Pápež František oznámil presun Dňa migrantov na september

Vatikán 15. januára – Druhá cezročná nedeľa sa slávila 14. januára ako 104. svetový deň migrantov a utečencov. Svätý Otec pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána spojenej s požehnaním požiadal veriacich o modlitbové sprevádzanie počas jeho apoštolskej cesty do Čile a Peru v dňoch 15. – 22. januára. Zároveň oznámil, že od budúceho roka sa z pastoračných dôvodov presunie termín slávenia tohto dňa na druhú septembrovú nedeľu. Budúci 105. svetový deň migrantov a utečencov sa tak bude sláviť 8. septembra 2019.

Príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Tak ako na slávnosť Zjavenia Pána (Epifánie) a vo sviatok Ježišovho krstu, i dnes nám evanjeliová stať (porov. Jn 1,35-42) predkladá tému Pánovho prejavenia sa navonok. Tentoraz Ján Krstiteľ na neho ukazuje svojim učeníkom ako na «Božieho Baránka» (v. 36), čím ich nabáda nasledovať Ho. A toto platí i pre nás: toho, ktorého sme kontemplovali v tajomstve Vianoc, máme teraz nasledovať v každodennom živote. Dnešné evanjelium nás teda dokonale vovádza do bežného obdobia liturgického roka, obdobia, ktoré slúži na to, aby sme sa vzpružili a preskúšali sa na našej ceste viery v bežnom živote, v dynamike medzi zjavením (epifániou) a nasledovaním, medzi prejavením sa navonok a povolaním.

Evanjeliová stať podáva podstatné charakteristiky cesty viery. Táto cesta viery je cestou učeníkov všetkých čias, a teda i našou cestou, a to počnúc otázkou, ktorou sa Ježiš obracia na oných dvoch učeníkov, ktorí – pobádaní Jánom Krstiteľom – sa rozhodli nasledovať ho: «Čo hľadáte?» (v. 38). Tú istú otázku položí vo veľkonočné ráno vzkriesený Ježiš Márii Magdaléne: «Žena, koho hľadáš?» (Jn 20,15). Každý z nás, nakoľko sme ľudské bytosti, niečo hľadá: hľadá šťastie, lásku, dobrý a plnohodnotný život. Boh Otec nám toto všetko daroval vo svojom Synovi Ježišovi.

Pri tomto hľadaní má zásadnú úlohu pravý svedok, osoba, ktorá už má kus cesty za sebou a stretla sa s Pánom. V evanjeliu je týmto svedkom Ján Krstiteľ. Z tohto dôvodu vie nasmerovať učeníkov k Ježišovi, ktorý im ponúka možnosť získať novú skúsenosť, keď hovorí: «Poďte a uvidíte» (v. 39). O tom, že títo dvaja učeníci nebudú môcť viac zabudnúť na krásu daného stretnutia, svedčí i evanjelistov záznam o čase: «Boli asi štyri hodiny popoludní» (v. 39). Len osobné stretnutie s Ježišom privádza človeka na cestu viery a učeníctva. Mohli by sme mať mnoho zážitkov, uskutočniť veľa vecí, vytvoriť si vzťahy s mnohými ľuďmi, ale len stretnutie s Ježišom – v hodine, ktorú pozná len Boh – môže dať plný zmysel nášmu životu a urobiť naše plány a iniciatívy plodnými.

Nestačí si vytvoriť obraz o Bohu len na základe toho, čo sme kdesi počuli; treba sa vydať hľadať božského Majstra a ísť tam, kde prebýva. Otázka učeníkov na Ježiša: «Kde bývaš?» (v. 38) má silný duchovný zmysel: vyjadruje ich túžbu poznať, kde býva Majster, aby potom mohli zostať s ním.

Život viery spočíva v túžbe zostať s Pánom, a teda v neustálom hľadaní miesta, kde prebýva. To znamená, že sme povolaní prekonať zvykovú a samozrejmú nábožnosť oživením si stretnutia s Ježišom v modlitbe, v meditovaní Božieho slova a v pristupovaní k sviatostiam, aby sme tak mohli byť s ním a vďaka nemu, jeho pomoci a jeho milosti prinášať ovocie. Hľadať Ježiša, stretnúť sa s Ježišom, nasledovať Ježiša: toto je tá cesta. Hľadať Ježiša, stretnúť sa s Ježišom, nasledovať Ježiša.

Nech nás Panna Mária podporuje v tomto úmysle nasledovať Ježiša, ísť a zostať tam, kde prebýva, aby sme počúvali jeho Slovo života, aby sme prilipli k nemu, ktorý sníma hriech sveta, a aby sme v ňom neustále nachádzali nádej a duchovnú vzpruhu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-