Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Ranné homílie

Ranná homília pápeža: Pamätať na smrť pomáha k múdrym denným rozhodnutiam

Pápež v kaplnke Domu sv. Marty

01/02/2018 13:18

Vatikán 1. februára – Myšlienka na smrť nás zachraňuje od ilúzie, že sme pánmi času – o tomto dnes hovoril pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty. Svätý Otec predstavil tri rozmery konca pozemského života: smrť je skutočnosťou, smrť rozhoduje o našom životnom odkaze a je momentom rozpomenutia sa na celý život.

Pápež inšpirovaný liturgickým čítaním z Prvej knihy kráľov (1 Kr 2,1-4.10-12) o Dávidovej smrti vyzval v homílii „vyprosovať si milosť zmyslu pre čas“, aby sme nezostali „uväznení“ v prítomnej chvíli „uzavretej do seba “. „Nie sme ani veční, ani prchaví: sme muži a ženy na ceste v čase. V čase, ktorý má začiatok a ktorý má koniec“, povedal Svätý Otec, pričom pripomenul, že „smrť je skutočnosťou, ktorá sa týka všetkých“ – „či už je to skôr alebo neskôr, vždy príde“:

„Je tu teda to pokušenie chvíľkovosti, ktoré sa zmocní života a vedie ťa k blúdeniu v tomto egoistickom labyrinte prítomného momentu bez budúcnosti, vždy tam a naspäť, tam a späť, nie je tak? Naša cesta sa končí smrťou, všetci to vieme. Preto sa Cirkev vždy snažila viesť k reflexii o tomto našom konci: o smrti.“

„Nie som pán času“ – „pomôže nám opakovať si túto pravdu“, odporučil Svätý Otec, „lebo nás to zachraňuje od ilúzie okamihu – čiže od toho, aby sme brali život ako nejakú reťaz pozostávajúcu z momentov, ktorá nemá zmysel“. „Som na ceste a musím hľadieť vpred“, avšak  musím zároveň zvážiť, že „smrť je dedičstvom“, ktoré zanechám, nie tým materiálnym, ale dedičstvom svedectva, upresnil pápež František a pokračoval:

„A musíme si klásť otázku, aké by bolo to dedičstvo, ak by si ma Boh povolal dnes? Aké dedičstvo  zanechám ako svedectvo života? Je to jedna dobrá otázka, ktorú by sme si mali položiť a takto sa pripraviť, lebo sa to týka nás všetkých, nikto z nás tu nezostane ,ako relikvia‘. Nie, všetci pôjdeme touto cestou.“

A nakoniec, smrť sa týka pamäti, bude rozpomenutím sa. Môžeme si preto v mysli urobiť akúsi „rozpomienku v predstihu“, predstaviť si prítomnú chvíľu v spätnom pohľade momentu našej smrti, a tak vnímať v správnom svetle význam našich skutkov, povedal pápež František:

„Keď budem umierať, čo by sa mi páčilo, že by som sa tak mal zachovať dnes, v tomto rozhodovaní, ktoré je na mne dnes, v dnešnom spôsobe života? Je to určité rozpamätanie sa v predstihu, ktoré osvetľuje dnešný okamih. Aby sme z pohľadu skutočnosti smrti vniesli svetlo do tých rozhodnutí, ktoré musíme robiť deň čo deň.“

Cítiť sa na ceste smerujúcej k smrti „nám teda všetkým prospeje“, uzavrel rannú homíliu v Dome sv. Marty pápež František. -zk-

01/02/2018 13:18