2017-10-12 15:20:00

Pápež František východným cirkvám: Pokračujte vo vydávaní odvážneho svedectva


Vatikán 12. októbra – Pápež František dnes predsedal slávnostnej omši v Pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme pri príležitosti 100. výročia založenia Kongregácie pre východné cirkvi a Pápežského východného inštitútu, ktorý ešte pred slávením liturgie osobne navštívil. Stretol sa s akademickou obcou a na nádvorí požehnal pamätný strom. Na slávnosti sa zúčastnil veľký počet kardinálov, patriarchovia východných cirkví, členovia Kongregácie pre východné cirkvi a veľký počet jezuitov, ktorí vedú Pápežský východný inštitút už od roku 1922.

Pri slávnostnej ďakovnej svätej omši boli hlavnými koncelebrantmi Svätého Otca prefekt kongregácie kardinál Leonardo Sandri, sekretár kongregácie arcibiskup Cyril Vasiľ, Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Arturo Sosa a rektor Pápežského východného inštitútu P. David Nazar. Gréckokatolícku cirkev sui iuris na Slovensku zastupoval prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak. Prítomný bol aj biskup Mukačevskej eparchie Milan Šášik.

Svätý Otec vo svojej homílii vyzval všetkých kresťanov východných cirkví, aby pokračovali vo vydávaní odvážneho svedectva, a to napriek dramatickým prenasledovaniam.

Homília pápeža Františka v Bazilike Santa Maria Maggiore

„Ďakujeme dnes Pánu za založenie Kongregácie pre východné cirkvi a Pápežského východného inštitútu, ktoré pred sto rokmi, v roku 1917, založil pápež Benedikt XV. V tom čase zúrila Prvá svetová vojna; dnes, ako som už viackrát povedal, prežívame ďalšiu svetovú vojnu, aj keď po kúskoch. Vidíme toľkých našich kresťanských bratov a sestry z východných cirkví zakúšať dramatické prenasledovania a stále znepokojujúcejšiu diaspóru. Toto vyvoláva množstvo otázok, mnohé «prečo», ktoré pripomínajú tie z dnešného prvého čítania z Knihy proroka Malachiáša (Mal 3,13-20a).

Pán sa sťažuje svojmu ľudu a hovorí takto: «Silné sú vaše reči proti mne, hovorí Pán, a pýtate sa: ,Čože sme povedali proti tebe?’ Hovoríte: ,Je zbytočné slúžiť Bohu. Čo máme z toho, že zachovávame jeho prikázania a smutní chodíme pred Pánom zástupov? Preto teraz vyhlasujeme za blažených ľudí spupných, lebo sa darí tým, čo páchajú zlo; pokúšajú Boha a nič sa im nestane’.» (v. 13-15).

Koľkokrát aj my zažívame túto skúsenosť, a koľkokrát ju počúvame v dôverných rozhovoroch a v spovediach ľudí, ktorí pred nami otvoria svoje srdce. Vidíme ničomníkov, tých, ktorí bez zábran konajú v svoj prospech, gniavia iných a zdá sa, že im všetko vychádza: dosiahnu to, čo chcú a starajú sa len o užívanie si života. A z toho pramení otázka: «Prečo Pane?».

Tieto „prečo?“, ktoré sa opakujú aj vo Svätom Písme, si kladieme všetci. A na ne odpovedá samotné Božie slovo. Práve v tomto úryvku proroka Malachiáša čítame: «Pán si ich všimol a počul. A bola pred ním napísaná pamätná kniha pre tých, čo sa boja Pána a ctia si jeho meno.» (v. 16). Boh teda nezabúda na svoje deti, pamätá na spravodlivých, na tých, čo trpia, čo sú stiesnení a čo sa pýtajú „prečo?“, a predsa neprestávajú dôverovať Pánovi.

Koľkokrát sa Panna Mária na svojej ceste pýtala „prečo?“, ale Božia milosť v jej srdci, ktoré rozjímalo o všetkom, dávala zažiariť viere a nádeji.   

Existuje spôsob ako vniknúť do Božej pamäte: našou modlitbou, ako nás učí evanjeliový úryvok, ktorý sme počuli (por. Lk 11,5-13).

