Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Homílie M. Bubáka

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Dialóg

Stretnutie Ježiša s kananejskou ženou - RV

19/08/2017 11:59

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 20. nedeľu cez rok A (Mt 15, 21-28): Dialóg

Pred pár rokmi som nechtiac bol svedkom jedného rozhovoru, ktorý mal istý vysoko postavený úradník so svojím – nazvime ho – asistentom. Rozprávali sa o žiadosti, ktorú predložili tomuto vysokému úradníkovi istí ľudia, ktorí od neho chceli dovolenie čosi založiť. Bol to človek mocný a bez neho by to nešlo. Ich žiadosť – hoci išlo o vec naozaj neobyčajnú – nebola vypočutá. Preto sa rozhodli, že tohto úradníka navštívia, aby mu to, čo od neho žiadali lepšie vysvetlili, pretože tušili, že on celkom ich vec nepochopil. No keď sa tento vysokopostavený úradník dozvedel, že toto sa chystá, radikálne možnosť stretnúť sa s nimi odmietol. Keď sa ho jeho asistent pýtal prečo ich neprijme, povedal niečo ako: „To by ešte tak bolo, aby niekto na mňa tlačil. Urobil som svoje rozhodnutie a už ho nezmením. Pre mňa je vec uzavretá.“

Treba povedať, že toto nie je zriedkavá vec. Pýtame sa, čo je to v nás ľuďoch, čo opakovane spôsobuje, že sa zatneme a že nedokážeme ustúpiť alebo zmeniť svoju mienku či rozhodnutie? Je tam zrejme viac dôvodov.

Prvým môže byť podľa mňa snaha o zisk. Úradník má – obrazne povedané – pečiatku a chce za jej pomoci čo najviac zarobiť. Takíto ľudia sú potom neohybní. Ich neohybnosť je však v skutočnosti manipulácia, cez ktorú chcú od človeka, ktorý od nich čosi žiada, nejaký honorár. Tu má základ aj tá naša známa korupcia, s ktorou v našej krajine tak veľmi bojujeme a jej deti: klientelizmus, tenderizmus a mnoho iných. Toto je pochopiteľne odsúdeniahodné vykorisťovanie a zarábanie na núdzi človeka.

Druhým dôvodom môže byť pýcha, ktorú niektorí nazývajú aj termínom boj o moc. Ide o to tomu druhému dokázať, kto je tu silnejší, kto tu má posledné slovo a kto pred kým vlastne ustupuje. Sem zapadá ten známy obraz dvoch ľudí, ktorí prechádzajú cez úzku lávku. Otázka je: kto uhne? Ten, kto chce dokázať svoju silu a dôležitosť určite nie. Beda, ak takýchto ľudí máme na miestach, kde treba ľuďom slúžiť.

Tretím dôvodom môže byť lenivosť alebo neochota tomu druhému vyhovieť alebo sa jeho problémom zaoberať. Takýto ľudia nám povedia, že vec nejde zmeniť, situácia sa nedá riešiť. A pritom sa dá, keby na ich strane bolo aspoň trocha dobrej vôle a ústretovosti.

Ďalším dôvodom môže byť povaha. Máme ľudí, ktorí si veci naplánujú a nie sú schopní ich modifikovať alebo meniť za žiadnych okolností. A to vôbec nie preto, že by boli zlí. Jednoducho majú povahu, ktorá je takto stavaná. Sú ľudia, ktorí sa stavajú k životu ako k matematike. Spočítam, vydelím, vynásobím, podčiarknem a tu je výsledok, ktorý je jasný, presný a nemenný. Ako to zasiahne ľudí, ktorých sa to týka, to ich jednoducho nezaujíma. No máme aj ľudí, ktorým síce vyjde presný výsledok toho, ako by sa mali zachovať, no presvedčí ich „plač sirôt a vdov“. To znamená to, ako toto jeho rozhodnutie ovplyvní životy tých, ktorých sa to týka. Ak by mali títo ľudia trpieť alebo by sa im mala stať škoda, radšej od svojho zámeru, ak je to možné, ustúpia. Ktorý z týchto dvoch prístupov je správnejší? Ťažko povedať. Ten prvý má nesporné výhody. Hovorí o dôslednosti a cieľavedomosti. A taktiež ten, ktorý robí rozhodnutie je krytý presným zachovávaním pravidiel, a teda nič neriskuje. No ten druhý sa ukazuje často ako ľudsky správnejší, pretože je v ňom srdce, hoci pre človeka, ktorý rozhodnutie robí, môže zahrňovať riziko.

