Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Generálne audiencie a Anjel Pána

Pápež František pozdravil účastníkov charitatívneho behu z Košíc do Ríma

Spoločný obed v Aule Pavla VI. s 1500 hosťami otvoril Svätý Otec modlitbou požehnania - ANSA

19/11/2017 18:11

Vatikán 19. novembra – Pápež František po dnešnej modlitbe Anjel Pána pozdravil z okna Apoštolského paláca účastníkov tohtoročného charitatívneho štafetového behu z Košíc do Ríma, ktorí v sobotu 18. novembra úspešne dobehli na Námestie sv. Petra pod vedením košického kňaza otca Petra Gombitu.

Svätý Otec opäť pripomenul, že Cirkev dnes slávi Svetový deň chudobných a pri tejto príležitosti vyslovil želanie, aby „boli vždy – nielen vo chvíľach, ako je táto – v centre spoločenstva, lebo oni sú v srdci evanjelia, v nich stretávame Ježiša, ktorý k nám hovorí a kladie nám otázky skrze ich utrpenia a ich potreby“.  

Ako vzor predstavil kňaza z Rádu menších bratov kapucínov, bl. Františka Solana Caseyho (1870-1957), ktorého včera blahorečili v americkom Detroite. „Nech jeho svedectvo pomôže kňazom, rehoľníkom a laikom s radosťou prežívať vzájomnú spätosť ohlasovania evanjelia s láskou k chudobných,“ uviedol pápež František.

Petrov nástupca zároveň upozornil na to, že v dnešnom svete zažívajú „bolestnú chudobu“ zvlášť tie národy, ktoré trpia „vojnou a konfliktami“. Medzinárodné spoločenstvo preto opäť vyzval, aby „urobilo všetko, čo je v jeho silách pri uprednostňovaní mieru, predovšetkým na Blízkom východe“.

Okrem modlitby za „libanonský národ“ a stabilitu tejto krajiny, sa Svätý Otec v modlitbe prihovoril aj za 44-člennú posádku argentínskej vojenskej ponorky, ktorá zmizla v stredu 15. novembra.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto predposlednú nedeľu liturgického roka nám evanjelium prináša podobenstvo o talentoch (porov. Mt 25,14-30). Istý človek, pred svojím odchodom na cestu, odovzdáva svojim sluhom talenty, čo boli v tom čase mince značnej hodnoty: jednému päť talentov, druhému dva a tretiemu jeden, každému podľa jeho schopností. Sluha, čo dostal päť talentov, bol podnikavý a zúročil ich, čím získal ďalších päť talentov. Tak isto si počínal aj sluha, ktorý dostal dva talenty; získal ďalšie dva. Avšak sluha, čo dostal iba jeden talent, vykopal jamu a tam ukryl mincu svojho pána.

Ten istý sluha neskôr vysvetľuje svojmu pánovi po jeho návrate motív svojho konania nasledovne: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi“ (v. 24-25). Tento sluha nemá voči svojmu pánovi dôveru, ale sa ho bojí. To ho brzdí. Strach vždy ochromuje človeka a často ho vedie k nesprávnym rozhodnutiam. Strach odrádza človeka, aby prevzal iniciatívu, navádza ho utiekať sa k riešeniam, ktoré sú isté a zaručené, a tak vlastne človek nevykoná žiadne dobro. Na to, aby človek pokročil a rástol počas svojej cesty životom, nemá mať strach, ale potrebuje dôverovať.

Dnešné podobenstvo nám pomáha pochopiť, ako je dôležité mať pravú predstavu o Bohu. Nemôžeme si myslieť, že je zlým, tvrdým a prísnym pánom, ktorý nás chce potrestať. Ak si v nás prechovávame takýto chybný obraz o Bohu, potom náš život nemôže nikdy priniesť svoje ovocie, lebo žijeme v strachu a ten nás nevedie k ničomu konštruktívnemu. Strach nás skôr paralyzuje, vedie k samodeštrukcii. Je tu teda pred nami výzva, aby sme sa zamysleli a  odhalili, aká je v skutočnosti naša predstava o Bohu. Už v Starom zákone sa totiž zjavil ako „milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6). Ježiš nám tiež vždy ukazoval, že Boh nie je prísny a netolerantný pán, ale láskyplný a nežný otec, plný dobrotivosti. Preto môžeme a musíme mať v neho nesmiernu dôveru.

Ježiš nám zjavil Otcovu veľkorysosť a starostlivosť rozličným spôsobom: svojím slovom, svojím konaním, svojím prijímajúcim postojom voči všetkým, zvlášť k hriešnikom, maličkým a chudobným – tak ako nám to dnes pripomína aj v poradí prvý Svetový deň chudobných –; ale zjavil nám to aj svojimi napomenutiami, ktoré sú prejavom jeho záujmu, aby sme nepremrhali náš život nadarmo. Je to v skutočnosti znak toho, že Boh si nás veľmi váži: toto povedomie nám pomáha stať sa zodpovednými vo všetkom, čo robíme. Z tohto dôvodu nás i dnešné podobenstvo o talentoch povoláva k osobnej zodpovednosti a k dôvere, ktorá sa odrazí v tom, že budeme schopní kedykoľvek opäť vstať a vydáme na cestu novými spôsobmi, bez toho, aby sme „zakopávali svoj talent“, t. j. dary, ktoré nám Boh zveril, a za ktoré sa budeme musieť zodpovedať.

Nech sa za nás prihovára Panna Mária, aby sme zostali verní Božej vôli tým, že budeme znásobovať talenty, ktoré sme dostali. Tak sa staneme užitočnými pre ostatných a v posledný deň nás Pán príjme, aby sme sa pripojili k jeho radosti.

 (Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, mk-

19/11/2017 18:11