Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Vatikán \ Dokumenty

Vyšlo posolstvo pápeža k Svetovému dňu médií, reaguje na fenomén „fake news“

Posolstva k 52. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov - AP

24/01/2018 16:40

Vatikán 24. januára -  „Chcel by som ponúknuť príspevok spoločnému úsiliu o predchádzanie rozširovaniu klamných správ a o znovuobjavenie hodnoty žurnalistickej profesie, ako aj osobnej zodpovednosti každého za komunikáciu pravdy.“ Takto vyjadruje Svätý Otec zámer svojho Posolstva k 52. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, publikovaného práve v dnešný deň liturgickej spomienky patróna žurnalistov sv. Františka Saleského. Samotný Deň masmédií si Cirkev už tradične pripomenie vo Veľkonočnom období, v nedeľu pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého.

Tohtoročné posolstvo má názov: „Pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,32). Falošné správy (fake news) a žurnalizmus pokoja. Pápež František v ňom najskôr analyzuje výraz „fake news“ - falošné (klamné, zavádzajúce) správy, ktoré sa rozširujú cez internet alebo v tradičných médiách:

„Týmto výrazom sa teda odvolávame na nepodložené informácie, založené na neexistujúcich či skreslených údajoch, zacielené na oklamanie a dokonca zmanipulovanie čitateľa. Ich rozširovanie môže sledovať želané ciele, ovplyvňovať politické rozhodnutia a podporovať ekonomické zisky.“

Ako uvádza pápež, falošné správy vyzerajú hodnoverne, dokážu upútať pozornosť a vyvolať bezprostredné reakcie ako úzkosť, opovrhovanie, hnev, či frustráciu:

„Ich šírenie môže kalkulovať s manipulačným využitím sociálnych sietí a logiky, ktorá garantuje ich fungovanie: týmto spôsobom obsahy, aj keď nepodložené, získavajú také zviditeľnenie, že dokonca aj kompetentné dementovanie len ťažko dokáže zamedziť škodám. (...) Drámou dezinformácie je diskreditácia druhého, jeho predstavenie ako nepriateľa, až po démonizovanie, ktoré môže podnecovať konflikty.“

„Ako môžeme rozpoznať falošné správy?“ – pýta sa v druhej časti posolstva Svätý Otec a v tejto súvislosti oceňuje všetky iniciatívy oponujúce šíreniu falošných správ:

„Sú preto chvályhodné tie výchovno-vzdelávacie iniciatívy, ktoré umožňujú osvojiť si schopnosť zachytiť a zhodnotiť komunikačný kontext, učiac nás tomu, aby sme neboli nevedomky šíriteľmi dezinformácie, ale tými, ktorí ju odhaľujú. Chvályhodnými sú tiež inštitucionálne a právne iniciatívy usilujúce sa o definovanie normatív na obmedzenie tohto fenoménu, ako aj vhodné kroky technologických a mediálnych spoločností na zadefinovanie nových kritérií pre overovanie osobných totožností, ktoré sa ukrývajú v pozadí miliónov digitálnych profilov.“

Prvú falošnú správu v dejinách ľudstva, ktorá mala preň ten najtragickejší dosah, nachádzame už v úvode Svätého písma. Svätý Otec v posolstve poukazuje na dynamiku lži podsunutej diablom pri prvotnom hriechu Adama a Evy:

„Avšak prevencia a identifikácia mechanizmov dezinformácie si vyžadujú aj hlboké a pozorné rozlišovanie. Treba demaskovať tú logiku, ktorú by sme mohli nazvať „logikou hada“, schopného byť všade v prestrojení a uhryznúť. Ide o stratégiu využívanú  «ľstivým hadom», o ktorom hovorí Kniha Genezis, ktorý sa pri počiatkoch ľudstva stal tvorcom prvej falošnej správy - „fake news“ (porov. Gn 3,1-15), ktorá viedla k tragickým následkom hriechu, konkretizujúc sa potom v prvej bratovražde (porov. Gn 4) a v ďalších nespočetných formách zla proti Bohu, blížnemu, spoločnosti a stvorenstvu. Stratégiou tohto chytrého «otca lži» (Jn 8,44) je práve napodobnenie (mimesis), plazivé a nebezpečné zvádzanie, ktoré si robí cestu do srdca človeka za pomoci falošných a vábivých argumentov. (...)

