Podnety pápeža Františka medzinárodnej konferencii o práci a odborovom hnutí

Vatikán 24. novembra – „Ako základ ľudského rozkvetu, práca je kľúčom k duchovnému rozvoju“ uvádza pápež František v dnešnom posolstve zaslanom účastníkom Medzinárodnej konferencie o práci a odborovom hnutí, ktorú v Ríme v týchto dňoch organizuje Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj.

Svätý Otec vo svojom liste pripomenul slová blahoslaveného Pavla VI., ktorý v Encyklike Populorum progressio napísal, že „Rozvoj sa neobmedzuje len na jednoduchý hospodársky rast. Aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný“, to znamená povznášať celého človeka a tiež všetkých ľudí a národy.

Svätý Ján Pavol II. o práci povedal, že nemôže byť vnímaná ako tovar, ani ako čisto len nástroj vo výrobnom reťazci produktov a služieb, ale ako základ pre rozvoj má prednosť pred akýmkoľvek iným výrobným faktorom, vrátane kapitálu.

Pápež František pokračoval opäť slovami bl. Pavla VI.: „Človek «nie je len práca», ale existujú aj ďalšie ľudské potreby, ktoré musíme rozvíjať, ako napr. rodina, priatelia a oddych.  Je preto potrebné pamätať, že akákoľvek práca má byť v službe človeku a nie človek v službe práci, čo znamená, že sa máme zamyslieť nad štruktúrami, ktoré škodia alebo zneužívajú ľudí, rodiny, spoločnosť a našu matku zem“.

Svätý Otec sa zamyslel aj nad vzájomným vzťahom medzi pôdou, bývaním a prácou: „Nechceme taký systém ekonomického rozvoja, ktorý zvýši počet ľudí bez práce, bez bývania a bez zeme.“

Okrem trojčlenu, ktorý má v španielčine označenie „tri T“ (tierra, techo, trabajo –pôda, prístrešie, práca), pápež dal prácu do súvisu aj s ekológiou:

„Vzájomný vzťah medzi prácou a životným prostredím nás zaväzuje znovu určiť druhy práce, ktoré chceme v budúcnosti podporiť a tie, ktoré je potrebné nahradiť alebo presmerovať, ako napríklad v priemysle znečisťujúcich  fosílnych palív.“

Pápež František poukázal aj na ďalšie „tri T“ (šp. trabajo, tiempo, tecnología), vyjadrujúce vzťah medzi prácou, časom a technológiou:

„Pokiaľ ide o čas, vieme, že «neustále zrýchľovanie zmien» a «zintenzívňovanie tempa života a práce», ktoré niektorí nazývajú «rapidación», neuprednostňujú trvalo udržateľný rozvoj ani jeho kvalitu.“

Svätý Otec vyzdvihol úsilie tých, ktorí sa vedia zasadiť za spravodlivé pracovné podmienky:

„Sú pracovníci, ktorí sa vo svojom boji za spravodlivý pracovný čas naučili postaviť proti utilitárnej mentalite, krátkodobému mysleniu a manipulácii. Tejto mentalite je jedno, či dochádza k sociálnej degradácii alebo k degradácii životného prostredia, je jej jedno, čo sa použije a čo sa vyhodí, je jej jedno, či sa využíva práca detí alebo či sa znečistí rieka v nejakom meste. Dôležitý je len okamžitý zisk. Všetko sa ospravedlňuje v záujme bôžika peňazí.“

Vzhľadom na súčasnú situáciu pápež František upozorňuje na „potrebu úprimného a hlbokého dialógu v záujme predefinovania ponímania práce a smerovania rozvoja.“ Ďalej píše:

„Sú potrební ľudia, ktorí by neúnavne pracovali na oživení procesov dialógu na všetkých úrovniach: na úrovni podniku, odborov, hnutí, na úrovni štvrte, na úrovni obecnej, regionálnej, národnej i globálnej. Všetky hlasy a pohľady sú v tomto dialógu o rozvoji potrebné, no zvlášť hlasy, ktorým sa menej načúva, tie z periférií. Poznám mnohých ľudí, ktorí sa namáhajú, aby zazneli tieto hlasy na miestach, kde sa rozhoduje o práci. A vás prosím, aby ste prijali tento ušľachtilý záväzok.“ 

V závere posolstva účastníkom Medzinárodného stretnutia o práci a odborovom hnutí, zaslaného prostredníctvom prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kard. Turksona, Svätý Otec upozornil na tri pokušenia. Prvým je kolektívny individualizmus. Pod tým má pápež na mysli situáciu, ak odborári chránia len záujmy svojej skupiny, ignorujúc ostatných chudobných. Druhým je korupcia odborových predákov, ktorí sa dohodnú so zamestnávateľmi a nezaujímajú sa o zamestnancov. Posledným, tretím pokušením, ktoré menoval pápež František, je zanedbanie výchovy svedomia. -ab-