Ranná homília pápeža Františka: „Som schopný mať súcit?“

Vatikán 19. septembra – Spolucítiť, priblížiť sa, prinavrátiť dôstojnosť trpiacemu človeku. Tak zneli tri hlavné body dnešnej homílie pápeža Františka, ktorú predniesol počas rannej omše v Dome sv. Marty. Svätý Otec sa v modlitbe obrátil na Pána, aby nám dal „milosť“ mať súcit „s toľkými ľuďmi, ktorí trpia“; milosť priblížiť sa a viesť ich „za ruku“ na miesto „dôstojnosti, ktorú chce pre nich Boh“.  

Pápež František vychádzal z Lukášovho evanjeliového rozprávania o tom, ako Ježiš vzkriesil syna vdovy v meste Naim (Lk 7,11-17). Vysvetlil, že vdovy, siroty a cudzinci boli v tej dobe „biednejšími od otrokov“ a už v Starom zákone sa opakuje výzva  postarať sa o nich, pomôcť im, aby sa začlenili do spoločnosti. Vzorom je Ježiš, ktorý má schopnosť „všimnúť si detaily“, keďže „hľadí srdcom“ a preto vie mať súcit, zdôraznil Svätý Otec:

„Spolucítenie je cit, ktorý zainteresuje [celého človeka], je to cit srdca, nášho vnútra, ktorý zahŕňa všetko. Nie je to to isté ako niekoho poľutovať alebo povedať ,Aká škoda, úbohí ľudia!’ Nie, nie je to to isté. Spolucítenie nás robí účastnými. Znamená to ,trpieť spoločne’. Toto znamená súcit. Pán sa zainteresuje s vdovou a so sirotou... ,Ale veď, máš tu celý zástup, prečo nehovoríš k nim? Nechaj tak... život je taký... sú to tragédie, ktoré sa stávajú, to sa prihodí...’ Nie, pre neho bola dôležitejšia tá vdova a tá mŕtva sirota, než zástup ľudí, ku ktorému hovoril a ktorý ho nasledoval. Prečo? Lebo jeho srdce, jeho vnútro sa zainteresovalo. Pán sa so svojim súcitom vložil do tohto prípadu. Mal súcit.“

Súcit teda nabáda, aby sme sa priblížili k trpiacemu, pokračoval ďalej v kázni pápež František:

„Priblížiť sa a dotknúť sa reality. Dotknúť sa. Nepozerať na ňu z diaľky. [Ježiš] mal súcit: prvé slovo. Priblížil sa: druhé slovo. Potom, keď urobí zázrak, nepovie: ,Do videnia, musím ísť ďalej’. Nie, vzal chlapca a - čo hovorí [Písmo]? - ,vrátil ho jeho matke.’ Vrátiť: tretie slovo. Ježiš robí zázraky, aby prinavracal, aby vrátil ľudí na ich miesto. A to je to, čo vykonal pri vykúpení. Mal súcit - Boh mal súcit -, priblížil sa k nám vo svojom Synovi a všetkým nám navrátil dôstojnosť Božích detí. Znovu nás všetkých stvoril.“

Na záver dnešnej homílie sa Svätý Otec František obrátil na veriacich s výzvou, aby „robili to isté“, aby si vzali príklad od Krista a priblížili sa k núdznym, nesnažili sa im pomáhať „z diaľky“, hoci by to boli aj ľudia špinaví či zapáchajúci, takí, čo „nepoznajú sprchu“.

„Toľkokrát pozeráme televízne noviny alebo titulné stránky denníkov, samé tragédie... Pozri, v tej krajine deti nemajú čo jesť; v tamtej krajine sú deti vojakmi; v ďalšej sú ženy zotročené; atď. Och, aká pohroma! Úbohí ľudia... [A potom] obrátim stranu a prejdem na román, na telenovelu, ktorá vzápätí nasleduje. Toto nie je kresťanské. A otázka, ktorú by som chcel teraz položiť hľadiac na všetkých, aj na seba, je táto: ,Som schopný mať súcit? Modliť sa? Keď vidím tieto veci, ktoré mi do domu prinášajú médiá... pohne sa moje vnútro? Trpí moje srdce spolu s tými ľuďmi? Alebo pociťujem poľutovanie a poviem: ,Úbohí ľudia, je to už tak...’ A ak nevieš mať súcit, vyprosuj si tú milosť: ,Pane, daj mi milosť súcitu’!“

Našou modlitbou príhovoru, dodal na záver pápež František, touto našou „prácou“ ako kresťanov, budeme schopní pomôcť ľuďom, ktorí trpia, aby „sa mohli navrátiť do spoločnosti“, „do rodinného života“, do života práce, jednoducho do „každodenného života“. -ej-