V  evanjeliu dnešnej nedele máme predstavený veľmi zaujímavý dialóg medzi Ježišom a kananejskou ženou a  aj jeho apoštolmi, ktorí sa do rozhovoru tiež zamiešali. Ježiš je v príbehu predstavený ako ten, ktorý mal presne definované svoje ciele a ktorý bol pri týchto svojich cieľoch aj veľmi dôsledný. No aj napriek tomu nebol predsa neohybný. Vďaka dialógu, ktorý viedol s kananejskou ženou svoje stanovisko zmenil.

O čo išlo? Ježiš bol presvedčený, že jeho misia je zameraná len na židov a teda, že on sa má venovať len im. Preto sa s pohanmi buď nestýkal, alebo ak sa aj stýkal, tak len veľmi málo. No v dnešnom evanjeliu vidíme, ako sa ocitol na území Týru a Sidonu, ktoré ležalo už mimo židovského teritória. Dnes sa tieto mestá nachádzajú v Južnom Libanone. A tu sa k nemu priblíži žena, ktorá prosí o uzdravenie svojej chorej dcéry. Ježiš ju odmieta. A robí to dosť rázne, ba dokonca až urážlivo. Žena, sa však neurazí, ale prosí ďalej. Ježiš však stále vzdoruje. Až nakoniec ustupuje a žene pomôže. Keď mu žena vysvetlí svoje pádne dôvody, Ježiš svoje rozhodnutie mení.

To, čo u Ježiša vidíme na jednej strane, je silne vytýčený cieľ. Jeho poslaním je misia medzi židmi. No na strane druhej vidíme jeho ochotu – a žena z evanjelia nebola jediná, kde tak urobil – svoj cieľ zmeniť, keď si to okolnosti vyžadujú.

Ako táto ochota u neho vznikala? Vznikala dialógom. Ježiš pred ľuďmi neutekal, ale viedol s nimi dialóg. Nebol neohybný, nedokazoval im svoju moc a to, že on je ten, ktorý má posledné slovo. Vždy im ochotne načúval, ich situáciu skúmal a potom svoje rozhodnutie, ak to šlo, zmenil.

Mohli by sme sa pýtať: „Čo bolo pre Ježiša hlavné kritérium pre to, aby svoje rozhodnutie zmeniť? Bolo to posúdenie toho, či pravidlá, na základe ktorých svoje rozhodnutia robí, ľuďom slúžia alebo im naopak, neslúžia, ba ich životy dokonca ničia. Len si spomeňme, na jeho postoj k sobote, kde povedal: „Sobota je tu pre človeka a nie človek pre sobotu!“ Čo znamená, že pravidlo o sobotnom odpočinku má slúžiť dobru človeka a nie dobro človeka sobote.

Možno poznáte názov knihy, ktorú napísali spisovatelia Andrew van der Bijl, Susan DeVore Williams. Znie: „A Boh zmenil názor.“ A majú pravdu, aj Boh mení svoj názor, keď vidí, že to ľudia potrebujú. Veď čo iné je milosrdenstvo a ochota odpúšťať nám naše hriechy, ak nie zmena názoru a postoja Boha voči nám?

Brat, sestra, ako je to s tebou? Si človekom ohybným? Si ochotný meniť svoje názory a postoje, keď si to situácia žiada? Nemeníš ich, naopak, príliš často a takto si človekom, ktorý vlastne ani nemá svoj názor? Nie si človekom pýchy, ktorý vždy chce mať – aj keď vie, že sa mýli – za každá cenu posledné slovo? Vieš ustúpiť? Vieš viesť dialóg s ľuďmi?

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 

19/08/2017 11:59