2018-01-05 12:07:00

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Kto boli títo muži?


Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na sviatok Zjavenia Pána (Mt 2, 1-12): Kto boli títo muži?

Príbeh o mudrcoch patrí medzi kresťanmi k najobľúbenejším príbehom. Radi ho počúvame. Radi sa na týchto mudrcov pozeráme v našich betlehemoch, oblečených do kráľovských šiat, ako nesú Ježiškovi vzácne dary. Radi ich ukazujeme svojím deťom alebo vnukom. Radi pre nich vymýšľame v ich príbehu nové dodatky, aby sme to celé zdramatizovali a zromantizovali.

No kto vlastne boli títo mudrci? Stručné evanjelium poskytuje dostatok priestoru našej fantázii. No predsa držme sa evanjelia a skúsme ho dešifrovať. Matúš hovorí: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.” Kto teda boli títo muži? Slovo mudrci, v gréckom texte mágos sa v rôznych jazykoch prekladá rôzne – mudrci, mágovia, či astrológovia. No podľa všetkého to boli kňazi zoroastrianského náboženstva, uctievajúci si boha svetla, ktorého meno bolo Ahura Mazda. Príslušníci tohto náboženstva boli presvedčení, že každý veľký človek má v nebi svoje svetlo, ktoré sa pri jeho narodení zjaví ako hviezda, a že čím je človek významnejší, tým žiarivejšia je jeho hviezda. Preto ich úlohou bolo pozorovať a skúmať hviezdy. Nedivme sa teda, že keď jedného dňa zrazu niekoľkí z nich zazreli na oblohe jednu zvláštnu, neobyčajne silne žiariacu hviezdu, že to, čo ich napadlo bolo, že sa určite musel narodiť niekto významný a že by nebolo zle tohto človeka ísť hľadať.

Koľko ich bolo? To evanjelium nehovorí. V histórii ľudovej zbožnosti ich počet kolísal. Niekedy počujeme o troch, potom o šiestich, inokedy o štyroch. Počet tri vznikol na základe počtu darov, ktoré priniesli. Píše o tom evanjelista Matúš: „Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ (v. 11) Zaujímavý je pôvod počtu šesť. V Miláne sa kedysi nachádzali relikvie troch kráľov. R. 1164 vznikli v meste nepokoje a tieto relikvie boli tajne prevezené do Kolína v terajšom Nemecku. Ako čas bežal, mnohí ľudia nevedeli, že ostatky boli premiestnené z Milána do Kolína a tak začali uctievať troch kráľov tu a troch kráľov tam, spolu teda šesť. Nakoniec sa však vec vyjasnila a skončilo sa pri troch. Číslo štyri je zasa výsledkom ľudovej tvorivosti. Ľudia sa hrali s predstavou, že musel byť i štvrtý kráľ, ktorý sa volal Artaban. Ten ale doputoval až keď bol Ježiš ukrižovaný, pretože po ceste sa zdržal pri toľkých núdznych a biednych, ktorí potrebovali jeho pomoc. Ukrižovaný Ježiš ho odmenil, lebo tento človek v skutočnosti žil posolstvo lásky, ktorú Ježiš ohlasoval.

Odkiaľ je názor, že to boli králi? V knihe Žalmov sa nachádza jedna zmienka. Je to v Žalme 72, ktorý hovorí: „Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci králi, slúžiť mu budú všetky národy.“ (v. 10-11)

A čo ich mená? Evanjelista Matúš ich neuvádza. Ich mená sa však ustálili ako Gašpar, Melicher a Baltazár. Nevieme, ako vznikli. Najstarší zdroj, kde ich nájdeme napísané, je v Ravene v Taliansku. Ako vieme v tomto meste sa nachádzajú chrámy s prekrásnymi mozaikami zo 6. storočia. Na jednej z týchto mozaík, v katedrále, sa nachádzajú vyobrazenia troch kráľov presne s týmito ich troma menami.

