2018-01-23 12:31:00

Svätý Otec vyzval klauzúrne sestry modliť sa za jednotu Cirkvi v Peru


Vatikán/Peru 23. januára – Posledný deň svojej apoštolskej návštevy v Peru, nedeľu 21. januára, začal Svätý Otec spoločnou modlitbou Liturgie hodín (Hora media) s kontemplatívnymi sestrami v Sanktuáriu Pána zázrakov (Seňor de los Milagros). Do pútnického kostola v historickom centre Limy, ktorý spravuje komunita Bosých karmelitánok známa pod menom Las Nazarenas, prišli na stretnutie s pápežom Františkom aj členky ďalších mníšskych komunít pôsobiacich v Peru. Výnimočná príležitosť tak vytvorila modliace sa zhromaždenie okolo 500 kontemplatívnych sestier, ktoré inak žijú v prísnej klauzúre svojich kláštorov. 

Svätý Otec František predniesol počas slávenia Liturgie hodín príhovor. Po poďakovaní predstavenej komunity matke Soledad za jej slová privítania vyjadril vďaku všetkým sestrám za ich modlitby v tichu kláštora, ktorými ho sprevádzajú v jeho službe. Svätý Otec si zo srdca zaspomínal aj na argentínske karmelitánky v štyroch Karmeloch sídliacich v diecéze Buenos Aires, ktoré ho neustále sprevádzali svojimi modlitbami počas jeho služby v tamojšej diecéze.

V rámci modlitby zaznelo krátke čítanie z Listu Rimanom: «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti» (Rim 8,14-16). Práve na tieto slová sv. Pavla nadviazal pápež František vo svojom príhovore, keď vyzdvihol „bohatstvo kresťanského povolania, radosť z vedomia, že sme Božími deťmi“. Vyzval sestry, aby si hlavne v ťažkých chvíľach opakovali: „Som dcérou, som dcéra Božia“.

„Tá privilegovaná cesta, ktorú máte na stále obnovovanie tejto istoty, je život modlitby - modlitby komunitnej a osobnej. Modlitba je jadrom vášho zasväteného života, vášho kontemplatívneho života, a je spôsobom ako kultivovať skúsenosť lásky, ktorá povzbudzuje našu vieru, a ako nám správne povedala matka Soledad, je to modlitba, ktoré je vždy misionárska. Nie je to modlitba, ktorá by narazila na múr kláštora a vrátila sa späť. Nie, je to modlitba, ktorá ide a vychádza, stále vychádza...

Misionárska modlitba je tá, ktorá dokáže zjednotiť sa s bratmi v ich rôznych situáciách a modliť sa, aby im nechýbala láska a nádej. Tak hovorila sv. Terézia od Ježiška:

«Pochopila som, že jedine láska pobáda údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv. Pochopila som, že láska zahŕňa v sebe všetky povolania, že láska je všetko, že objíma všetky časy a všetky miesta..., slovom, že je večná! ... V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou» (Svätá Terézia z Lisieux: Dejiny duše, preklad KKC, 826).

Kiež toto môže povedať každá z vás. Ak ste niektorá napoly skleslá a uhasil sa vo vás plamienok lásky, proste o to, vyprosujte si to! Je to dar Boží: môcť milovať. Byť láskou! To znamená vedieť byť nablízku utrpeniu toľkých bratov a povedať so žalmistom: «V súžení som vzýval Pána a Pán ma vypočul a vyslobodil» (Ž 117,5).

Takto váš život v klauzúre dokáže mať misionársky a univerzálny dosah a zásadnú úlohu v živote Cirkvi. Modlíte sa, orodujete za mnoho bratov a sestier vo väzení, emigrantov, utečencov, za toľké zranené rodiny, za ľudí v ťažkostiach, za chudobných, za chorých, obete závislostí, aby som spomenul aspoň niektoré zo situácií, ktoré sú deň čo deň urgentnejšie.

Ste ako tí priatelia, čo priniesli ochrnutého pred Pána, aby ho uzdravil. Neostýchali sa, boli „bezostyšní“, ale v tom dobrom zmysle. Namali hanbu urobiť otvor v streche, aby ním spustili ochrnutého. Buďte takto „bezostyšné“, neostýchajte sa modliť sa za to, aby sa k biede ľudí priblížila moc Božia. Toto je vaša modlitba.“

Pápež František ďalej osobitne poprosil klauzúrne sestry o modlitbu za jednotu Cirkvi v Peru vo všetkých jej zložkách, počnúc od rodín, cez laikov, kňazov a zasvätených až po biskupov. -ab, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.