2018-02-03 11:26:00

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Čo Petrovu svokru trápilo naozaj?


Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 5. nedeľu rok B (Mk 1, 29 - 39): Čo Petrovu svokru trápilo naozaj?

Jedným z dôvodov, prečo ľudia chodia na pútnické miesta a prečo sa k náboženstvu obracajú dokonca aj mnohí neveriaci je možnosť, že by mohli byť uzdravení zo svojej nevyliečiteľnej choroby. Správa, že niekto bol na takomto mieste náhle a úplne uzdravený z nevyliečiteľnej choroby sa šíri ako blesk a mnohých chorých alebo ich príbuzných dokáže zmobilizovať až natoľko, že sa aj za cenu strádania a obrovských obetí rozhodnú na takéto miesto pricestovať. Mnohí sa však vracajú domov sklamaní, lebo nemajú dojem, že by boli našli to, čo hľadali. Nie však všetci. Mnohí aj keď uzdravení navonok nie sú, sa z takéhoto miesta vrátia predsa spokojní a šťastní. Od čoho to závisí?  

Keď čítame evanjeliá a vidíme v nich Ježiša ako uzdravuje chorých, možno nejedného z nás napadne otázka: „Čo to boli za choroby, z ktorých Ježiš ľudí uzdravoval? A aký bol rozsah a podoba toho ich uzdravenia?“

V dnešnom evanjeliu máme spomenutú Petrovú svokru, ktorú Ježiš uzdravil z horúčky. A my sa možno pýtame: trápila ju naozaj iba horúčka, alebo je tu za tým aj niečo iné? Ktorí sme naučení čítať sv. Písmo, zaiste už vieme, že pri čítaní posvätného textu iba málokedy by sme sa mali uspokojiť so zmyslom, ktorý nám je zrejmý na prvý pohľad. Vždy treba ísť hlbšie.

Keď hovoríme o chorobách, na ktoré ľudia trpia, odborníci hovoria, že je dôležité rozlišovať medzi chorobou a trápením. Choroba je podľa nich stav, kedy v tele človeka zrazu prestane fungovať niečo, čo mu dovtedy fungovalo. Trápenie je zasa stav, kedy človek cíti, že veci či dokonca život ako taký pre neho stráca zmysel a on začne byť nešťastný. Na chorobu je nasmerované liečenie. Liečenie sa odohráva iba veľmi zriedka, pretože nie každý človek je chorý. Na trápenie je nasmerované uzdravenie. Odohráva sa neomylne a neustále v živote všetkých ľudí a to preto, lebo každý jeden človek má nejaké trápenie; totiž  každý človek sa neustále snaží hľadať nový zmysel svojho života a to bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza, či zaplniť dieru, ktorá mu práve znepríjemňuje život. Preto potrebujeme odborníkov nielen na choroby, ale i na trápenia. Predstavte si človeka, ktorý ochorel napríklad na rakovinu. Pred tým, než ochorel však to bol jedinec nešťastný a rozorvaný, a to aj napriek tomu, že bol fyzicky zdravý. Keď sa objavila rakovina, všetko svoje úsilie sústredil na vyliečenie sa z rakoviny. A keďže prišiel za lekárom včas, dostavil sa úspech. Rakovina sa vyliečila. No uzdravenie neprišlo. Jeho pôvodný stav rozorvanosti a nešťastia sa dostavil znova. Lekár ho síce vyliečil, ale on uzdravený nebol. Ako ale takéto uzdravenie dosiahnuť? Poďme po odpoveď naspäť do dnešného biblického textu. 

V príbehu o uzdravení Petrovej svokry je čosi zvláštne. Možno nie pre nás, čitateľov dneška; nám nie je nič čudné na tom, že bývala u svojho zaťa. No pre žida Ježišovej doby to bolo čosi neobvyklé. Čosi tam nebolo v poriadku. Podľa evanjelistu Marka, svokra Petrova mala omnoho väčší problém, než len obyčajnú horúčku. Aký?

