Posolstvo pápeža Františka klimatickému samitu COP 23 v Bonne

Vatikán/Nemecko 16. novembra – Pápež František sa prostredníctvom zaslaného posolstva prihovoril účastníkom Konferencie Spojených národov o klimatických zmenách, tzv. COP 23, ktorá prebieha v nemeckom Bonne od 6. do 17. novembra za predsedníctva ostrovnej krajiny Fidži. V liste adresovanom predsedovi konferencie Frankovi Bainimaramovi, ministerskému predsedovi Fidži, Svätý Otec pripomenul ústrednú myšlienku encykliky Laudato si´ o tzv. integrálnej ekológii. Okrem iného píše:    

„Počas týchto dní ste zídení v Bonne, aby ste pokračovali v ďalšej dôležitej fáze Parížskej dohody: v procese definovania a tvorby hlavných usmernení, pravidiel a inštitucionálnych mechanizmov, aby tak bola naozaj účinnou a schopnou prispieť k dosiahnutiu komplexných cieľov, ktoré si kladie. V takomto procese je potrebné udržať vysokú ochotu spolupracovať. 

V tejto perspektíve chcem zdôrazniť moju «naliehavú výzvu na obnovenie dialógu o spôsobe, akým vytvárame budúcnosť planéty. Potrebujeme konfrontáciu, ktorá nás všetkých zjednotí, pretože výzva životného prostredia, ktorá stojí pred nami, a tiež jej ľudské korene, sa týkajú a dotýkajú nás všetkých. [...] Žiaľ, mnohé snahy o hľadanie konkrétnych riešení krízy životného prostredia sú často frustrované [z rôznych dôvodov,] počnúc odmietaním problému až k nezáujmu, k pohodlnej rezignácii alebo k slepej dôvere v technické riešenia» (porov. Encyklika Laudato si´,14).

Mali by sme sa vyhnúť upadnutiu do týchto štyroch hanebných postojov, ktoré určite nepomáhajú poctivému hľadaniu a úprimnému a plodnému dialógu o budovaní budúcnosti našej planéty: odmietanie, nezáujem, rezignácia a dôvera v neprimerané riešenia.

Okrem toho sa nemôžeme obmedziť len na ekonomický a technologický rozmer: technické riešenia sú potrebné, ale nie dostatočné. Je nevyhnutnosťou a povinnosťou brať pozorne do úvahy aj etické a sociálne aspekty a dopady novej paradigmy rozvoja a pokroku v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte.

Z tohto hľadiska sa ukazuje ako stále potrebnejšie venovať pozornosť výchove a vzdelávaniu a životnému štýlu založenému na integrálnej ekológii, ktorá je schopná prijať víziu čestného výskumu a otvoreného dialógu, v ktorom sa navzájom prelínajú rôzne dimenzie Parížskej dohody.“ -ab-