Biskupi stredovýchodnej Európy sa prihlásili k vízii Európy, ktorá má budúcnosť

Budapešť 20. októbra – Zástupcovia biskupských konferencií Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Poľska a Chorvátska sa zišli v uplynulých dňoch v Budapešti. Na stretnutí, počas ktorého spoločne navštívili aj Vyšehrad a Ostrihom vydali spoločné komuniké s vyjadrením aktívneho postoja k Európe ako rodine národov s kultúrnou identitou, ktorá v podstatnej miere čerpá z kresťanstva.

Na stretnutí v dňoch 18. a 19. októbra sa na pozvanie budapeštianskeho kardinála Pétra Erdö a predsedu maďarskej biskupskej konferencie Andrása Veresa, biskupa Györu zišli pražský kardinál Dominik Duka, đakovsko-osijecký arcibiskup Đuro Hranić, krakovský arcibiskup Marek Jędraszewski a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.

„S oddanosťou si osvojujeme túžbu Svätého Otca Františka usilovať sa «o nové a odvážne nadšenie pre tento milovaný kontinent,» teda pre Európu. S radosťou sa pridávame k Rade európskych biskupských konferencií v tvrdení, že «Cirkev miluje Európu a verí v jej budúcnosť: Európa nie je len územie, ale aj duchovná výzva»“, píšu predstavitelia biskupských konferencií.

Zástupcovia biskupov piatich krajín stredovýchodnej Európy sa vo svojom texte prihlásili k vízii Európy, ktorá si ctí život od počatia až po prirodzenú smrť, prijíma rodiny, rešpektuje náboženskú slobodu a národom „umožňuje správnym spôsobom rešpektovať tie náboženstvá, ktoré väčšinovo prispeli k stvárneniu ich kultúry a identity“. V komuniké vyjadrujú aj solidaritu voči utečencom, keď píšu:

„S pohostinným pohľadom objavujeme a vidíme Krista vo všetkých ľudských osobách, predovšetkým v chudobných, trpiacich, bezdomovcoch a tých, ktorých postihla vojna a musia opúšťať svoju vlasť. Preto ponúkame konkrétnu pomoc našich biskupských konferencií utečencom, ktorí žijú na Blízkom východe a čakajú na možnosť vrátiť sa do svojich miest a obcí. Cítime osobitnú solidaritu s tými, ktorí podstupujú násilie a prenasledovanie za svoju kresťanskú vieru. Ich svedectvo a vernosť je duchovnou posilou aj pre kresťanov v našich krajinách.“

Na záver vyhlásenia biskupi stredovýchodnej Európy pripomínajú odkaz svedkov viery, ktorí položili životy ako obete totalitných režimov:

„Mučeníci z čias nacizmu a komunizmu zabití v našich krajinách nás učia odpusteniu, milosrdenstvu a duchovnému zmiereniu. Prosíme o ich príhovor za mier, zmierenie a autentický rozvoj ľudskej rodiny.“ -jb-

Plné znenie Spoločného komuniké z Budapešti

Zástupcovia biskupských konferencií Českej republiky, Chorvátska, Poľska, Slovenska a Maďarska zídení v Budapešti - potom, čo navštívili historické mesto Visegrád, miesto na ktorom sa zodpovední predstavitelia našich národov stretávali pri rozličných príležitostiach už od stredovekých čias - a potom, čo sa spoločne pomodlili v Ostrihomskej bazilike pred oltárom sv. Vojtecha, mučeníka a pražského biskupa, nášho spoločného svätého patróna, diskutovali o aktuálnych výzvach, ktorým čelia naše miestne cirkvi.

S oddanosťou si osvojujeme túžbu Svätého Otca Františka usilovať sa „o nové a odvážne nadšenie pre tento milovaný kontinent,“ teda pre Európu. S radosťou sa pridávame k Rade európskych biskupských konferencií v tvrdení, že „Cirkev miluje Európu a verí v jej budúcnosť: Európa nie je len územie, ale aj duchovná výzva“ (Záverečné posolstvo Plenárneho zasadanie CCEE, Minsk, 28. september - 1. október 2017).

Európska identita, okrem geografických faktorov, je predovšetkým kultúrnou identitou. Jednou z najväčších inšpiratívnych síl tejto kultúry bolo - a napriek všetkej sekularizácii stále je - kresťanské náboženstvo. Charakteristickou črtou európskej identity je prítomnosť mnohých národov, ktoré majú svoj jazyk, kultúru, historickú skúsenosť a osobitnú schopnosť čeliť výzvam tak individuálneho, ako aj spoločenského ľudského života.

V tejto rôznosti vnímame bohatstvo stvorenia a Boží dar - dar, ktorý musíme uchovávať, chrániť, rozvíjať a stále viac používať pre dobro celého ľudstva. Národná príslušnosť nemôže byť dôvodom pre nepriateľstvo či pohŕdanie druhými, ale skôr pomocou pre chápanie a rešpektovanie odlišných národov a kultúr.

Európa musí byť skutočnou rodinou národov, ktorej členovia si jeden druhého vážia, navzájom sa poznajú a snažia sa o spoločné hodnoty. Preto pokladáme za nevyhnutné, aby sa národy Európy lepšie poznali, a tak si mohli rozumieť, vzájomne sa rešpektovať, chcieť dobre jeden druhému a cítiť sa členmi tej istej rodiny. Informačná technológia otvára nesmierne možnosti pre takéto vzájomné poznanie.

Modlíme sa a pracujeme:

- za Európu, ktorá rešpektuje ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť, a ktorá je miestom prijatia pre rodiny;

- za Európu, ktorá rešpektuje individuálnu i kolektívnu náboženskú slobodu vlastnú každej osobe na základe jej dôstojnosti;

- za Európu, ktorá národom umožňuje správnym spôsobom rešpektovať tie náboženstvá, ktoré väčšinovo prispeli k stvárneniu ich kultúry a identity.

S pohostinným pohľadom objavujeme a vidíme Krista vo všetkých ľudských osobách, predovšetkým v chudobných, trpiacich, bezdomovcoch a tých, ktorých postihla vojna a musia opúšťať svoju vlasť. Preto ponúkame konkrétnu pomoc našich biskupských konferencií utečencom, ktorí žijú na Blízkom východe a čakajú na možnosť vrátiť sa do svojich miest a obcí. Cítime osobitnú solidaritu s tými, ktorí podstupujú násilie a prenasledovanie za svoju kresťanskú vieru. Ich svedectvo a vernosť je duchovnou posilou aj pre kresťanov v našich krajinách.

Mučeníci z čias nacizmu a komunizmu zabití v našich krajinách nás učia odpusteniu, milosrdenstvu a duchovnému zmiereniu. Prosíme o ich príhovor za mier, zmierenie a autentický rozvoj ľudskej rodiny.

(Zdroj: Tlačová kancelária KBS)