Pápež František prijal delegáciu Škótskej presbyteriánskej cirkvi

Vatikán/Škótsko 26. októbra – Pápež František dnes prijal delegáciu Škótskej presbyteriánskej cirkvi pri príležitosti prebiehajúceho 500. výročia reformácie. Svätý Otec je presvedčený o tom, že „ekumenická cesta umožnila zintenzívniť porozumenie, dôveru a konkrétnu spoluprácu“ medzi kresťanmi rôznych denominácií. Zároveň vyjadril nádej, že katolíci a reformovaní kresťania budú pokračovať „s láskou a odvahou až do konca“.

„Ďakujme Pánovi za veľký dar, že sme sa po príliš mnohých storočiach odcudzenia a konfliktu spojili v prežívaní tohto roku ako bratia, už viac nie ako rivali. To bolo umožnené vďaka Božej milosti skrze ekumenickú cestu, ktorá medzi nami dovolila zintenzívniť porozumenie, dôveru a konkrétnu spoluprácu.

Vzájomne očistenie pamäte je jedným z najvýznamnejších ovocí tejto cesty, ktorá nás spája. Aj keď je pravda, že minulosť je sama o sebe nemenná, je tiež pravda, že dnes si konečne rozumieme, vychádzajúc z Božieho pohľadu na nás: v prvom rade sme jeho deti, znovuzrodení v Kristovi v tom istom krste, a teda bratia.“

Pápež František poukázal aj na skutočnosť, že začiatok moderného ekumenického hnutia sa spája práve so Škótskom, konkrétne so Svetovou misijnou konferenciou v Edinburghu v roku 1910:

„Práve v Škótsku, v Edinburghu, pred viac než sto rokmi, mali kresťanskí misionári odvahu nanovo a s obnoveným zápalom predložiť tú naliehavú Ježišu vôľu, aby sme «boli jedno, aby svet uveril» (Jn 17,21). Pochopili, že ohlasovanie a misia nie sú naplno dôveryhodné, ak nie sú sprevádzané jednotou. Toto je vždy pravda, tak ako vtedy, tak aj dnes.“

Škótska presbyteriánska cirkev používa ako emblém horiaci ker. Pápež František pri dnešnom stretnutí pripomenul tento odkaz na Mojžišovu skúsenosť stretnutia so živým Bohom, ktorý sa mu na Horebe zjavil ako „Boh vašich otcov“ (Ex 3,15), ktorý má vzťah k svojmu ľudu:

„Aj nás [Boh] pozýva, aby sme ako synovia a bratia vstúpili do dejín vzťahov, ktoré nás predchádzajú, aby sme prijali život viery nie izolovaným a abstraktným spôsobom, ale v rámci konkrétneho spoločenstva, onoho ,my’, lebo nikto sa nestane kresťanom sám od seba a nikto nemôže žiť ako kresťan bez druhých.“  

Svätý Otec na záver osobitne pripomenul „kresťanov, ktorí sú dnes vážne skúšaní, lebo trpia a sú prenasledovaní pre Ježišovo meno“. Svojich hostí napokon uistil,  že verí a modlí sa, aby „cesta k viditeľnej jednote pokračovala každý deň a aby v budúcnosti priniesla bohaté ovocie“. -ej-