Ranná homília pápeža Františka: Kto nevie počúvať, robí z viery ideológiu

Vatikán 17. októbra – V homílii pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty dnes Svätý Otec uvažoval nad slovom „hlupáci“, ktoré sa opakuje v dnešných liturgických čítaniach. Pápež František poukázal na rôzne prípady hlúposti, spojené s rozličnými formami skazenosti.

Sv. Pavol v Liste Rimanom (Rim 1,16-25) poukazuje na hlúposť pohanov, ktorí sa vydávali za múdrych, ale pritom sa klaňali mŕtvym modlám. Pápež František to nazval „skazenosťou modlárstva“ a upozornil aj na modlárstvo súčasnosti, akým je „konzumizmus“ či hľadanie akéhosi „pohodlného boha“.

V evanjeliu Ježiš napomína farizejov za to, že dbajú len na zovňajšok: «Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?» (porov. Lk 11,37-41). Ide tu o „skazenosť márnomyseľnosťou, vonkajším výzorom, krásou a spravodlivosťou len navonok“ - poznamenal Svätý Otec.

Pápež zároveň doplnil, že slovo hlúposť sa môže vzťahovať aj na kresťanov, ak sa dajú skaziť ideológiami a namiesto toho, aby boli kresťanmi, stávajú sa „ideológmi kresťanstva“. Všetky tieto skupiny z dôvodu svojej hlúposti končia v skazenosti, upozornil Svätý Otec a vysvetlil, ako sa spomínaná hlúposť prejavuje:

„Hlúposť znamená nepočúvať, doslovne možno povedať, že ide o ignorantský postoj bez ochoty počúvať. Neschopnosť načúvať Božiemu slovu. To, keď slovo nemôže vstúpiť, keď mu nedovolím vstúpiť, lebo ho nepočúvam. Hlupák nepočúva. On si myslí, že počúva, avšak nepočúva. Robí si vždy po svojom.

A práve preto Božie slovo nemôže vstúpiť do srdca a niet miesta pre lásku. A ak aj vstúpi, vstúpi destilované, pozmenené podľa môjho chápania reality. Hlupáci nevedia počúvať. A táto hluchota ich vedie k onej skazenosti. Božie slovo nemôže vstúpiť, niet miesta pre lásku a napokon niet miesta pre slobodu.“

Tí, ktorí nepočúvajú Božie slovo a nedovolia mu vstúpiť do srdca, sa podľa pápežových slov stávajú otrokmi, lebo „za Božiu pravdu zamieňajú klamstvo“ a uctievajú stvorenie, a nie Stvoriteľa:

„Nie sú slobodní; toto nepočúvanie, táto hluchota nenecháva miesto pre lásku a ani pre slobodu; vždy nás vedie k otroctvu. Počúvam Božie slovo? Nechám ho vstúpiť? Toto slovo, ktoré sme počuli v alelujovom speve: Božie slovo je živé, je účinné, rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. Zarezáva sa a preniká dovnútra. Nechávam toto slovo preniknúť, alebo som naň hluchý? Premieňam ho na vonkajškovosť, na modlárstvo, na modloslužobné zvyky? Alebo ho premieňam na ideológiu? Potom nemôže vstúpiť. Takáto je hlúposť u kresťanov.“   

Pápež František počas dnešnej homílie v Dome sv. Marty pozval veriacich, aby upreli zrak na „podoby hlúpych dneška“, medzi ktorými sú „pochabí kresťania ako aj pochabí pastieri“. „Sv. Augustín,“ vysvetlil Svätý Otec, „ich riadne karhal, veľmi rázne,“ lebo „hlúposť pastierov škodí stádu“.

V tejto súvislosti Petrov nástupca poukázal na tri typy hlúposti pastierov. Prvým je „hlúposť pastiera, ktorý je skazený“, ďalej „hlúposť pastiera, ktorý nachádza uspokojenie sám v sebe, ako pohan“ a napokon je to „hlúposť pastiera, ktorý je ideológom“. „Uprime zrak na obraz hlúpych kresťanov,“ vyzval pápež František, „a vedľa tejto hlúposti pozrime na Pána, ktorý vždy stojí pri dverách“, klope a čaká.

Svätý Otec na záver pozval prítomných, aby sa zamysleli nad Pánovou nostalgickou láskou voči nám, nad „tou láskou, ktorú po prvýkrát voči nám pocítil“:

„Ak upadneme do tejto hlúposti, vzdialime sa od neho a on zakúša túto nostalgiu. Nostalgiu za nami. A Ježiš s touto nostalgiou plakal, plakal nad Jeruzalemom: išlo vskutku o nostalgiu za národom, ktorý si vyvolil, ktorý miloval, no ktorý sa vzdialil z hlúposti, ktorý uprednostnil vonkajšie zdanie, idoly či ideológie“. -ej, jb-