Kard. Jozef Tomko: Pápež František v Južnej Amerike

Súčasní pápeži radi používajú moderný spôsob apoštolátu. Sú to zahraničné, zväčša interkontinentálne cesty. Z vlastnej skúsenosti viem, že na tvári miesta sa vidia presnejšie rôzne otázky a často ich možno aj riešiť lepšie ako na papieri. Okrem toho osobný styk s domácimi ľuďmi oživuje vzťahy medzi veriacimi a pápežom, hlavou Cirkvi, čím posilňuje ducha jednoty. To sú výhody, ktoré prinášajú konferencie, synody, koncily a podobné schôdze, najmä všeobecné koncily.

Apoštolské cesty sa stali pre pápežov našej doby výborným prostriedkom ako vykonávať úlohu jednotiacej skaly, ktorú zveril Ježiš Kristus Petrovi a jeho nástupcom na čele Cirkvi: „Ty si Peter (čiže Skala) a na tej skale postavím svoju Cirkev.“ Pápeži môžu tiež používať audio-vizuálne prostriedky a pri dnešných cestovných možnostiach rozšíriť pôsobnosť Petrovho primátu. Pápeži naozaj používajú tieto nové prostriedky a cesty. Sú biskupmi mesta Ríma, ale zároveň aj pastiermi svetovej katolíckej Cirkvi, ktorú Ježiš Kristus založil pre všetkých ľudí, keď sa odvážil vyslať galilejských rybárov: „Iďte do celého sveta, učte všetky národy...“

Ako jeho predchodcovia aj terajší pápež František je si vedomý týchto možností a podniká aj cesty do iných krajín a svetadielov. Vyberá si miesta, kde treba viac „posilňovať svojich bratov“, ako to prikázal sám Ježiš Kristus sv. Petrovi (por. Lk 22,27). My sme si už tak navykli na túto apoštolskú činnosť pápeža Františka, že si ani neuvedomujeme počet krajín, ktoré navštívil za krátkych päť rokov. Jeho ciest bolo už doteraz 22. Týkali sa všetkých svetadielov, Európy, obidvoch Amerík, Ázie, Afriky, chýba už len Austrália.

František je druhý pápež, ktorý navštívil Čile a Peru. Pred ním tam bol dvakrát sv. Ján Pavol II. František pozná dobre tieto krajiny aj z osobných návštev , lebo pochádza zo susednej Argentíny a bol arcibiskupom v Buenos Aires. Ba čo viac, ako člen CELAMU (Konferencie biskupov Latinskej Ameriky) pozná juhoamerických biskupov, ktorí sú členmi tohto organizmu. Na tejto ceste sa teda cítil naozaj ako doma.

ČILE je úzky pás zeme (široký len okolo 180 km) na juhozápadnom pobreží tohto polo-kontinentu, ktorý sa dvíha od Tichého oceánu až po vysoké Andy, tiahne sa vyše 4300 km na sever, kde susedí s hranicami Perú. Zostupuje teda od severnej piesočnej púšte až k ľadovcom na Tierra de Fuoco a opiera sa o veľhory, ktoré dosahujú takmer 7.000 metrov. Rozlohou prevyšuje dvakrát Taliansko, ale má iba 18 miliónov obyvateľov. Sú to zväčša bieli, ku ktorým sa priraďuje asi desatina etnických, teda indiánskych obyvateľov. Dve tretiny sú katolíckeho vyznania, 16% tvoria evanjelici a vyše 11% sa hlásia za ateistov. Úradná reč je španielska.

