2018-01-18 17:38:00

Omšu v Iquique ku cti patrónky Čile pápež František obetoval za integráciu národov


Čile 18. januára - V dnešný posledný deň návštevy Čile slávil pápež František svätú omšu na pláži Tichého oceánu vzdialenej 20 km od mesta Iquique. V ranných hodinách opustil  Apoštolskú nunciatúru v Santiagu a letecky sa presunul 1400 km na sever do regiónu Tarapaca.

Názov mesta Iquique v jazyku aymara znamená „Zem snov“. Miešajú sa tu mnohé kultúry a cítiť tu prítomnosť prisťahovalcov z rozličných častí Latinskej Ameriky. Preto Svätý Otec slávil svätú omšu s prosbou o integráciu národov, čiže ich harmonické začlenenie.

Počas slávenia pápež František korunoval sochu Panny Márie Karmelskej. Zvolil si aj liturgický formulár omše ku cti Matky Božej. V homílii poukázal na Máriinu úlohu pri udalosti v Káne a jej odkaz pre dnešnú situáciu.

Homília pápeža Františka pri svätej omši za integráciu národov

Campo Lobito, Iquique, štvrtok, 18. januára 2018

„Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení” (Jn 2,11).

Takto sa končí evanjelium, ktoré sme počuli, a ktoré nám približuje prvé Ježišovo verejné vystúpenie: nie inak ako oslavou. Ináč to už ani nemôže byť, vzhľadom na to, že Evanjelium je stálym pozvaním k radosti. Už na začiatku anjel hovorí Márii: „Raduj sa“ (Lk 1,28). Radujte sa, hovorí pastierom; raduj sa, hovorí Alžbete, staručkej a neplodnej žene...; raduj sa, sú slová, ktoré počuje zločinec od Ježiša, lebo ešte v ten deň s ním má byť v raji (porov. Lk 23,43).

Posolstvo Evanjelia je zdrojom radosti: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná” (Jn 15,11). Je to radosť, ktorá sa šíri z generácie na generáciu a ktorú sme zdedili. Pretože sme kresťanmi.

Vy, drahí bratia severného Čile, viete ako žiť túto radosť! Vy skutočne viete žiť vieru a svoj život v atmosfére radosti! Prichádzam ako pútnik, aby som s vami oslavoval tento krásny spôsob žitia viery. Vaše oslavy patrónov, vaše náboženské tance – ktoré trvajú celý jeden týždeň –, vaša hudba, vaše oblečenie, to všetko robí túto oblasť svätyňou ľudovej zbožnosti a spirituality. Lebo nejde o oslavu, ktorá by zostala uzavretá vo vnútri chrámu, ale ktorá dokáže obliecť do šatu osláv i celú obec. Viete spevmi a tancom oslavovať „Božie vlastnosti, že Boh je naším prozreteľným Otcom a že jeho láska sa medzi nami neustále prejavuje. Takto sa rodia cnosti, ktoré možno inak len zriedka vidieť, ako napríklad trpezlivosť, znášanie kríža každodenného života, slobodu od materiálnych vecí, život pre druhých a ochotnú poslušnosť“ (Pavol VI., Apoštolská Exhortácia Evangelii nuntiandi, 48.) Stávajú sa tak živými slová proroka Izaiáša: „z púšte bude sad a sad bude pokladaný za les“ (32,15). Táto krajina, ktorú obopína tá najvyprahnutejšia púšť na zemi, vie ako sa vychystať na oslavu.

V tejto atmosfére radosti nám evanjelium ukazuje, ako koná Mária, aby mohla radosť ďalej pokračovať. Mária je vnímavá na všetko, čo sa deje okolo nej a, ako dobrá mama, je ostražitá; preto si všimne, že na oslave, počas spoločnej radosti, sa niečo dialo: bolo tam niečo, čo sa chystalo „oslabiť“ oslavu. Keď Mária pristúpila k Synovi, jediné slová, ktoré ju počujeme mu hovoriť, sú: „Nemajú víno“ (Jn 2,3).

Týmto spôsobom Mária kráča i našimi dedinami, cestami, námestiami, príbytkami, nemocnicami. Mária je tou Pannou z Tirany (Virgen de la Tirana), Pannou Ayguina v Calama (Virgen Ayquina en Calama), Pannou z Peñas v Arica (Virgen de las Peñas en Arica), ktorá prechádza všetkými našimi rodinnými problémami, problémami, ktoré nám akoby idú udusiť srdce, aby mohla následne pristúpiť k Ježišovi a povedať mu do ucha: pozri, „nemajú víno“.

