Pápež František v historickom meste Trujillo na severe Peru

Peru 20. januára – V 800-tisícovom meste Trujillo v severnej časti Peru strávil Svätý Otec František predposledný deň svojho pobytu v Latinskej Amerike, sobotu 20. januára. Ráno sa tam presunul vyše hodinovým letom z Limy, ktorá je jeho rezidenciou počas tejto etapy apoštolskej cesty.

Trujillo je turisticky vyhľadávané miesto pre svoje bohaté dejiny kultúr ešte spred obdobia Inkov. V archeologických lokalitách neďaleko mesta možno obdivovať svetoznáme pyramídy Slnka a Mesiaca vybudované z nepálených tehál. Pred rokom bolo Trujillo zasiahnuté záplavami v dôsledku meteorologického fenoménu El Niňo. Obeťou živlu sa stalo vyše 70 osôb, tisíce ľudí prišlo o svoje príbytky a pod vodou sa ocitlo aj historické centrum mesta.

Práve na túto skúsenosť miestnych obyvateľov poukázal Svätý Otec vo svojej homílii pri svätej omši na priestranstve Huanchaco pri morskom pobreží, ktorú slávil dopoludnia o 10. hodine miestneho času (u nás 16.00). Svetoznáma pláž dáva dodnes možnosť vidieť trstinové člny so zahnutými čelami, ktoré odrážajú dedičstvo dávnovekých kultúr.

Pápež František vo svojom príhovore prirovnal scenériu Huanchaca k domovu galilejských rybárov. Za ústredný symbol si však zvolil olej, ktorý udržiava plameň lampy, podľa Ježišovho podobenstva o desiatich pannách, ktoré zaznelo v evanjeliovom čítaní.

Homília pápeža Františka pri omši v pobrežnej zóne Huanchaco

Trujillo, Peru, 20. januára 2018

Tieto miesta dávajú pocit ako z evanjelia. Celé toto prostredie, ktoré nás obklopuje, a to obrovské more v pozadí, nám pomáhajú lepšie pochopiť, čo zažívali apoštoli s Ježišom, a čo sme pozvaní zažívať aj my. Teší ma, že ste prišli z rôznych oblastí severného Peru, len aby ste sa pripojili k oslave evanjeliovej radosti.

V minulosti si učeníci – tak ako mnohí z vás ešte i dnes – privyrábali na živobytie lovom rýb. Vydávali sa na more na svojich loďkách – ako doteraz niektorí z vás na svojich trstinových člnoch – za jedným a tým istým účelom, rovnako aj vy: zarobiť si na každodenný chlieb. A v tomto spočívajú mnohé naše každodenné námahy: zabezpečiť naše rodiny a zadovážiť im všetko potrebné, aby sa mohli mať v budúcnosti lepšie.

Táto „lagúna so zlatistými rybkami“, ako ju zvyčajne nazývajú, sa stala zdrojom života a požehnania pre mnohé generácie. V priebehu vekov dokázala dávať život snom a nádejam.

Tak ako apoštoli, aj vy dobre poznáte silu prírody a zažili ste, čo dokáže. Ako oni zápasili s búrkou na jazere, tak i vy ste museli čeliť tvrdému náporu živlov „Niño costero“. Jeho bolestivé následky možno vidieť ešte doteraz v mnohých rodinách, najmä tých, ktorým sa ešte nepodarilo nanovo vybudovať svoje domy. Aj kvôli tomuto som chcel prísť a modliť sa tu s vami.

Vložme teda do tejto eucharistie i tú ťažkú chvíľu, ktorá je skúškou našej viery a častokrát ju vystavuje pochybnostiam. Chceme sa zjednotiť s Ježišom. On vie, čo je bolesť a skúšky; on prešiel všetkými bolesťami, aby nás mohol sprevádzať v tých našich. Ježiš na kríži nám chce byť blízko v každej bolestivej chvíli, aby nám podal ruku a pomohol vstať. Lebo on vstúpil do našich dejín, chcel zdieľať s nami našu cestu a dotýkať sa našich rán. Nášmu Bohu nie je cudzie to, čo cítime, a čím trpíme. Naopak. Uprostred bolesti nám podáva svoju ruku.

Takéto silné otrasy nás vystavujú vážnym otáznikom a preverovaniu hodnoty nášho ducha a našich najzákladnejších postojov. Takto si uvedomujeme, ako veľmi je dôležité nebyť sami, ale zjednotení, plní jednoty, ktorá je ovocím Svätého Ducha.

Čo sa prihodilo tým pannám v evanjeliu (porov. Mt 25,1-13), ktoré sme počuli? Odrazu počujú krik, ktorý ich prebúdza a núti ich konať. Niektoré si uvedomili, že nemajú potrebný olej, aby si mohli posvietiť na cestu v tme; iné si ale naplnili svoje lampy a pri ich svetle mohli nájsť cestu, ktorá ich priviedla k ženíchovi. V príhodnom čase teda každá ukázala, čím naplnila svoj život.

To isté sa deje aj nám. V určitej chvíli pochopíme, čím sme naplnili svoj život. Je preto veľmi dôležité, aby sme si naplnili život tým olejom, ktorým si budeme môcť v temných chvíľach zažať naše lampy a nájsť cestu, kadiaľ kráčať ďalej!

Viem, že v tej temnej chvíli, keď ste pocítili nápor El Niña, tieto oblasti sa dokázali zmobilizovať a mali ten olej, ktorý im umožnil bežať si vzájomne na pomoc ako ozajstní bratia. Bol to olej solidarity, veľkodušnosti, čo vás rozhýbal konať - a vy ste išli v ústrety Pánovi v podobe nespočetného množstva konkrétnych prejavov pomoci. Uprostred temnoty, spolu s ostatnými, ste boli ako živé pochodne, ktoré osvetľujú cestu a majú otvorenú náruč, pripravené zmierňovať bolesť a podeliť sa aj s tým málom, čo máte vo vlastnej chudobe.

V  čítaní z evanjelia si môžeme všimnúť, že panny, ktorým chýbal olej, mali ísť do dediny, aby si ho kúpili. V kľúčovom momente svojho života si uvedomili, že ich lampy sú prázdne; že im chýbalo to podstatné, aby mohli nájsť cestu k skutočnej radosti. Boli samy a tak aj zostali, samy, mimo oslavy. Sú veci, ktoré – ako iste dobre viete – sa nedajú improvizovať, a tým menej i kúpiť. Duch spoločenstva sa meria podľa toho, ako sa spoločenstvo dokáže zjednotiť, keď je vystavené ťažkým, nepriaznivým situáciám, aby si uchovalo živú nádej.

Týmto postojom dávate to najväčšie evanjeliové svedectvo. Pán nám hovorí: «Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať» (Jn 13,35). Lebo viera nás otvára konkrétnej láske – nie v ideách, ale v konkrétnosti – konať skutky, podať ruku, mať súcit; láske, ktorá vie vybudovať a nanovo obnoviť nádej, keď sa všetko zdá stratené. Tak sa staneme účastnými na Božom konaní, ako nám ho opisuje apoštol Ján, keď nám hovorí o Bohu, ktorý zotiera slzy svojich detí. Boh to robí s tou istou nehou ako matka, ktorá sa snaží usušiť slzy svojich detí. Aká krásna je tá otázka, ktorú môže položiť Pán každému jednému z nás na konci dňa: Koľko sĺz si dnes zotrel?

Aj iné búrky môžu zmietať týmto pobrežím a mať v živote synov týchto oblastí ničivé následky; búrky, ktoré môžu s nami zamávať ako s komunitou a preveriť silu nášho ducha. Majú meno organizované násilie, akým je „sicariato“ [t. j. vraždy na objednávku] a chýbajúce bezpečie v jeho dôsledku; nazýva sa to nedostatok možností na vzdelávanie a prácu, najmä medzi mladými, ktorý im nedovoľuje budovať si budúcnosť v dôstojnosti; alebo nedostatok istoty ubytovania, čím je veľa rodín nútených žiť vo veľmi neistých lokalitách a bez spoľahlivého prístupu; ako aj mnoho ďalších situácií, o ktorých viete a ktorými trpíte, a ktoré – ako tie najhoršie záplavy – otriasajú vzájomnou dôverou, tak potrebnou na budovanie siete podpory a nádeje. Záplavy, ktoré napádajú dušu a žiadajú si od nás olej, ktorý máme na to, aby ste im mohli vzdorovať. Koľko máš oleja?