Krajina zažila roku 1960 silné zemetrasenie a po ňom tvrdú hospodársku krízu; v rokoch 1973-1990 zas krutú diktatúru generála Pinocheta, za ktorej zmizlo 38.000 ľudí a 600.000 bolo zatknutých. Aj rodina terajšej prezidentky Michelle Bacheletovej bola uväznená, jej otec zomrel na následky žalára a ona sama s matkou boli vyhnané z vlasti. Tieto údaje naznačujú, aké spoločenské cítenie panovalo v krajine a koľko kresťanského ducha bolo treba oživiť. Čiastočne ukazujú aj motívy voľby tejto cesty Svätého Otca a jeho prejavov. Osobne prijal zástupcov Združenia rodinných príslušníkov obetí režimu a nezvestných („desaparecidos“), tiež domorodých obyvateľov, o ktorých bude rokovať blízka osobitná synoda; stretol biskupov, povzbudil ich v reformnom hnutí a prikázal im bojovať už od seminára proti klerikalizmu; prehovoril k ženám v žalári, ktoré podstúpili násilie, navštívil aj katolícku univerzitu. Za tri dni stihol navštíviť na juhu krajiny mesto Temuco a na severe Iquiqos. Potom sa preniesol do susedného štátu, kde sa tiež venoval obnove cirkevného ducha.

PERU je tiež prímorská krajina, ktorá sa však rozšíri do hornatého stredu a potom klesá do lesnatej nížiny, cez ktorú tečie cez Brazíliu rieka Rio Negro smerom k Atlantickému oceánu. Má 31 miliónov obyvateľov, z ktorých 28 miliónov, čiže 90% sú katolíci. Pápež František priletel do hlavného mesta Limy, neďaleko Tichého oceána a ihneď na druhé ráno odletel do malého mesta Puerto Maldonado v Amazónii. Je to sídlo biskupského vikariátu, čiže začiatočnej formy biskupstva. Rozprestiera sa v lesnatom tropickom kraji, ktorý pripomína misijné územie v niektorej misijnej oblasti, ale je vlhký a daždivý. V tomto centre sa zišlo asi 4.000 členov amazonských „národov“, – ako sa hrdo nazývajú –, aby si vypočuli bieleho otca z Ríma. Svätý Otec navštívil „Dom malého princa“, dobročinný ústav pre opustené deti a mládež.

Tu mal Svätý Otec jasné slová nielen proti vykorisťovaniu prírody, ale aj na obranu života proti sterilizácii žien a proti potratu. Pritom sa mohol oprieť aj o ľudovú kultúru a ľudské cítenie. Potom sa vrátil malým lietadlom do Limy, lebo mal stretnutie s prezidentom, vládou a diplomatickým zborom. Po tejto „úradnej“ povinnosti pápež František nezabudol na svoj jezuitský pôvod a navštívil aj svojich spolubratov.

V sobotu 20. januára Svätý Otec zašiel do známeho turistického mesta Trujillo na severe krajiny, kde sa nachádzajú známe pyramídy slnka a mesiaca a kde slúžil na rozsiahlom neďalekom pobreží sv. omšu k úcte Matky Božej uctievanej ako Panenskej brány – „Virgen de la Puerta“.

Po návrate do Limy čakali na pápeža dôležité stretnutia duchovného rázu. Bol to kláštor karmelitánok a priľahlá svätyňa „Pána zázrakov“- Seňor de los Milagros, patróna Peru, s obrazom ukrižovaného Krista namaľovaného na múre, ktorý ostal neporušený aj za ničivého zemetrasenia roku 1655. V katedrále si pápež potom uctil pozostatky peruánskych svätých a stretol kňazov, rehoľníkov, seminaristov a aktívnych laikov. V biskupskej kaplnke mal rozhovor s biskupmi krajiny, ktorých bolo okolo 60.

Pápež František ukončil svoj pobyt v Peru eucharistiou na leteckej báze pri Lime, kde sa rozlúčil aj s miestnym arcibiskupom kardinálom Ciprianim a s prezidentskou rodinou.

Ohlasy na túto pápežskú cestu sú veľmi pozitívne tak v Peru ako aj inde. Svätý Otec zasieval široko a s viditeľným účinkom. Duch svätý zaiste požehnáva jeho apoštolskú námahu nielen v Čile a Peru, ale aj v iných krajinách. Dominus conservet eum! – Nech ho Pán zachováva!

AUDIO: