Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Homílie M. Bubáka

Zamyslenie P. Milana Bubáka: Varujte sa smilstva

Ilustračná snímka - ANSA

13/01/2018 20:26

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 2. nedeľu v cezročnom období, cyklus B (1 Kor 6, 13-21): Varujte sa smilstva

AUDIO:

„Varujte sa smilstva!“ – tieto slová nám, milí priatelia, zaznievajú z dnešného druhého čítania. Apoštol Pavol ich adresuje veriacim komunity v Korinte. A pokračuje: „Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu.“ A ďalej „Telo nie je na smilstvo, lež pre Pána...“ Čo tu Pavol rieši? Skúsme to zistiť.

Korint bol v čase Pavlovom dôležitý prístav v Grécku. Podľa niektorých to bolo najmenej pravdepodobné miesto na založenie kresťanskej komunity. Dôvod bol jednoduchý: upadnuté mravy. V Korinte sa bolo možné stretnúť so všetkým, tak ako v každom veľkom prístave: s mafiánmi, zlodejmi, podvodníkmi, prostitútkami a zločincami každého typu. Kto by už mohol očakávať zápal za Krista medzi takýmito ľuďmi?

No čuduj sa svete, presne toto sa stalo. Pavol na svoje veľké prekvapenie našiel v Korinte srdcia otvorené dokorán pre spásne posolstvo Ježiša Krista. A možno to ani nebolo až také prekvapenie. Veď kresťanské dejiny nás stále učia o jednom a tom istom: totiž že pre evanjelium Kristovo boli vždy najviac otvorení práve tí najpadlejší a najhriešnejší. Dôvod je úplne jednoduchý. Hriech nemôže byť pre človeka prameňom trvalého šťastia a opravdivej vnútornej spokojnosti. Je známe, že ľudia, ktorí sa oddajú nejakej neresti, na počiatku síce túto neresť vychutnávajú, ale neskôr, keď sú už v nej až po uši, začnú čím ďalej, tým viac pociťovať jej horkosť a ničivú silu. Človek, ktorý je otrokom neresti si sám seba neváži, a jeho dôstojnosť – záležiac od typu  hriechu, ktorého je otrokom – v jeho vlastných očiach prestane mať hodnotu. A aj keď navonok to možno neprizná, vo svojom vnútri silne túži po niekom, kto by mu ukázal cestu k slobode.

A zdá sa, že presne toto sa stalo v Korinte. Keď prišiel Pavol a začal Korinťanom kázať Kristovu blahozvesť stal sa zázrak: v pomerne krátkom čase tu vznikla kvitnúca kresťanská komunita, v ktorej ľudia vychutnávali svoju novú cestu slobody: slobody od hriechu. Kristus im z ich väzenia ukázal cestu von.

Lenže, ako to už býva, problémy na seba nenechali dlho čakať. Po čase všetko zovšednie a ak si človek nedá pozor, môže sa ocitnúť presne tam, kde už raz bol. Ak si svoje nadšenie neudržuje v živosti, ono po čase vyprchá a jeho starý človek sa v ňom vynorí znova na povrch aj so svojimi neresťami, o ktorých si myslel, že ich už má dávno za sebou.

Korinťania začali byť po čase hašteriví, súperiví, žiarliví jeden na druhého, nemierni v jedle a pití a hlavne žiadostiví. Preto im Pavol píše dosť ostrý list, v ktorom ich otvorene na toto všetko upozorňuje a veci pomenováva pravými menami. Medzi neresťami sa zvlášť zastavuje pri hriechu smilstva, ako sme to počuli dnes.

Mohol by tento list Pavlov byť v niečom osožný aj pre nás dnes? Veď máloktorá komunita je dnes pozberaná z ľudí s takou minulosťou a s takými praktikami ako komunita v Korinte, ktorej Pavol svoj list píše. Neutešujme sa. Aj keď Korinťania mohli naozaj byť špeciálnou zmeskou ľudí, neresti, o ktorých píše Pavol s Korinťanmi nevymreli. Všetky do jednej je možné nájsť aj dnes a to všade.

