2017-10-05 16:51:00

Nová Pápežská akadémia pre život: Utópia „neutra“ odstraňuje ľudskú dôstojnosť


Vatikán 5. októbra – Svätý Otec sa dnes stretol s účastníkmi Prvého generálneho zhromaždenia obnovenej Pápežskej akadémie pre život, ktorí zasadajú v Synodálnej aule vo Vatikáne. Zhromaždenie, na ktorom sa po prvý raz zúčastňujú noví členovia, ktorých Svätý Otec vymenoval nielen z radov katolíkov, ale aj iných kresťanských vyznaní a iných náboženstiev, sa koná v Ríme počas tohto týždňa. Súčasťou zasadnutia pod vedením predsedu Akadémie Mons. Vincenza Pagliu je konferencia na tému „Sprevádzať život. Nové zodpovednosti v technologickej ére.“

Pápež František na dnešnom stretnutí hovoril o prínose Pápežskej akadémie pre život „jednak pri prehlbovaní vedeckého, antropologického a etického poznania, ako aj v službe životu, zvlášť v starostlivosti o ľudský život a o stvorenstvo, náš spoločný domov.“

Z jeho rozsiahleho príhovoru, v ktorom sa najprv venoval diagnóze súčasného úseku ľudských dejín, vyberáme niekoľko myšlienok:

„Charakteristickú črtu tohto úseku môžeme rozpoznať, súhrnne povedané, v rýchlom  šírení sa kultúry utkvelo sústrednej na zvrchovanosť človeka – ako druhu i ako jednotlivca – vo vzťahu k realite. Niektorí dokonca hovoria o „egolatrii“, čiže o ozajstnom kulte vlastného „ja“, na oltári ktorého sa obetuje všetko, vrátane tých najdrahších citov. Táto perspektíva nie je neškodná: ona formuje subjekt, ktorý sa neustále obzerá v zrkadle, až sa stáva neschopným obrátiť zrak smerom k iným a k svetu“.

Pápež František konštatoval aj „trpkú a bolestnú skúsenosť mnohých mužov, žien a detí z iluzórnych prísľubov technokratického materializmu“. Výzvu, ktorú táto skutočnosť  predstavuje pre kresťanov, vyjadril Svätý Otec týmito slovami:

„Kresťanská viera nás pobáda znovu sa ujať iniciatívy, nepripúšťajúc žiadne poddávanie sa nostalgii a lamentovaniu. Cirkev, okrem iného, má veľkú tradíciu veľkorysých a osvietených myslí, ktoré kliesnili cestu vede a svedomiu vo svojej dobe. Svet potrebuje veriacich, ktorí budú so serióznosťou a radosťou kreatívni a aktívni, pokorní a odvážni, rozhodne odhodlaní dať do poriadku rozkol medzi generáciami. Tento rozkol prerušuje odovzdávanie života. U mladých sa vyzdvihujú ich sľubné predpoklady, ale kto ich usmerňuje k naplneniu v dospelosti? Podmienkou dospelosti je život schopný zodpovednosti a lásky, tak voči budúcej generácii, ako aj voči  tej minulej. Očakáva sa, že život otcov a matiek v pokročilom veku bude požívať úctu za to, čo veľkoryso darovali, a nie že sa bude vyraďovať za to, čo už viac nemajú“.

Ďalej poukázal Svätý Otec na zdroj, z ktorého kresťan neustále čerpá pri svojom zápase za život: 

„Zdrojom inšpirácie pre prevzatie iniciatívy je znovu a opäť Božie slovo, ktoré osvetľuje pôvod života a jeho určenie.“

Pápež František poukázal na potrebu vložiť teológiu stvorenia a vykúpenia do slov a činov lásky k životu.  Na viacerých miestach svojho príhovoru sa odvolal aj na posolstvo encykliky Laudato si´ o starostlivosti o spoločný domov. Pripomenul, že dnes máme dočinenia s ozajstnou kultúrnou revolúciou:

„Ide o skutočnú kultúrnu revolúciu, ktorá je na obzore tohto úseku dejín. A Cirkev tu ako prvá musí plniť svoju úlohu.“

Pápež František s rozhodnosťou odmietol súčasné dobové tendencie potierania rozdielnosti pohlaví a falošnú ideu neutrálneho pohlavia, čiže tzv. rodovú teóriu („gender“). Najprv pripomenul, že „formy nadradenosti mužov nad ženami, ktoré smutne poznačili históriu, je nutné definitívne opustiť“. Potom jasnými slovami zdôraznil, že dnes sa žiada obnovená kultúra identity a rozdielnosti:  

„V poslednej dobe rozvíjaná hypotéza otvárania novej cesty pre ľudskú dôstojnosť radikálnym neutralizovaním pohlavnej rozdielnosti, a teda vzťahu muža a ženy, nie je správna. Namiesto toho, aby sa čelilo negatívnym interpretáciám sexuálnej rozdielnosti, ktoré ubíjajú jej nezvratný význam pre ľudskú dôstojnosť, sa chce táto rozdielnosť fakticky vymazať, ponúkajúc techniky a praktiky, ktoré ju urobia nepodstatnou pre vývin osoby a pre ľudské vzťahy. Ale utópia „neutra“ odstraňuje súčasne ľudskú dôstojnosť sexuálne odlišného založenia, ako aj osobný charakter plodivého odovzdávania života. Biologická a psychická manipulácia pohlavnej  rozdielnosti, ktorú biomedicínska technológia berie ako niečo plne ponechané na slobodné rozhodnutie – zatiaľ čo to tak nie je! – predstavuje riziko likvidácie toho zdroja energie, ktorý živí zväzok medzi mužom a ženou a robí ho kreatívnym a plodným.“

„Je potrebné ujať sa výzvy, ktorú predstavuje zastrašovanie praktizované voči plodeniu ľudského života, ako keby to bolo akýmsi ubíjaním ženy a hrozbou pre spoločné dobro. Plodivé spojenie muža a ženy je oporou celosvetového humanizmu mužov a žien, a nie hendikepom. Naša história sa neobnoví, ak odmietame túto pravdu.“ -ab, jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.