Žena v biblickej dobe potrebovala v živote ochrancu v podobe muža. Žena bola bez muža nič. Pred sobášom jej ochrancom bol otec a jej bratia. Po sobáši – manžel a synovia. Ak by jej manžel zomrel, starostlivosť prechádza na synov. Ak by jej zomreli synovia, žena sa musela vrátiť k svojej pôvodnej rodine, ktorá by sa o ňu postarala. A takýto stav bol považovaný za potupný, za horší ako akákoľvek choroba, ba horší než smrť. A vdovami takéhoto údelu sa vo vtedajšej Palestíne pohŕdalo, lebo boli – podľa ich presvedčenia – znakom toho, že Boh sa od nich odvrátil a teda „Prečo by sme sa teda mali o ňu starať my?“, povedali si.

Z tohto zorného uhla treba čítať napríklad aj príbeh Naimskej vdovy, ktorá pochovávala svojho syna (Lk 7,11-17). Stratila manžela a teraz i svojho jediného syna a ostala tak v očiach spoločnosti prekliatou a bezcennou. Keď jej Ježiš prinavrátil jej syna („A Ježiš ho vrátil jeho matke.“, v.7), prinavrátil jej dôstojnosť a aj ochrancu.

To isté možno spozorovať v dnešnom evanjeliu  aj u Petrovej svokry. Petrova svokra bola uzdravená z niečoho omnoho komplikovanejšieho, než bola len jej horúčka. Bola viac chorá na inú chorobu a to na stratu zmyslu, ktorá ju udupala a obrala o dôstojnosť. To, že žila v dome svojho zaťa, znamenalo nielen to, že nemala už ani manžela, ani syna. Ale, že nemala dokonca ani vlastnú rodinu, ku ktorej by sa mohla vrátiť. Ak by mala, bola by to urobila. Musela teda ostať u zaťa a tak mu byť – ponížená podľa ľudí Božou nepriazňou – na oštaru. A keď teraz ešte ochorela na horúčku, bola znemožnená už celkom, lebo svojmu zaťovi ako chorá a nevládna bola na oštaru ešte viac. A Ježiš ju z tohto všetkého uzdravuje.

Jednou z veľmi dôsledných charakteristík Ježišovej služby je, že ľuďom, ktorých uzdraví, vracia nielen fyzické zdravie, ale im umožní vrátiť sa aj do pôvodného spoločenského postavenia, do ich pôvodnej roly alebo na miesto, aké mali v spoločnosti pred tým, než ochoreli. Malomocní, ktorí boli prehlásení za zdravých, sa vrátili do svojho spoločenstva, z ktorého boli kvôli chorobe vylúčení. Podobne i mŕtvi, ktorých Ježiš vzkriesil: i tí boli navrátení do svojej rodiny.

V dnešnom evanjeliu Ježiš chytí Petrovu svokru za ruku a pomôže jej postaviť sa, evanjelista hovorí doslova, že ju zdvihol. Toto slovo je symbolické a veľmi fascinujúce. Znamená, že Ježiš Petrovu svokru zdvihol z jej uponíženia, potupy, zdeptania. To, že Petrova svokra Ježišovi a jeho učeníkom okamžite posluhovala svedčí o tom, že Ježiš ju naozaj uzdravil. Teraz je už dosť silná na to, aby mohla znovu zaujať svoje postavenie, prevziať svoju rolu a začať normálne fungovať v dome. Ježiš takto jej životu prinavrátil zmysel, a ona sa i jemu aj jeho učeníkom svojou službou odvďačuje.

Táto epizóda nás upriamuje smerom k otázke, o čom je alebo by mala byť naša snaha o dosiahnutie skutočného zdravia alebo uzdravenia. Aký je zmysel zdravia!? Kedy je človek úplne a naozaj zdravý!? Či k zdraviu patrí len plné fyzické fungovanie, alebo k nemu patrí ešte aj niečo viac!? Či mnohí ľudia, ktorí majú fyzické zdravie, nepotrebujú v skutočnosti aj uzdravenie duchovné!? Alebo naopak, či tí, ktorí sú fyzicky chorí ale duševne a duchovne zdraví, nie sú zdravší, ako tí prví?  A toto je aj dôvod, prečo sa pri návrate k viere mnohí chorí, aj keď nie sú zo svojej choroby uzdravení, stávajú zrazu spokojnejšími a šťastnejšími.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.








All the contents on this site are copyrighted ©.