2017-11-10 20:12:00

Vatikán hostí Medzinárodné sympózium o jadrovom a integrálnom odzbrojení


Vatikán 10. novembra – Pápež František dnes vystúpil s prejavom pred 350 účastníkmi Medzinárodného sympózia o odzbrojení. Na podujatí s názvom „Perspektívy pre svet bez jadrových zbraní a pre integrálne odzbrojenie“ sa na pôde Vatikánu v dňoch 10. – 11. novembra zúčastňuje aj 11 nositeľov Nobelovej ceny za mier.

Do Vatikánu pricestovali vysokí predstavitelia OSN a NATO, diplomati Ruska, USA, Južnej Kórey, Iránu a ďalších štátov, ako aj špičkoví odborníci v oblasti zbrojenia, zástupcovia nadácií, organizácií a zložiek občianskej spoločnosti angažovaných v otázke odzbrojenia. Prítomní sú aj reprezentanti biskupských konferencií a kresťanských cirkví i iných náboženstiev, ako aj delegácie univerzít z USA, Ruska a Európskej únie.

Pri otvorení konferencie ich v Synodálnej aule privítal prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Peter Turkson. V úvodnom prejave upozornil, že „žijeme v momente ľudských dejín, keď sa strach z potenciálnej globálnej katastrofy zintenzívnil do takej miery, akú sme zriedkavo zažívali od dní Kubánskej raketovej krízy.“

Okrem výzvy pápeža Františka k „nenásiliu ako štýlu politiky za mier“ z 1. januára tohto roku kardinál Turkson pripomenul aj nedávnu dohodu dosiahnutú na pôde OSN 7. júla s podpismi 122 krajín vrátane Svätej stolice, ktorá odsudzuje nielen požitie jadrových zbraní, ale aj samotné ich vlastnenie a žiada ich úplný zákaz.

Ghanský kardinál poukázal na sociálny dosah zbrojenia, keď citoval slová amerického prezidenta Eisenhowera z roku 1953: „Každá vyrobená zbraň, každá spojazdnená bojová loď, každá vystrelená raketa znamená v konečnom dôsledku okradnutie tých, čo hladujú a nedostane sa im nasýtenia, tých, ktorí trpia zimou a nebudú zaodetí.“     

Spoločné vyhlásenie pri príležitosti medzinárodnej konferencie vo Vatikáne vydala skupina laureátov Nobelovej ceny za mier. Na prvom mieste medzi signatármi je egyptský diplomat Mohamed Mustafa El Baradei, niekdajší generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Dnes na poludnie prijal účastníkov konferencie v Klementínskej sále pápež František. Vo svojom príhovore skonštatoval, že žijeme v medzinárodnej „nestabilnej klíme konfliktnosti“. Odvolal sa významné mierové výzvy svojich predchodcov, citujúc bl. Pavla VI., že rozvoj je nové meno pokoja a výzvu sv. Jána XXIII. z encykliky Pacem in terris k tzv. „integrálnemu odzbrojeniu“, a to aj na poli ľudského ducha úprimným úsilím o vymiznutie „vojnovej psychózy“.

Vybrané časti príhovoru pápeža Františka

„Ponurý pesimizmus by nás mohol viesť k presvedčeniu, že «vyhliadky na svet bez jadrových zbraní a na úplné odzbrojenie», ako to naznačuje názov vášho stretnutia, sa zdajú byť stále vzdialenejšie. Faktom je, že špirála pretekov v zbrojení nepozná oddych a že náklady na modernizáciu a rozvoj zbraní, a to nielen jadrových, predstavuje značné výdavkové položky pre národy, až do tej miery, že sa dostávajú na druhé miesto reálne potreby trpiaceho ľudstva: boj proti chudobe, podpora mieru, realizácia vzdelávacích, ekologických a zdravotníckych projektov a rozvoj ľudských práv (Porov. Posolstvo 3. konferencii o humanitárnych dôsledkoch jadrových zbraní, 7. decembra 2014).

