Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Zápas o moc

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. nedeľu rok B (Mk 1, 21-28): Zápas o moc

Ktorí sme mali to šťastie, milí priatelia, a podarilo sa nám prečítať celú Bibliu vieme, že táto kniha obsahuje miesta, ktoré nás, ako veriacich privádzajú do rozpakov. Mnohé tieto miesta poznajú dokonca i niektorí neveriaci, ktorí síce Bibliu nikdy nečítali, no robí im radosť, keď môžu našu svätú knihu spochybniť a nás vyprovokovať.

Napríklad v Žalme 137 čítame slová namierené proti Babylončanom, ktorí celé roky trápili židov vo svojom zajatí: „Babylonská dcéra, ty ničiteľka, blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí [ich] o skalu.“ (8-9). V Knihe Deuteronómium máme zasa slová určené židom putujúcim z Egypta do svojej krajiny: „Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva, a keď pred tebou vyženie mnohé národy: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem národov, mocnejších a početnejších ako si ty -, a keď ich Pán, tvoj Boh, dá do tvojej moci a ty ich premôžeš, rozšíriš na nich kliatbu záhuby. Nesmieš s nimi uzavrieť zmluvu a nesmieš sa nad nimi zľutovať. Ani manželstvo s nimi neuzavrieš: svoju dcéru nedáš za jeho syna a jeho dcéru nevezmeš svojmu synovi, lebo ona by mohla tvojho syna odviesť odo mňa, takže by uctievali iných bohov; a vzbĺkol by Pánov hnev, a rýchlo by ťa vyhubil. Radšej s nimi urobte toto: porúcajte ich oltáre, polámte ich modly, povytínajte ich háje a ich sošky popáľte na ohni!“ (7, 1-5) A v Prvej knihe Samuelovej zasa prorok v mene Božom prikazuje kráľovi Šaulovi „Teraz choď a poraz Amaleka. Daj do kliatby všetko, čo má, nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy i osly!“ (15, 3).

Ako si tieto – a podobné slová, ktorých nie v Starom zákone málo – vysvetľovať? Je možné, aby Boh prikázal svojmu ľudu tak kruto a nemilosrdne zabíjať svojich nepriateľov a to dokonca i nemluvňatá?

Ktosi sa vyjadril[1], že Biblia je ako les. V lese máš veľké stromy, malé stromy, kríky, lúky, potoky, močariny. Máš tam vyvýšené miesta, rokliny, jaskyne. Máš tam príjemné zvieratá, i nebezpečné šelmy, vtáky, plazy, hmyz. Nie všetko, čo je v lese, vidíš, nie všetko počuješ, nie všetko cítiš. Tvoje zmysly nie sú preto vždy tvojím najlepším vodcom. Občas musíš použiť intuíciu, predvídavosť alebo logiku. Lenže niekedy ti ani to nestačí, aby si sa v lese nestratil, či si neublížil. Biblia je ako takýto les, do ktorého je najlepšie, aspoň v začiatkoch ísť v doprovode skúseného sprievodcu, ktorý by nám okrem cesty ponúkol aj kľúč na spoznávanie a otváranie tajomstiev tejto tajomnej knihy.

Čo by mohlo byť týmto kľúčom, ktorý by nám pomohol otvoriť nielen niektoré tajomné komnaty Biblie, ale pochopiť i miesta, ako sú tie ktoré sme si pred chvíľou citovali? Máme ho vôbec? Áno máme. A je ním toto: Boj medzi dobrom a zlom. Biblia je kniha o boji dobra so zlom. Tento boj sa odohráva od samého začiatku sveta až do jeho konca a jeho víťazom je Boh. Tí, ktorí sú na strane Boha, ako boli židia v Starom zákone, a ako sme my veriaci v našej dobe, sú poslaní ísť do sveta, v ktorom vládne knieža zla a s týmto zlom sa v mene Božom pustiť do boja. Boh je na našej strane a my musíme byť voči zlému nekompromisní. So zlom nesmieme vyjednávať. V boji s ním musíme byť nemilosrdní: treba vyhubiť všetko, čo s diablom súvisí, aby po ňom nezostalo ani stopy. Tento boj sa odohráva jednak v nás samých ale aj okolo nás.

Presne v tomto zmysle treba chápať aj nariadenia Boha židom, aby keď prekročia Jordán (čo je pre nás kresťanov symbol krstu) nekompromisne vyzabíjali všetky cudzie národy, ktoré sa v ich krajine usadili a nastolili v nej znova vládu Boha, teda vládu dobra.