Častokrát sa pýtame, ako čeliť týmto búrkam, alebo ako pomôcť našim bratom prekonávať tieto situácie. Chcem vám povedať toto: niet lepšej východiskovej cesty než tá, ktorú ponúka Evanjelium, a ktorá má meno Ježiš Kristus. Vždy napĺňajte svoj život Evanjeliom.

Chcem vás vyzvať, aby ste boli spoločenstvom, ktoré sa nechá od svojho Pána pomazať olejom Ducha. On mení všetko, obnovuje všetko, potešuje všetko. V Ježišovi máme silu Ducha na to, aby sme neprijímali ako niečo normálne to, čo nám škodí; to, čo nám vysušuje ducha a čo nás – a to je horšie – okráda o nádej.

Peruánci, v tejto chvíli vašich dejín nemáte právo nechať sa obrať o nádej! V Ježišovi máme Ducha, ktorý nás udržiava zjednotených, aby sme si mohli byť vzájomne oporou a tak čeliť všetkému, čo by chcelo naše rodiny obrať o to najlepšie.

V Ježišovi nás Boh robí jedným spoločenstvom veriacich, ktoré je schopné vzájomne sa podržať; spoločenstvom, ktoré dúfa, a preto zápasí, aby odvracalo a premieňalo množstvo protivenstiev; spoločenstvo, ktoré miluje, lebo nedovoľuje, aby sme zostali so založenými rukami. S Ježišom sa bude môcť oblasť Trujilla v duši tohto ľudu naďalej nazývať „mestom večnej jari“, lebo s Ním sa všetko stáva príležitosťou na nádej.

Viem o láske, ktorú prechováva táto krajina k Panne Márii, a viem akou veľkou oporou je pre vás úcta k Márii, keď vás vždy privádza k Ježišovi Kristovi. A dáva nám tú jedinú radu, ktorú vždy opakuje: «Urobte všetko, čo vám povie!» (porov. Jn 2,5).  Prosme ju, aby nás vzala pod svoj plášť a aby nás vždy privádzala k svojmu Synovi. Nuž, povedzme to spevom tejto krásnej námorníckej piesne: „Matka Božia v bránach prístavu, daj mi svoje požehnanie. Matka Božia, obdar nás pokojom a množstvom lásky“...

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

Omša pri brehu Tichého oceánu mala 200-tisícovú účasť.  Po jej skončení prišiel Svätý Otec v papamobile navštíviť ľudí v mestskej štvrti zvanej Buenos Aires, ktorá bola najvážnejšie zasiahnuté záplavami v minulom roku a ešte dnes tam okolo 30 tisíc ľudí nesie ich následky.

Po obede na arcibiskupstve navštívil pápež František v historickom centre mesta Katedrálu zasvätenú Panne Márii, ktorá v minulosti viackrát podľahla zemetraseniam (zrútenie v r. 1619 a 1635, poškodenie v r. 1970). Barokovo-rokokovej stavbe v fasádou v medovožltom odtieni udelil  pred 50 rokmi titul baziliky minor bl. Pavol VI.

Popoludní sa Svätý Otec stretne v priestoroch seminára s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami a na záver dňa ho čaká tradičná pobožnosť ku cti Panny Márie „Virgen de la Puerta“, pri ktorej odovzdá ako pápežský dar zlatý ruženec, ktorý bude zdobiť jej sochu.

Na noc sa Svätý Otec vráti letecky späť do Limy, kde má zajtra dopoludnia na programe návštevu kláštora kontemplatívnych sestier a zastaví sa aj pri relikviách peruánskych svätých v limskej katedrále. Po stretnutí s biskupským zborom sa v nedeľu večer Svätý Otec rozlúči s Peru pri slávení svätej omše na pláni vojenského letiska Las Palmas. -jb-