Keďže v dnešnom čítaní sme si čítali iba o jednej z nich, o neresti smilstva, pozrime sa dnes trocha lepšie práve na ňu, pretože táto neresť je obzvlášť nebezpečná. Je tu také zvláštne, skúsenosťou overené pravidlo. Aj keď všetky neresti spôsobujú úpadok človeka, neresť nezriadenej sexuality nám tento úpadok zabezpečí zo všetkých najrýchlejšie a jej efekt bude úplne zaručený. Tým efektom je odpad od viery. Ak sme veriaci a ak nám na našej viere záleží, na toto by sme si mali dať pozor.

Niektorí namietajú, že tento prílišný dôraz na sexualitu je v cirkvi prehnaný a že by sme nemali dávať na prvé miesto to, čo Boh umiestnil vo svojom desatore na miesto šieste. V istom zmysle majú pravdu. Pre židov, ktorým bolo desatoro dané ako prvým, bola najdôležitejšou vecou v ich živote správna úcta k Bohu. Tá im zaručovala, že budú napojení na správnu autoritu svojho života a že ich život – či už ako jednotlivcov alebo ako spoločenstva – bude tak v rovnováhe. Boh bol pre nich pôvodcom a cieľom ich života a preto mal pre nich počas celého ich života ostať Pánom, ktorému načúvajú a vzdávajú mu úctu. Dôvod nebol len ten, že Bohu táto ich úcta ako zvrchovanému bytiu patrí, ale hlavne ten, že bez uznaniu Božej autority sa ľudský život rozpadá, lebo tam, kde nie je autorita najvyššia, tam nie je autorita nijaká a ľudský život sa potom stáva anarchiou, lebo každý si môže robiť to, čo chce. To je dôvod, prečo príkazy týkajúce sa úcty k Bohu sú na prvých miestach desatora a my by sme na ich miesto nemali dávať niečo iné, čo tam nepatrí, ako napríklad príkaz o sexualite, ktoré sú až na šiestom mieste.

V tomto zmysle teda tí, ktorí takto namietajú majú pravdu, avšak nie celkom. Skúsenosť náš totiž učí, že nič nedokáže človeka znetvoriť tak veľmi, ako práve nezriadený život v oblasti sexuality. A nič nedokáže človeka odviesť od viery v Boha tak účinne, ako práve hriechy proti sexualite. Aj živote, aj v Písme máme na to veľa príkladov. Spomeňme si na tri veľké osobnosti Starého zákona, kde toto jasne vidíme. Samson je vo Svätom Písme charakterizovaný ako najsilnejší. Stal sa však obeťou ľsti Dalily, nechal sa ňou posadnúť, v jej náručí zabudol na svoj cieľ a tak upadol do zajatia Filištíncov, ktorí ho úplne zlomili. Dávid bol zasa charakterizovaný ako najsvätejší. Zamotal sa však do reťaze hriechov proti čistote, ktorej za-čiatkom bol jeho nezriadený vzťah k Betsabe, manželke Uriáša a koncom vražda jej manžela. Našťastie robil pokánie. Šalamún, ktorý bol popisovaný zasa ako naj-múdrejší, dopadol z nich snáď najhoršie. Postavil totiž prvý chrám Bohu pravému, no staval chrámy aj bohom svojich pohanských súložníc. A to bola už výslovne modloslužba. Hriech proti šiestemu prikázaniu ho priviedol k hriechu proti prikázaniu prvému. Stal sa z neho modloslužobník.

Tieto biblické postavy sa na svojich hriechoch našťastie poučili. No nie vždy to tak musí dopadnúť. Mnohí, kedysi veriaci sa po čase stali neveriacimi ateistami a dnes sa z vecí Božích, ktoré si kedysi vážili, vysmievajú, a my sa čudujeme, čo sa to s nimi stalo. Aj keď netvrdím, že každý ateista žije v nezriadenej sexualite, u mnohých toto pravdou je. Mnohých priviedla k odpadu od viery práve ich nemravnosť.

Nech sú nám dnešné slová sv. Pavla výzvou.

 

13/01/2018 20:26