Toto je, milí priatelia, kľúč k čítaniu Biblie a v istom zmysle aj k čítaniu dejín. Vraždy neznamenajú skutočné vraždy a nemluvňatá nie sú skutoční ľudia. Toto všetko sú iba obrazy a symboly zla. Čo sa od nás žiada nie je násilie ľudí voči ľuďom, ale neústupčivosť a nekompromisnosť voči zlu. Biblia nás nevedie k tomu, aby sme sa stali ako islamskí teroristi, ktorí v mene Alaha bombami a násilím ničia svojich nepriateľov a tak okolo seba rozosievajú hrôzu a teror. Náš boj má byť bojom dobra proti zlu, lásky voči nepriateľstvu, viery proti strachu, lebo na našej strane je Boh. Tak ako to popisujú mnohé biblické príbehy, napríklad príbeh víťazstva Gedeona s 300 vojakmi nad Madiánčanmi, ktorých bolo niekoľko desiatok tisícov (Sdc 6, 25-40; 7, 1-25), alebo chlapca Dávida s prakom nad ťažko obrneným obrom Goliášom (1 Sam 17).

Keď sa teraz pozrieme do evanjelia dnešnej nedele, vidíme tam tento zápas veľmi vypuklo. Vodcom v konečnom zápase so zlom nám je Ježiš Kristus. Evanjelista Marek, z ktorého evanjelia si čítame, je veľmi rýchly. Ježišovo nastúpenie na scénu popisuje veľmi stručne ale jasne. Najprv ho predstaví zástupom Ján Krstiteľ. Potom pri jeho krste aj jeho nebeský Otec. Takto vyrieši otázku Ježišovej autority, na ktorú sa ho nielen udivení ľudia, ale hlavne jeho nepriatelia budú neustále spytovať. Po tomto úvode si Ježiš zhromaždí svojich pomocníkov a dá sa do práce.

Hlavným nástrojom v tejto jeho práci mu je jeho slovo. Slovo, ktoré má moc. Táto jeho moc spočívala nielen v tom, že ľudí povzbudzovalo a inšpirovalo, že im dávalo nádej, ukazovalo cestu a poskytovalo svetlo. Ale tiež v tom, že z nich vyháňalo zlo, a knieža zla strácal nad nimi svoju moc. Pre tých, ktorí boli prítomní v kafarnaumskej synagóge, kde sa toto všetko stalo, to bola možno výnimočná udalosť, akú doteraz ešte nevideli a preto žasli. No pre evanjelistu Marka, ktorý svoje evanjelium písal v odstupom času, bola táto kafarnaumská udalosť jedným z mnohých článkov jednej veľkej dejinnej udalosti. 

Všimnime si udalosť vyháňania zlého bližšie. Ježiš káže svojím mocným slovom. V synagóge je človek posadnutý nečistým duchom, ktorý identitu Ježiša – na rozdiel od ostatných – hneď spozná a cíti sa ním ohrozený. Či poznámka, že človek bol posadnutý duchom nečistoty tu má nejaký konkrétny význam nechajme teraz stranou. Osobne si myslím, že áno, čo je vec nie nevýznamná hlavne pre nás ľudí dneška. Jeho slová „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý“ nie sú tu spomenuté náhodne. Niektorí by si mohli myslieť, že sú vyjadrením strachu zlého ducha z Ježiša a tak prejavením mu svojej úcty. To však nie je pravda. Sú skôr prejavom toho „kto z koho“, teda kto je tu mocnejší. Podľa prastarej tradície, keď sa niekto chcel ochrániť pred mocou zlého ducha mal tohto ducha nazvať jeho menom. To znamenalo, že pozná jeho identitu a zlý duch tak stratil nad ním svoju moc. Zlý duch tým, že v kafarnaumskej synagóge vykríkne Ježišovo meno a aj jeho identitu sa snaží oslabiť Ježišovu moc. Lenže to mu nevyjde a  zo zahanbením sa musí z posadnutého človeka pratať. Toto bola prvá zo série diablových porážok.

Posolstvo sv. Písma a zvlášť dnešného evanjelia je, milí priatelia, viac než jasné. Ak sa aj my trápime s bojom so zlom v sebe samých či mimo seba, malo by nám byť jasné, ku komu sa máme pridať a ako sa máme voči tomuto zlu správať.

Želám vám požehnanú nedeľu.