Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Apoštolské cesty

Pápež František Bolonskej univerzite: „Snívam o Európe univerzitnej a materskej“

Svätý Otec počas stretnutia s akademickým svetom (Bologna 1.10.2017)

02/10/2017 15:26

Vatikán/Bologna 2. októbraPri pastoračnej návšteve Bologne v nedeľu 1. októbra sa pápež František stretol aj s akademickou obcou slávnej Bolonskej univerzity. Študentom a učiteľom najstaršej európskej univerzity, ktorej počiatok sa datuje do roku 1088 a dnes má 85-tisíc zapísaných študentov, Svätý Otec hovoril o koreňoch európskej univerzity spočívajúcich v humanizme, ku ktorému prispeli svojimi špecifickými rolami občianske inštitúcie i Cirkev. Vyzval členov akademickej obce, aby sa nebáli mať veľké sny a predstavil im svoj sen o Európe rešpektujúcej tri práva: na kultúru, na nádej a na mier. 

Pri stretnutí na námestí neďaleko baziliky s hrobom sv. Dominika pápež František pripomenul, že zakladateľ dominikánov sa osobne často stretával s ľuďmi z Bolonskej univerzity, ktorá sa v počiatkoch zameriavala hlavne na štúdium práva. Spomenul príhodu zachytenú v rozprávaní: istý vzdelanec, na ktorého urobil Dominik silný dojem svojou znalosťou Svätého písma sa ho opýtal, z akých kníh študoval. „Študoval som z knihy lásky viac než z iných, táto kniha totiž vysvetľuje všetky veci“ – odpovedal svätec.

„Hľadanie dobra je vskutku kľúčom k ozajstnému úspechu v štúdiách. Láska je ingredient, ktorý dáva chuť pokladom poznania, a zvlášť právam človeka a národov,“  povedal pápež František a svoj príhovor ďalej sformuloval do troch bodov. Poukázal v nich na aktuálnosť troch práv: práva na kultúru, práva na nádej a práva na mier. Prinášame vybrané časti príhovoru:  

„Právo na kultúru. Nemám tu na mysli len posvätné právo všetkých študovať – v primnohých oblastiach sveta je mnohým mladým upreté – ale tiež na skutočnosť, že zvlášť v súčasnosti, právo na kultúru znamená chrániť múdrosť, čo znamená poznanie ľudské a humanizujúce. Veľmi často sme ovplyvňovaní banálnymi a prchavými modelmi života, ktoré nabádajú k hľadaniu lacného úspechu, znevažujúc obetu, hlásajúc myšlienku, že štúdium nemá zmysel, ak okamžite neprináša niečo konkrétne. Nie, štúdium slúži na kladenie si otázok, na vzdorovanie anestetizujúcej banálnosti, na hľadanie zmyslu života. Treba sa dovolávať toho práva, aby nezískali prevahu mnohé vábničky, ktoré dnes odvracajú od tohto hľadania. Odyseus, aby nepodľahol spevu Sirén, ktoré zvádzali námorníkov a nechávali ich roztrieštiť sa o útesy, priviazal sa o stožiar lode a zapchal uši spolupútnikom. Naopak, Orfeus na prekonanie spevu Sirén urobil niečo iné: zaspieval ešte krajšiu melódiu, ktorá počarila Sirény. Hľa, vaša veľká úloha: odpovedať na paralyzujúce refrény kultúrneho konzumizmu dynamickými a silnými rozhodnutiami, bádaním, poznaním a delením sa. 

Harmonickým zladením života s touto krásou budete udržiavať kultúru, tú pravú. Pretože také poznanie, ktoré sa dáva do služby toho, kto príde s najlepšiu ponuku, ktoré má za výsledok živenie rozdelení a ospravedlňovanie násilia, nie je kultúrou. Kultúra – ako to naznačuje samotné slovo – je to, čo kultivuje, čo dáva ľudsky rásť. A zoči-voči toľkému bedákaniu a senzáciám, ktoré nás obklopujú, dnes nepotrebujeme toho, kto sa ventiluje v jačaní, ale toho, kto rozvíja dobrú kultúru. Potrebujeme slová, ktoré zasiahnu rozum a pripravia srdce, nie revy zacielené na žalúdok. Neuspokojme sa ulahodením publiku, tzv. „audience“, nesledujme divadielka pohoršovania sa, ktoré často zakrývajú veľké sebectvo. Venujme sa s oduševnením výchove, to znamená „privádzaniu na povrch“ toho najlepšieho u každého pre dobro všetkých. Proti pseudokultúre, ktorá redukuje človeka na odpad, výskum na interes a vedu na techniky, potvrďme spoločne kultúru hodnú človeka, taký výskum, ktorý uznáva zásluhy a oceňuje obety, takú techniku, ktorá nie je otrokom obchodných záujmov, taký rozvoj, pri ktorom nie všetko čo je pohodlné je aj dovolené.“

Po „práve na kultúru“ pápež František ďalej postupne rozobral „právo na nádej“ a „právo na mier“. Na záver svojho príhovoru sa obrátil na mladých s výzvou, aby si boli vedomí zmysluplnosti boja za realizáciu týchto práv:

„Neverte tomu, kto vám hovorí, že nemá zmysel za toto bojovať a že sa nič nezmení! Neuspokojte sa s malými snami, ale snívajte vo veľkom! Vy, mladí, snívajte veľké sny! Snívam aj ja, ale nie len keď spím, pretože skutočné sny sa snívajú s otvorenými očami a privádzajú sa k naplneniu vo svetle slnka. Obnovujem spolu s vami sen o «novom európskom humanizme, ktorý si žiada pamäť, odvahu, zdravú a ľudskú utópiu»; o Európe ako matke, ktorá «rešpektuje život a ponúka nádej životu»; o Európe, «kde mladí dýchajú čistý vzduch čestnosti, milujú krásu kultúry a jednoduchého života, neznečisteného nekonečnými potrebami konzumizmu; kde vstúpiť do manželstva a mať deti je zodpovednosťou a veľkou radosťou, nie problémom z dôvodu chýbania dostatočne stabilnej práce » (Príhovor pri preberaní Ceny Karola Veľkého, 6. mája 2016). Snívam o Európe «univerzitnej a materskej», ktorá dbajúc o svoju kultúru vlieva nádej svojim deťom a je nástrojom mieru pre svet.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

02/10/2017 15:26