Čo bolo s nimi ďalej? Je tu znova veľa legiend. Matúš jednoducho hovorí, že sa inou cestou vrátili do svojej krajiny. Ľudová predstavivosť ich tu však nenecháva na odpočinku. Jedna legenda hovorí, že keď mali sto rokov, znova sa stretli na jednej polnočnej omši kdesi v Arménsku a krátko na to zomreli. Iná zasa trvá na tom, že šli do Indie, kde ich apoštol Tomáš vysvätil za biskupov. Teda presne nevieme.

Ďalšia legenda – a tá je veľmi inšpirujúca – hovorí, že to boli muži rozličného veku. Gašpar bol mladík, Baltazár bol muž stredného veku a Melicher bol starec. Keď prišli do Betlehema k jaskyni vstupovali do vnútra po jednom. Prvý vstúpil – samozrejme – Melicher, ako muž v zrelom veku. Vo vnútri našiel muža vo svojom vlastnom veku. Hneď si rozumeli. Rozprávali sa o minulých veciach, spomínali, robili všeobecné závery z konkrétnych udalostí no predovšetkým sa u nich prejavoval pocit vďačnosti. Baltazár – muž v strednom veku –, keď vstúpil do jaskyne sa zasa stretol s učiteľom v strednom veku. Rozprávali sa o vodcovstve a zodpovednosti. A konečne keď vošiel do jaskyne mladý Gašpar, stretol sa s mladíkom svojho veku. Mladík mal v sebe črty nadšenia, túžob po niečom významnom. Rozprávali sa spolu o plánoch, zmenách a o prísľuboch života, ktorý je pred nimi. Keď skončili návštevu každý po jednom, zobrali svoje dary a vstúpili spolu. No v jaskyni našli iba malé 12-dňové nemluvňa. Neskôr pochopili: Spasiteľ k nám hovorí v každej etape nášho života. Starí počujú volanie k integrite a múdrosti; ľudia v strednom veku k produktivite a zodpovednosti; a mladí zasa k identite a intimite.

A tak vidíme, že títo traja králi ľudí počas dejín zaujali. Preto je o nich toľko príbehov a legiend. Zaujali určite viac ako pastieri a to preto, lebo ľudia akosi cítili, že sa my podobáme viac trom kráľom ako pastierom. Pastieri boli jednoduchými ľuďmi. Ježiša nehľadali. Skorej sa nechali k jeho nájdeniu dohnať. Vyzýva a vedie ich jeden veľmi uhovorený anjel. Povie im o každom detaile: kde môžu novonarodeného Ježiša nájsť, kto je tam s ním, ako sa tam môžu dostať. Keď pastieri prídu k jaskyni, anjel sa im zjaví znova, aby im potvrdil, že sú na správnej ceste. A keď sa vracajú, po ceste ich sprevádza celý nebeský zbor svojím spevom. Títo pastieri nemajú žiadne pochybnosti, žiadne otázniky, žiadne problémy, žiadnych prenasledovateľov, žiadne tajomstvo. Nemusia hľadať informácie, všetko im bolo dané. Čo potrebovali, to dostali.

Toto je síce sympatické a aj príťažlivé, no toto nie smie my. Život väčšiny z nás je trocha komplikovanejší. Podobáme sa viac mudrcom, ako pastierom. Sme hľadačmi a tým aj pútnikmi. Celý svoj život čosi hľadáme a za čímsi putujeme. A to nielen vtedy, keď sa cítime vyprahlí, alebo keď sme na dne a nevieme ako ďalej. Ale aj vtedy, keď máme všetko a  navonok nám nič nechýba. Práve v takýchto chvíľach sa v mnohých z nás ozývajú otázky ako: Nejestvuje niečo ešte lepšie? Nemohol by som sa stať ešte niečím viac než som? Nie je vo mne potenciál k niečomu ešte hlbšiemu? Toto všetko sú otázky, ktoré nás nakoniec prinútia vybrať sa na cestu. Tak ako kedysi mudrcov.

Nech sú nám všetkým Traja Mudrci inšpiráciou. 








All the contents on this site are copyrighted ©.