Vzápätí ale Mária nezostáva ticho, ale pristúpi k služobníctvu na oslave a hovorí im: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Mária – žena nie mnohých, ale zato konkrétnych slov – tiež pristupuje ku každému z nás, aby nám povedala iba toto: „Urobte všetko, čo vám povie“. Takto sa otvára cesta prvému zázraku Ježiša: dať najavo jeho priateľom, že aj oni sa podieľajú na zázraku. Lebo Kristus „neprišiel na tento svet aby uskutočnil svoje dielo sám, ale spolu s nami, zázrak vykonáva spolu s nami, s nami všetkými, aby bol hlavou jedného tela, ktorého sme my živými, slobodnými a aktívnymi bunkami“ ( Sv. Albert Hurtado, Meditácia Veľkého týždňa pre mladých, 1946). Takto robí Ježiš zázraky, s nami.

Zázrak sa začína vtedy, keď služobníctvo prinesie nádoby s vodou, určené na očisťovanie. Takto každý z nás tiež môže začať zázrak, alebo lepšie, každý z nás je pozvaný zapojiť sa do zázraku pre iných.

Bratia, Iquique je „krajinou snov“ (takýto význam má v jazyku aymara); krajina, ktorá vedela a vie prijať ľudí z rôznych národov a kultúr, ktorí museli opustiť svojich najbližších a odísť. Odchod je vždy založený na nádeji nájsť lepší život, no vieme, že ho vždy sprevádza i bremeno obáv a neistôt z toho, čo bude. Iquique je zónou imigrantov, ktorá nám pripomína veľkosť mužov a žien; celých rodín, ktoré sa zoči-voči nepriazni osudu nevzdali, ale vydali sa na cestu hľadať [lepší] život. Títo – no najmä tí, čo museli opustiť svoju krajinu, lebo nemali ani to minimum nevyhnutné pre život – sú ikonou Svätej rodiny, ktorá musela prejsť púšťou, aby mohla prežiť.

Táto krajina je krajinou snov, ale usilujme sa, aby bola naďalej i krajinou pohostinnosti; radostnej pohostinnosti, lebo dobre vieme, že nemožno hovoriť o kresťanskej radosti tam, kde sa [pred inými] zatvárajú dvere; nemožno hovoriť o kresťanskej radosti tam, kde sa dáva iným najavo, že ich je priveľa alebo že pre nich medzi nami niet miesta (porov. Lk 16,31).

Ako Mária v Káne, snažme sa naučiť byť vnímavými na našich námestiach a v našich dedinách a rozpoznať tých, ktorých život je „oslabený“; ktorí stratili – alebo boli olúpení o – dôvody k oslave. Tých so smutným srdcom. Nebojme sa ozvať a nahlas povedať: „Nemajú víno“. Volanie Božieho ľudu, volanie chudobného, ktoré má formu modlitby, rozširuje srdce a učí nás byť vnímavými. Buďme vnímaví na všetky situácie nespravodlivosti a  nové formy vykorisťovania, ktoré oberajú mnohých bratov o radosť z oslavy. Buďme vnímaví na neistotu pracovných miest, ktorá ničí životy a rodiny. Rozpoznávajme tých, ktorí ťažia z machinácie s migrantami, ktorí nepoznajú jazyk alebo nemajú v poriadku dokumenty. Buďme vnímaví na nedostatok bývania, pôdy a práce pre mnohé rodiny. A ako Mária povedzme: Nemajú víno, Pane.

Ako služobníci na oslave, prinášajme to, čo máme, i keď sa zdá, že to nie je veľa. Ako oni, nemajme strach „pomôcť“, aby tak naša solidárnosť a nasadenie sa za spravodlivosť boli súčasťou tanca a spevu pre nášho Pána. Využime tiež to, že sa môžeme niečo naučiť a nechajme sa obohatiť hodnotami, múdrosťou a vierou, ktorú migranti so sebou prinášajú. Neuzavrime sa pred týmito „nádobami“ plnými múdrosti a príbehov, ktoré prinášajú všetci tí, čo naďalej prichádzajú do týchto končín. Nepripravujme sa o všetko to dobro, čo nám môžu ponúknuť.

A potom nechajme na Ježiša, aby dokončil zázrak a premenil naše komunity a naše srdcia na živý znak jeho prítomnosti, ktorá je plná radosti a oslavy, pretože sme zažili, že Boh je s nami; pretože sme sa naučili prijímať ho ako hosťa uprostred nášho srdca. Nákazlivá veselosť a radosť nás vedú k tomu, aby sme nikoho nevyraďovali, ale všetkým ohlasovali túto Dobrú zvesť. A odovzdávali im všetko, čo je v našej pôvodnej kultúre, aby sme ich obohatili aj tým naším, našimi tradíciami, našou múdrosťou predkov, aby sa ten, kto prichádza, stretol s múdrosťou a daroval múdrosť. Toto je sviatok. Toto je voda premenená na víno, toto je zázrak, ktorý robí Ježiš.

Kiež Mária, s jej rôznymi osloveniami, ktorými sa na ňu obracia táto požehnaná krajina severu, naďalej šepká do ucha svojho Syna Ježiša: „Nemajú víno“, a kiež sa v nás naďalej premieňajú do činov jej slová: „Urobte všetko, čo vám povie“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.