Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Spiritualita

Peter Dufka SJ: Duchovné rozlišovanie a hnutia srdca

Koptská ikona: Krst Pána - RV

07/01/2018 19:36

V tomto roku by sme sa v rámci našej rubriky chceli venovať téme duchovného rozlišovania, ktorá je dôležitá pre hodnotný život nie len jednotlivcov, ale i celých skupín ľudí a je rovnako aktuálna dnes, ako pred stáročiami. Platia tu totiž princípy, ktoré nepodliehajú času a ktoré ani modernizácia či spoločenský progres nijako nemení. Skúsme si preto všimnúť kritériá duchovného rozlišovania u dvoch autorov. Prvý z nich je majster v tejto oblasti na kresťanskom západe a druhý na kresťanskom východe. Obaja sa inými slovami dotýkajú vnútorných hnutí, istého pohybu myšlienok či citov. Ide o sv. Ingáca z Loyoly a Serafína Sarovského.   Prvý z nich sa viac sústreďuje na vnútorne hnutia, ktoré pochádzajú od Ducha Svätého a druhý popisuje impulzy pochádzajúce od Zlého.

Podľa sv. Ignáca je rozlišovanie duchov citlivá spolupráca s impulzmi Ducha Svätého. Keďže nie všetky vnútorné impulzy sú od Neho, potrebujeme rozvážnosť vie rozlíšiť dobré impulzy od zlých  a práve s ňou sa môžeme chrániť klamov zlého ducha, aj rôznych sebaklamov.  

Sv. Ignác vedie človeka k tomu, aby dokázal s rozvážnosťou žiť a pracovať vo svete, v strede jeho zmätkov, zakusovať v srdci hnutia, ktoré môžu mať zlý pôvod, a predsa ich dokázať správnym rozlišovaním  prijímať alebo odmietať. Vedieť si pod vplyvom impulzov Ducha Svätého vyberať, čo je skutočne na väčšiu česť a slávu Božiu.”[1] V Ignácovom Duchovnom denníku vidíme, aký pozorný bol na vnútorné hnutia svojej duše. Jeho najbližší spolubrat hovorí, že Ignác nikdy neurobil vážnejšie rozhodnutie bez toho, žeby sa neporadil s Bohom.[2] Zdá sa, že nie iba v modlitbe, ale stále v sebe rozlišoval vnútorné hnutia.

Táto citlivá pozornosť k rôznym hnutiam v srdci, táto citlivosť na najjemnejšie dotyky znamená, že človek už nežije len podľa cností, ktoré si nadobudol sériou pozitívnych návykov, ale je to niečo oveľa viac. Znamená to mať dar Ducha Svätého. Napredovať podľa cností je ako veslovať v loďke – pomaly a ťažko. Napredovať podľa darov Ducha je ako ísť plachetnicou – ľahko a rýchlo[3]. Keď Izraeliti vychádzali z Egypta, Boh im dal za vodcu ohnivý stĺp v noci, vo dne stĺp dymu. Oni nasledovali pohyb tohto stĺpa: keď zastal, zastali aj oni, keď sa pohol, pohli sa aj oni. Novozákonný Boží ľud nie je v tomto smere  vôbec ukrátení, ba môžeme povedať, že sme na tom oveľa lepšie.[4] Veď tak ako manna bola predobrazom Eucharistie, aj ohnivý stĺp bol len predobrazom oveľa starostlivejšieho Božieho vedenia. Ide o vedenie skrze dar Ducha Svätého.  Vnútornou  citlivosťou na jeho jemné impulzy môžeme odpovedať aj na tiché náznaky Božej vôle a žiť spôsobom, ktorý sa páči Bohu.[5] Náš život sa takto stáva stálym áno Bohu a jeho vôli. Táto pripravenosť a citlivosť na impulzy Ducha Svätého je niečo, čo teda podstatne napomáha duchovnému rozlišovaniu.

Duchovné rozlišovanie je i na kresťanskom Východe oblasťou natoľko dôležitou, že jej viacerí autori venujú osobitnú pozornosť. Popritom však samotné rozlišovanie považujú za jednu z najnáročnejších duchovných činností. Jeden z týchto autorov bol Serafín Sarovský (1759–1833). Duchovné rozlišovanie videl vo zvyšovaní citlivosti svojho vnútra. Bol skutočným majstrom duchovného rozlišovania a zachytával jemné podnety, ktoré sa ponúkajú mysli. Bol si vedomý toho, že duch, ktorý vnuká myšlienky, je v počiatočnom štádiu ťažko identifikovateľný, a preto pre istotu, odporúčal odmietnuť všetky podnety, všetky myšlienky. Vedel totiž o zákernosti a maskovaní nepriateľa našej duše, ktorý sa usiluje vstúpiť do priestorov nášho srdca práve prostredníctvom podnetov, na prvý pohľad šľachetných a dobrých.

Definoval rozlišovanie a boj proti zlým myšlienkam ako vedu, ktorá oddeľuje  tie myšlienky, ktoré vedú k Bohu od tých, ktoré od neho odvádzajú. Toto je podľa neho umenie, ktoré ovláda len málo ľudí. Podobné umenie sa viaže i na skutky človeka. Používať slová je podľa neho jednoduché, ale uskutočňovať ich, je   namáhavé dielo. Konkrétny skutok však pozdvihuje  človeka k nebu. U Serafína Sarovského sa objavuje tendencia nie len odmietnuť zlé, ale i všetky zbytočné a zavádzajúce myšlienky. Ide o istú čistotu mysle, ktorej podstatou je uchovať nasmerovanie našej mysle na Boha. Toto je podľa neho úlohou zasvätených osôb.

Bol presvedčený o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého. Pri istej príležitosti sa  vyjadril nasledovne: Ak ti tvoja myseľ našepkáva: Ukradni, a ty jej vyhovieš, pre túto samotnú skutočnosť dáš diablovi moc nad tebou samým. Ak ti tvoja myseľ našepkáva jesť až do presýtenia, a ty skutočne ješ veľa, i v takomto prípade prevzali diabli moc nad tebou. A tak, ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov.

Myšlienky proti blížnemu sa podľa neho stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy. „Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vzťahy. Srdce blížneho vníma túto moc zla, ktorej sme podriadení.“ Na konci života Serafín Sarovský spolu s inými duchovnými osobnosťami kresťanského východu hovorieval: „Ak sa nenaučíte poraziť každú zlú myšlienku, zlý podnet, dostávate do nebezpečenstva seba i celé spoločenstvo ľudí v ktorom žijete. V každej zlej myšlienke je totiž prítomná sila viacerých zlých duchov“.     

Milí priatelia, skúsme sa v tomto roku častejšie započúvať do nášho vnútra, rozoznať hnutia, myšlienky a city srdca, ktoré sa v ňom ozývajú. Skúsme však  rozoznať a dešifrovať i to, ktorým smerom nás posúvajú. Takto sa isto dostaneme ľahšie a bez zbytočných zákrut k nášmu cieľu, ktorým je Ježiš Kristus.

AUDIO:

 

[1]         Porov. HAGEMAN, 134.

[2]         Porov. HAGEMAN, 135.

[3]         Porov. HAGEMAN, 136.

[4]         Podobne hovoril slávny jezuita Louis Lallemant (porov. PHILIPPE, 56).

[5]         Porov. HAGEMAN, 137–138.

07/01/2018 19:36