Novoročná slávnosť s pápežom Františkom: Matka Božia a Svetový deň pokoja

Homília Svätého Otca na slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Rok sa otvára v mene Božej Matky. Bohorodička je najdôležitejší titul Panny Márie. Mohla by zaznieť otázka: prečo hovoríme Božia Matka a nie Ježišova Matka? Niektorí v minulosti žiadali obmedziť sa len na toto, ale Cirkev potvrdila: Mária je Božia Matka. Musíme byť vďační, pretože v týchto slovách je obsiahnutá nádherná pravda o Bohu a o nás. A je ňou to, že keď sa Pán vtelil skrze Máriu, odvtedy a už navždy nesie našu ľudskú prirodzenosť na sebe. Nie je už Boh bez človeka: telo, ktoré Ježiš prijal od Matky mu patrí aj dnes a bude to tak navždy. Keď povieme „Božia Matka“, pripomína nám to nasledovné: Boh je tak blízko ľudstvu ako je dieťa matke, ktorá ho nosí v lone.

Slovo matka (lat. mater),  odkazuje aj na slovo matéria, hmota. Vo svojej Matke sa Boh nebies, nekonečný Boh stal malým, zhmotnil sa, aby bol nielen s nami, ale aj ako my. Hľa, tento zázrak, táto novosť: človek nie je viac sám, už nie je sirotou, je navždy synom. Rok sa začína s touto novinou. A my ju takto ohlasujeme, keď hovoríme:  Božia Matka! Je to radosť vedieť, že naša osamelosť je porazená. Je to krása vedieť, že sme milované Božie deti, vedieť, že toto detstvo nám nikdy nemôže byť odňaté. Znamená to vnímať sa v zrkadle krehkého Boha a dieťaťa v náručí Matky a vidieť, že ľudstvo je drahé a sväté Pánovi. Preto slúžiť ľudskému životu znamená slúžiť Bohu; a každý život, počnúc tým v lone matky až po ten starecký, trpiaci a chorý, až po ten nepohodlný a dokonca odpudzujúci, je treba prijať, milovať a pomáhať mu.

Nechajme sa teraz viesť dnešným evanjeliom. O Božej Matke sa tu hovorí len jedna veta: «Zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich» (Lk 2,19). Zachovávala. Jednoducho zachovávala. Mária nerozpráva, evanjelium v celom vianočnom rozprávaní nepodáva ani jedno jej slovo. Aj v tomto je Matka zjednotená so Synom, Ježiš je nemluvňa, čo znamená „bez slov“. On, Slovo, Božie Slovo, ktoré «mnoho ráz a rozličným spôsobom kedysi prehovorilo» (porov. Hebr 1,1), teraz, v «plnosti času» (Gal 4,4) je nemé. Boh, pred ktorým sa zmĺkne, je dieťaťom, ktoré nehovorí. Jeho majestát je bez slov, jeho tajomstvo lásky sa odhaľuje v tomto umenšení. Táto tichá umenšenosť je jazykom jeho kráľovskej dôstojnosti. Matka sa spája so Synom a všetko uchováva v tichu.

A to ticho nám hovorí, že aj my, ak sa chceme opatrovať, potrebujeme ticho. Potrebujeme zostať v tichu hľadiac na jasličky. Pretože pred jasličkami nanovo objavujeme, že sme milovaní, vychutnávame skutočnú hodnotu života. A pri hľadení v tichu nechávame Ježiša hovoriť k nášmu srdcu: aby jeho malosť rozložila našu pýchu, aby jeho chudoba vyrušila našu pompéznosť, aby jeho neha pohla naším necitlivým srdcom. Vydeliť si  každý deň chvíľu na ticho s Bohom znamená opatrovať si našu dušu, uchrániť si našu slobodu od rozhlodávajúcich banalít konzumu a od omámenia reklamou, od nafukovania prázdnych slov a od strhujúcich vĺn klebiet a senzácie.

Mária zachovávala - pokračuje evanjelium - všetky tieto veci vo svojom srdci a premýšľala o nich. Aké to boli veci? Boli to radosti i bolesti: na jednej strane narodenie Ježiša, Jozefova láska, návšteva pastierov, tá noc svetla. Ale na druhej strane: neistá budúcnosť, chýbajúci domov, «lebo pre nich nebolo miesta v hostinci» (Lk 2,7), stiesnenosť z odmietnutia, sklamanie, že musela porodiť Ježiša v maštali. Nádeje i úzkosti, svetlo i tma: všetky tieto veci zapĺňali Máriino srdce. A ona, čo robila?  Rozmýšľala nad nimi, to znamená preberala si ich s Bohom vo svojom srdci. Nič si nenechávala pre seba, nič si neuzatvárala do samoty, ani sa neutápala v horkosti, všetko prednášala Bohu. Takto „zachovávala“. Zverujúc sa zachováva: neponechávajúc život za obeť strachu, malomyseľnosti alebo poverčivosti, neuzatvárajúc sa, ani sa nesnažiac zabudnúť, ale robiac všetko v dialógu s Bohom. A Boh, ktorý nás nosí vo svojom srdci, prichádza, aby prebýval v našom živote.

