Prečo Cirkev v Bangladéši tak veľmi očakáva pápeža - miestny kardinál vysvetľuje

Vatikán/Bangladéš 28. novembra – Pred druhou etapou súčasnej apoštolskej cesty Svätého Otca Františka, ktorej dejiskom bude Bangladéš, arcibiskup Dháky kardinál Patrick D´Rozario priblížil situáciu krajiny a miestnej katolíckej komunity prostredníctvom vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano. Bangladéšsky kardinál takto približuje kontext návštevy:

„Pápež František bude už tretím pápežom, ktorý sa dotkne našej pôdy, po Pavlovi VI., ktorý o polnoci 26. novembra 1970 pobudol jednu hodinu na letisku v Dháke, keď osobne vyjadril svoju blízkosť, modlil sa a priniesol charitatívnu pomoc obetiam silných záplav a cyklónu, ktoré pustošili dva týždne predtým. Potom to bol Ján Pavol II., ktorý prišiel 19. novembra 1986 v rámci apoštolskej cesty, ktorá mala hlavnú pastoračnú tému «spoločenstvo a bratstvo».

Aj na túto návštevu sa bude pozerať v perspektíve vybranej témy: «harmónia a pokoj». Ľudia v Bangladéši a miestna Cirkev považujú apoštolskú cestu pápeža Františka ako rozhodnutie v prospech chudobných tejto krajiny, ktorí sa naďalej snažia prežívať ľudské a duchovné hodnoty v kontexte zraniteľnosti. So Svätým Otcom príde „Cirkev chudobných a Cirkev pre chudobných“ upevniť vo viere a v kresťanskom svedectve „malé stádo“, ktoré je „soľou“ a „svetlom“ pre krajinu.

V roku 2018 budeme sláviť 500 rokov od príchodu prvých kresťanov, boli to portugalskí obchodníci, ktorí sa usadili v Chittagongu v roku 1518. Návšteva pápeža zaháji jubilejné slávenie 500-ročnej prítomnosti kresťanov v tejto časti subkontinentu. Toto územie Cirkvi bolo pripojené k diecéze Kočin v roku 1598, kedy tu pristáli prví dvaja misionári, pátri jezuiti Francesco Fernandes a Domingo D´Souza.“

Arcibiskup Dháky kardinál Patrick D´Rozario ďalej vysvetľuje, že v súčasnosti má Cirkev v Bangladéši osem diecéz a všetci biskupi sú domáceho pôvodu. Miestna cirkev začala kanonizačný proces prvého svojho biskupa, ktorým bol Boží služobník Theotonius Amal Ganguly z Kongregácie Svätého kríža, vysvätený za biskupa v roku 1960.

V Bangladéši sú prítomní aj protestanti, ktorí tvoria 30% všetkých kresťanov v krajine. V roku 1793 prišla do krajiny Misionárska baptistická spoločnosť, nasledovaná mnohými ďalšími organizáciami z Anglicka, Nového Zélandu a z Ameriky. Po vojne za nezávislosťv roku 1971 prišli Bangladéša ďalšie protestantské misionárske spoločnosti.

V Bangladéši žije približne 162 miliónov ľudí. Z toho kresťanov je len 0,4 percenta oproti moslimskej väčšine, ktorá tvorí 88 percent. Polovica katolíkov patrí etnicky k majoritnej skupine Bengálcov, ktorí tvoria 98% populácie Bangladéša. Druhú polovicu katolíkov tvorí 34 minoritných etnických skupín a kmeňov. Kmeňové obyvateľstvo nazývané adivashi predstavuje v Bangladéši okolo jedného milióna ľudí.

Biskupská konferencia bola v Bangladéši založená v roku 1971, hneď po osamostatnení sa krajiny od Pakistanu. „Aj keď Katolícka cirkev reprezentuje veľmi malú menšinu, Boh ju požehnal mnohými duchovnými povolaniami“, konštatuje bangladéšsky kardinál. V súčasnosti v krajine pôsobí 35 rehoľných kongregácií. Bangladéš bol blízky aj Matke Tereze z Kalkaty, ktorá sem často prichádzala, veľa cestovala a zakladala mnohé komunity svojich Misionárok lásky.

Osem diecéz je rozdelených do približne 100 farností a je tu spolu 75 nemocníc, kliník a zdravotných stredísk spravovaných Cirkvou. Pastoračný program funguje aj za pomoci rodín a malých základňových kresťanských spoločenstiev pomocou výchovných a zdravotníckych inštitúcií, sociálnych a pastoračných centier a cez organizácie, asociácie a hnutia v ktorých sú laici veľmi aktívni.

Katolícka charita je jednou z hlavných miestnych mimovládnych organizácií a existujú laické asociácie, ktoré konajú diela lásky a milosrdenstva medzi chudobnými. „Úverové združenia pre trvalo udržateľný rozvoj“ patria medzi najväčšie príspevky Cirkvi pre krajinu. Zakladali ich zahraniční misionári a dnes ich vedú laici. Sú prítomné skoro vo všetkých farnostiach a vo všetkých diecézach a vďaka nim kresťanská komunita dosiahla ekonomickú samostatnosť.

Cirkev má vplyv na spoločnosť hlavne pomocou vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, charitatívnych diel, aktivít zameraných na ľudský rozvoj, ale aj na medzináboženský dialóg a ekumenizmus. Fakticky v priemere, približne 60-70 percent spolupracovníkov Cirkvi v inštitúciách a vo výchovných, sociálnych, charitatívnych a rozvojových službách je iného vierovyznania.

Islam prišiel do bengálskeho regiónu ešte počas 7. storočia, vďaka arabským moslimským obchodníkom a súfijským misionárom. Dobytie Bengálska moslimami v 12. storočí viedlo k rozšíreniu tohto náboženstva v regióne.

Kardinál D´Rozario na záver naznačil náročnosť spoločenskej situácie, akú nájde pápež František pri návšteve krajiny, ako aj nádej, ktorú jeho príchod predstavuje:

„Aj keď rešpekt k iným náboženstvám, existencia identity, kultúrna súdržnosť a duchovné spoločenstvo sú podporované a požívajú úctu, neraz sú súlad a medzináboženské vzťahy ohrozované teroristami, fanatikmi a fundamentalistami, a tiež bojovnými a extrémistickými skupinami a ich podvratnými aktivitami. Tieto násilné akcie proti príslušníkom menšinových náboženstiev prinášajú novú situáciu do súčasnej kultúry.

Naďalej pokračujú nepretržite veľmi priateľské vzťahy medzi Svätou stolicou a vládou Bangladéša. Posledná návšteva Jána Pavla II. v roku 1986 a táto blížiaca sa pápeža Františka sú dva míľniky srdečných, ľudských a duchovných vzťahov.“ -ab-