Keď sa modlíme, je potrebná odvaha viery: mať dôveru, že Pán nás počuje, odvahu klopať na dvere. Pán to hovorí: «Každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria» (v. 10). A na to potrebujeme odvahu.

Ja sa však pýtam: je naša modlitba skutočne taká? Skutočne nás zasiahne, zaangažuje naše srdce a náš život? Vieme klopať na Božie srdce? Na záver evanjeliového úryvku (por. v. 11-13) Ježiš hovorí: ktorý otec spomedzi vás, ak ho poprosí syn o rybu, dá mu hada? Alebo ak požiada o vajce, podá mu škorpióna? Ak ste otcami, konáte dobro vašim deťom. A potom pokračuje: ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr nebeský Otec... A očakávame, že dodá: dá dobré veci vám. Avšak nie, nehovorí tak! Povie: Dá Ducha Svätého tým, ktorí ho prosia. Presne toto je dar, toto je to Božie ,navyše’. To, čo Pán, Otec nám dá nad mieru, je Duch: hľa, skutočný dar Otca. Človek klope modlitbou na Božie dvere prosiac o milosť. A on, ktorý je Otec, mi dá to, čo je na dôvažok: dar, Ducha Svätého.

Bratia a sestry, naučme sa klopať na Božie srdce! A naučme sa to robiť odvážne. Nech táto odvážna modlitba inšpiruje a živí aj vašu službu v Cirkvi. Tak vaše úsilie prinesie «ovocie v pravý čas» a budete ako stromy, ktorých «lístie nikdy nevädne» (por. Ž 1,3).“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Na pôde Pápežského východného inštitútu sa pápež František ešte pred omšou stretol s dobrodincami, ktorí podporujú Inštitút, medzi ktorými nechýbali členovia Gregorian Foundation z USA. Svätý Otec zotrval asi pol hodiny v rodinnom rozhovore s komunitou jezuitov Pápežského východného inštitútu, v ktorej sú aj dvaja členovia Slovenskej jezuitskej provincie: prorektor Pápežského kolégia Russicum P. Peter Dufka a vicerektor Russica P. Olexij Kurzakov. Jezuiti na Orientáli, ako sa východný inštitút (Pontificio Istituto Orientale) bežne nazýva, majú veľmi pestré zloženie: slovanské národy, Sýria, Egypt, Belgicko, USA a ďalšie krajiny. Jezuiti venovali pápežovi Františkovi niekoľko cenných publikácií, tkoré sú výsledkami ich vedeckej činnosti, napr. sedemzväzkové dielo P. Georga Ruyssena o genocíde Arménov, diela z odboru archeológie, ako aj zborník zo série konferencií, tkoré Pápežský východný inštitút usporiadal v priebehu tohto roku osláv svojej storočnice. Dejiskom stretnutia bola impozantná aula v priestore knižnice, ktorá obsahuje zväzky v najrôznejších orientálnych jazykoch, ako aj slovanských rečiach.

Po svätej omši v Bazilike Santa Maria Maggiore a rozlúčke so Svätým Otcom pokračoval program v spomenutej aule slávnostným otvorením 101. akademického roka inštitútu za účasti prefekta Kongregácie pre východné cirkvi kard. Leonarda Sandriho, východných patriarchov, vyšších arcibiskupov a čelných predstaviteľov východných cirkví, ako aj sekretára kongregácie vladyku Cyrila Vasiľa.

Kardinál Sandri slávnostne odovzdal generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej P. Arturovi Sosovi písomné posolstvo Svätého Otca, týkajúce sa minulosti a súčasnosti inštitútu a najmä priorít pre jeho budúce smerovanie pod vedením Spoločnosti Ježišovej. V posolstve Svätý Otec povzbudzuje k stále užšej spolupráci inštitútu v rámci trojčlenného jezuitského konzorcia, do ktorého patria aj Pápežská univerzita Gregoriana a Pápežský biblický inštitút.

Viaceré osobnosti zastupovali Blízky východ resp. arabskú oblasť. Aj pri slávnosti v Mariánskej bazilike zaznelo evanjelium v slávnostnom prednese v arabčine. Nechýbali predstavitelia koptov, maronitov, indických východných cirkví, ale aj slovanských gréckokatolíckych cirkví: hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, kyjevsko-haličský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk či hlava Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris, prešovský arcibiskup Ján Babjak. -ab, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.