Hľa tajomstvá Božej Matky: zachovávať v tichosti a prinášať k Bohu. Toto sa odohrávalo, uzatvára evanjelium, v jej srdci. Srdce pozýva hľadieť na stredobod osoby, jej citov, jej života. Aj my, kresťania na ceste, na začiatku roka cítime potrebu začať od stredu, zanechať za sebou to, čo nás hamovalo v minulosti a znovu začať od toho, na čom záleží. Hľa dnes máme pred sebou východiskový bod: Božiu Matku. Pretože Mária je takou, akých nás chce Boh, akou chce mať svoju Cirkev: Matka jemná, pokorná, chudobná na veci a bohatá na lásku, slobodná od hriechu, zjednotená s Ježišom, tá, ktorá zachováva Boha v srdci a blížneho v živote. Aby sme znova naštartovali, pozerajme na Matku. V jej srdci bije srdce Cirkvi. Preto, aby sme išli ďalej, ako nám hovorí dnešný sviatok, je potrebné vrátiť sa späť: začať u jasličiek, u Matky, ktorá drží v náručí Boha.

Oddanosť Márii nie je náboženská zdvorilosť, je to nevyhnutnosť kresťanského života. Pohľad na Matku nás povzbudzuje zanechať množstvo neužitočného balastu a nájsť to, na čom záleží. Dar Matky, dar každej matky a každej ženy je veľmi vzácny pre Cirkev, ktorá je matkou a ženou. A zatiaľ čo muž často abstrahuje, vyslovuje tvrdenia a natíska idey, žena, matka, vie zachovávať,  spájať v srdci, oživovať. Aby sa viera nezúžila len na ideu alebo na náuku, potrebujeme všetci srdce matky, ktoré vie zachovávať nežnosť Boha a načúvať ľudskému tepu. Matka, autorský podpis Boha na ľudstve, nech ochraňuje tento rok a prinesie pokoj svojho Syna do sŕdc, do našich sŕdc, a do sveta.

A tak jednoducho ako deti, pozývam vás pozdraviť ju dnes pozdravom efezských kresťanov pred očami ich biskupov: «Svätá Matka Božia!» Vyslovme tri razy, zo srdca, všetci spoločne, hľadiac na ňu [pápež sa obracia k soche Panny Márie vedľa oltára]: «Svätá Matka Božia!»

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Na prvej stránke kalendára nového roka, ktorý nám Pán daruje, Cirkev zaraďuje ako jedinečnú umeleckú miniatúru liturgickú slávnosť presvätej Bohorodičky Panny Márie. V tento prvý deň kalendárneho roka uprime svoj pohľad na ňu, aby sme pod jej materinským vedením ďalej kráčali po cestách napredujúceho času.

Dnešné evanjelium (porov. Lk 2,16-21) nás opäť privádza do betlehemskej maštale. Prichádzajú náhliaci sa pastieri a nachádzajú Máriu, Jozefa a Dieťa; a referujú o správe, ktorú im odovzdali anjeli, že to novorodené dieťa je Spasiteľ. Všetci sú udivení, zatiaľ čo «Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich» (v. 19). Panna Mária nám dáva porozumieť, ako treba prijať Boží dar: uchovať si ho v srdci a rozjímať nad ním. To je pozvanie určené každému z nás, aby sme sa modlili kontemplujúc a vychutnávajúc tento dar, ktorým je Ježiš sám.

Práve prostredníctvom Márie prijíma Syn Boží svoju telesnú stránku. Ale Máriino materstvo sa neobmedzuje na toto: vďaka svojej viere je aj prvou Ježišovou učeníčkou a toto „rozširuje“ jej materstvo. To Máriina viera vyprovokuje v Káne prvé zázračné „znamenie“, ktoré prispeje k vzbudeniu viery u učeníkov. S tou istou vierou je Mária prítomná pod krížom a prijíma za syna apoštola Jána. A nakoniec, po Zmŕtvychvstaní, stáva sa modliacou sa matkou Cirkvi, na ktorú zostúpi moc Ducha Svätého v deň Turíc.

Ako matka plní Mária osobitnú úlohu: zaujíma miesto medzi svojím Synom Ježišom a ľuďmi v realite ich strádaní, bied a utrpení. Mária intervenuje, tak ako v Káne, vedomá si toho, že ako matka môže, ba musí predkladať Synovi potreby ľudí, osobitne tých slabších a núdznych. A práve týmto ľuďom je venovaná téma Svetového dňa pokoja, ktorý dnes slávime: „Migranti a utečenci: muži a ženy hľadajúci pokoj“ – takto znie motto tohto dňa.

Chcem sa opäť stať hlasom týchto bratov a sestier, ktorí si vyprosujú pre svoju budúcnosť horizont pokoja. Pre tento pokoj, ktorý je právom všetkých, sú mnohí z nich ochotní riskovať život na ceste, ktorá je vo veľkej časti prípadov dlhá a nebezpečná, sú ochotní čeliť námahám a utrpeniam (porov. Posolstvo na Svetový deň pokoja 2018, 1)      

Prosím, nevyhasme nádej v ich srdci, neudusme ich očakávanie pokoja! Je dôležité, aby sa zo strany všetkých, občianskych inštitúcií, výchovných, sociálnych a cirkevných zložiek, vynaložilo úsilie na zaistenie utečencom, migrantom, všetkým, budúcnosti pokoja.

Kiež nám Pán udelí to, aby sme v novom roku mohli pracovať s veľkodušnosťou. S veľkodušnosťou, aby sme vytvorili solidárnejší a pohostinnejší svet. Pozývam vás modliť sa za to, zatiaľ čo spolu s vami zverujem Márii, Matke Božej a našej Matke práve začatý rok 2018.

Starí ruskí mnísi, mystici, vravievali, že v čase duchovných turbulencií sa treba prichýliť pod plášť Presvätej Bohorodičky. Mysliac na toľké turbulencie dneška, ale predovšetkým na migrantov a utečencov, modlime sa tak, ako nás títo mnísi naučili modliť sa: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná.“   

(Preklad: Slovenská redakcia VR)