Nemôžeme potom necítiť ozajstné znepokojenie, ak vezmeme do úvahy katastrofické humanitárne a environmentálne dôsledky vyplývajúce z akéhokoľvek použitia jadrových zbraní. Preto, aj pri zvážení rizika náhodného výbuchu týchto zbraní kvôli akejkoľvek chybe, je potrebné dôrazne odsúdiť hrozbu ich použitia, ako tiež aj ich vlastnenie, pretože ich existencia sa účinne podieľa na logike strachu, ktorá sa netýka len konfliktných strán, ale celého ľudského rodu. Medzinárodným vzťahom nemôže vládnuť vojenská sila, vzájomné zastrašovania alebo predvádzanie vojnových arzenálov. Zbrane hromadného ničenia, najmä tie jadrové, nevytvárajú iné než klamný pocit bezpečia a nemôžu tvoriť základ pokojného spolužitia medzi členmi ľudskej rodiny, ktoré sa musí naopak inšpirovať etikou solidarity. Nenahraditeľným je z tohto pohľadu svedectvo Hibakusha, čiže ľudí zasiahnutých explóziami v Hirošime a Nagasaki, ako aj ďalších obetí pokusov s jadrovými zbraňami: kiež je ich prorocký hlas varovaním najmä pre nové generácie!

Navyše, zbrane, ktoré majú za následok zničenie ľudského rodu, sú dokonca na vojenskej úrovni nelogické. Napokon, skutočná veda je vždy v službách človeka, zatiaľ čo súčasná spoločnosť sa javí ako otupená deviáciami projektov, ktoré sa z nej zrodili, azda spočiatku pre dobrú vec. Stačí pomyslieť, že jadrové technológie sa už teraz šíria aj prostredníctvom telematickej komunikácie a že medzinárodné právne nástroje nezabránili tomu, aby sa nové štáty pridávali do kruhu držiteľov atómových zbraní. Ide o skľučujúce scenáre, ak pomyslíme na výzvy súčasnej geopolitiky, ako je terorizmus alebo asymetrické konflikty.

A predsa, zdravý realizmus neprestáva rozsvecovať v našom neusporiadanom svete svetlá nádeje. Nedávno napríklad prostredníctvom historického hlasovania v sídle OSN, väčšina členov medzinárodného spoločenstva ustanovilo, že jadrové zbrane nielenže sú nemorálne, ale musia sa tiež považovať za nezákonný vojnový prostriedok. Takto sa dôležitým spôsobom vyplnilo právne vákuum, keďže zbrane chemické a biologické, nášľapné míny a kontajnerové bomby sú všetko zbrane výslovne zakázané prostredníctvom Medzinárodných konvencií. Ešte významnejšia je skutočnosť, že tieto výsledky sú tu najmä vďaka «humanitnej iniciatíve», podporenej účinným spojenectvom medzi občianskou spoločnosťou, štátmi, medzinárodnými organizáciami, cirkvami, akademickými inštitúciami a skupinami odborníkov.“

Svätý Otec ďalej pripomenul, že práve tento rok si pripomíname 50. výročie vydania encykliky Pavla VI. Populorum progressio, v ktorej označil „integrálny ľudský rozvoj“ za „nové pomenovanie pre mier“.

„Je preto potrebné najprv odmietnuť kultúru skartovania a starať sa o ľudí a národy, ktoré trpia najbolestivejšími nerovnosťami, prostredníctvom diela, ktoré dokáže s trpezlivosťou uprednostňovať solidárne procesy pred sebectvom čiastkových záujmov. Zároveň tu ide o integrovanie individuálneho a sociálneho rozmeru rozvinutím princípu subsidiarity, podporovaním prínosu všetkých ako jednotlivcov i ako skupín. Musíme napokon podporovať človeka v jeho neoddeliteľnej jednotne duše a tela, kontemplácie a činnosti.

Tu vidíme, ako účinný a inkluzívny pokrok môže urobiť uskutočniteľnou utópiu sveta bez smrtiacich útočných zbraní, napriek kritike tých, ktorí považujú procesy demontáže arzenálu za idealistické. Zostáva vždy platné magistérium Jána XXIII., ktorým jasne stanovil cieľ integrálneho odzbrojenia, keď povedal: «Zastavenie zbrojenia na vojnové účely, jeho skutočné zníženie, a čo je dôležitejšie, ich odstránenie je nemožné alebo skoro nemožné, ak súčasne nepristúpime k integrálnemu odzbrojeniu; to znamená, ak sa neodzbroja aj mysle, úprimne sa usilujúc vyvetrať z nich vojnovú psychózu» (Encyklika Pacem in terris, 11. apríla 1963, 61)“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.