Táto biblická epizóda teda zjavuje podstatnú skutočnosť týkajúcu sa našej problematiky: žiadna dezinformácia nie je neškodná; naopak, dôverovanie tomu, čo je falošné, má zhubné následky. Aj na pohľad mierne skreslenie pravdy môže mať nebezpečné následky.“

Tretia časť posolstva má podnázov „Pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,32). Svätý Otec tu v súvislosti s dynamikou falošnosti cituje Dostojevského dielo Bratia Karamazovovci:

„Neustála kontaminácia klamným jazykom privádza vskutku k zatemneniu vnútra človeka. Dostojevskij napísal v tomto zmysle niečo pozoruhodné: «Ten, kto klame sebe samému a počúva vlastné lži, dospeje až do toho bodu, že už viac nedokáže rozlíšiť pravdu ani v sebe samom, ani navôkol, a tak si prestáva vážiť seba samého i druhých. Potom, keďže už viac nemá úctu k nikomu, prestáva aj milovať, a v nedostatku lásky, aby sa cítil zamestnaným a aby sa rozptýlil, odovzdáva sa vulgárnym vášňam a potešeniam, a vinou svojich nerestí sa stáva zverom; a toto všetko pramení z neustáleho klamania – druhým a aj sebe samému» (Bratia Karamazovovci, II., 2).“

„Ako sa teda brániť?“, pýta sa v súvislosti s falošnými správami Svätý Otec. Protiliekom na falošnosť je podľa jeho slov pravda:

Najradikálnejším protiliekom na vírus falošnosti je nechať sa očistiť pravdou. V kresťanskej vízii je pravda nielen pojmovou skutočnosťou, týkajúcou sa posudzovania vecí, definujúc ich ako pravdivé alebo falošné. (...)

Pravda je to, o čo je možné sa oprieť, aby sme nespadli. V tomto vzťahovom zmysle tým jediným skutočne vierohodným a dôveryhodným, na čo sa môžeme spoľahnúť, čiže „pravdivým“, je živý Boh. Hľa Ježišovo uistenie: «Ja som pravda» (Jn 14,6).

Človek teda odhaľuje a znovuobjavuje pravdu, keď ju zakúša na sebe samom ako vernosť a dôveryhodnosť toho, kto ho miluje. Jedine toto oslobodzuje človeka: «Pravda vás oslobodí» (Jn 8,32).“

„Oslobodenie sa od falošnosti a hľadanie vzťahu: to sú dve zložky, ktoré nemôžu chýbať, aby naše slová a naše gestá boli pravdivé, autentické a dôveryhodné“, uvádza v posolstve Svätý Otec, pričom dodáva: „Podľa ovocia môžeme rozpoznať pravdivosť výrokov: či vzbudzujú polemiku, podnecujú rozdelenia, vzbudzujú rezignáciu, alebo či naopak vedú k vedomej a zrelej reflexii, ku konštruktívnemu dialógu, k prospešnej činnosti.“

„Tou pravou správou je pokoj“ – to je názov štvrtej časti posolstva pápeža Františka, v ktorej hovorí o novinárovi ako o tom, kto plní zodpovednú misiu:

„Najlepším protiliekom na falošnosť nie sú stratégie, ale osoby. Osoby, ktoré sú - v slobode od dychtivosti - pripravené počúvať a prostredníctvom námahy úprimného dialógu dajú pravde vyjsť na povrch. Osoby, ktoré sa - priťahované dobrom – stávajú zodpovednými pri používaní jazyka.

Ak východiskom zo šírenia dezinformácie je zodpovednosť, potom sa to osobitne týka toho, kto má zo svojho úradu povinnosť byť zodpovedný za informovanie, čiže novinár – ,ochranca správ‘. On v súčasnom svete nevykonáva len profesiu, ale skutočnú a pravú misiu.“

„Informovať znamená formovať, znamená to mať dočinenia so životom osôb,“ upozorňuje ďalej Svätý Otec v posolstve a novinárom adresuje túto výzvu:   

Túžim preto vyjadriť pozvanie k šíreniu ,žurnalistiky pokoja‘, a týmto výrazom nemám na mysli nejakú ,dobrácku‘ žurnalistiku, ktorá by negovala vážne problémy a naberala prisladené tóny. Myslím tým naopak na žurnalistiku bez pretvárky, nepriateľskú voči falošnosti, sloganom na efekt a vystatovačným prehláseniam; žurnalistiku robenú ľuďmi pre ľudí, a chápanú ako službu všetkým ľuďom, osobitne tým – a je ich vo svete väčšina –, ktorí nemajú hlas; žurnalistiku, ktorá by správy len tak nestrieľala (nehádzala ich do koša), ale angažovala sa v hľadaní skutočných príčin konfliktov, aby pomáhala porozumieť ich koreňom a prekonávať ich naštartovaním zdravých procesov; žurnalistiku angažovanú v poukazovaní na riešenia, ktoré by boli alternatívou k stupňovaniu kriku a verbálneho násilia.“ -zk-

24/01/2018 16:40