Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Generálne audiencie a Anjel Pána

Anjel Pána so Svätým Otcom: Loďku Cirkvi nezachraňujú kvality ľudí

Nedeľný pozdrav pútnikom na Námestí sv. Petra je aj počas leta pravidelným programom Svätého Otca - AFP

13/08/2017 18:02

Vatikán 13. augusta – V druhú augustovú nedeľu, ktorá je liturgicky 19. nedeľou obdobia cez rok, Svätý Otec na poludnie udelil z okna Apoštolského paláca požehnanie veriacim, s ktorými sa ako zvyčajne pomodlil mariánsku modlitbu. V bohatej účasti pútnikov na Námestí sv. Petra, medzi ktorými bolo osobitne cítiť mladých, skupiny skautov či františkánskej mládeže, boli prítomné aj dve desiatky slovenských účastníkov Minoritskej cyklopúte pod vedením pátra Luciána Boguckého.

Pápež František na úvod priblížil odkaz evanjeliovej udalosti o učeníkoch plaviacich sa po mori a o topiacom sa Petrovi, ktorého Ježiš zachraňuje. „Keď sa človek silno nechytí Pánovho slova, väčšiu istotu hľadá v horoskopoch a čítaní z karát, začína sa potápať,“ upozornil Svätý Otec. Pripomenul, že kresťan nie je uchránený od búrok a náročných situácií, a preto je rozhodujúcou oporou viera jednotlivca i celého spoločenstva v Ježišovu prítomnosť a pomoc. Evanjeliový príbeh predstavuje aj obraz Cirkvi ako loďky, ktorej zárukou bezpečnosti nie sú ľudské kvality, ale „viera v Ježiša a v jeho slovo“, dodal pápež František.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Milí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes nám evanjeliová stať (Mt 14,22-33) opisuje udalosť, pri ktorej Ježiš ­– po noci strávenej v modlitbe na brehu Galilejského jazera – mieri rovno k loďke učeníkov, kráčajúc po mori. Loďka sa nachádzala uprostred jazera a ohrozoval ju silný protivietor. Keď učeníci vidia Ježiša ako kráča na vodách, považujú to za mátohou a zachvacuje ich strach. Ježiš ich však upokojuje: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ (v. 27). Peter mu so svojou typickou prudkosťou hovorí: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode“; a Ježiš naň zavolá: „Poď!“ (v. 28-29). Peter vystúpi z loďky a kráča po vode k Ježišovi; silný vietor ho ale znepokojí, a tak sa začne potápať. Zvolá teda: „Pane, zachráň ma!“; a Ježiš vystrie ruku a uchopí ho (v. 30-31).

Tento evanjeliový príbeh obsahuje bohatú symboliku a dáva nám zamyslieť sa nad našou vierou, tak jednotlivcov, ako aj cirkevného spoločenstva, i nad vierou všetkých nás, ktorí sme dnes tu na Námestí sv. Petra. Má spoločenstvo, toto cirkevné spoločenstvo, vieru? Aká je viera každého z nás a viera nášho spoločenstva? Loďkou je život každého z nás, ale i život Cirkvi; protivietor zas predstavuje ťažkosti a skúšky. Petrovo zvolanie: „Pane, rozkáž, aby som prišiel k tebe!“ a jeho výkrik: „Pane, zachráň ma!“ sa veľmi podobajú našej túžbe cítiť Pánovu prítomnosť, ale aj strachu a úzkosti, ktoré sprevádzajú najťažšie momenty nášho života a života našich spoločenstiev, poznačeného vnútornou krehkosťou i vonkajšími ťažkosťami.

Petrovi v tej chvíli nestačilo Ježišovo spoľahlivé slovo, ktoré bolo akoby natiahnutým lanom, ktorého sa možno prichytiť a tak čeliť zradným a búrlivým vodám. Je to niečo, čo sa môže prihodiť aj nám. Keď sa človek silno nechytí Pánovho slova, väčšiu istotu hľadá v horoskopoch a čítaní z karát, začína sa potápať. Inými slovami, jeho viera nie je veľmi pevná. Dnešné evanjelium nám pripomína, že viera v Pána a v jeho slovo nás nevedie cestou, na ktorej je všetko ľahké a pokojné, a kde sa vyhneme búrkam života. Viera nás uisťuje o Prítomnosti, o Ježišovej prítomnosti, ktorá nás poháňa prekonávať životné búrky; dáva nám istotu, že je tu ruka, ktorá nás uchopí, aby nám pomohla čeliť ťažkostiam a ukázala nám cestu aj v tme. Viera skrátka nie je únikom pred problémami života, ale je oporou pri kráčaní životom a dodáva mu zmysel.

Táto epizóda je nádherným obrazom reality Cirkvi všetkých čias: loďka, ktorá počas dlhej plavby musí vzdorovať aj silným náporom vetra a búrkam, ktoré hrozia, že ju prevrátia. To, čo ju zachraňuje, nie je odvaha či kvality jej ľudí: zárukou proti stroskotaniu je viera v Krista a v jeho slovo. Toto je zárukou: viera v Ježiša a v jeho slovo je zárukou. V loďke sme bezpeční, napriek našej úbohosti a našim slabostiam; predovšetkým vtedy, keď pokľakneme a adorujeme Pána, tak ako učeníci, ktorí sa mu na konci „klaňali a vraveli: «Naozaj si Boží Syn!»“ (v. 33). Je krásne povedať Ježišovi tieto slová: „Naozaj si Boží Syn!“ - Povieme to všetci spoločne? - „Naozaj, ty si Boží Syn!“ [zhromaždenie opakuje].

Nech nám Panna Mária pomáha vytrvať pevne vo viere, aby sme odolávali búrkam života, zostať v loďke Cirkvi, strániac sa pokušenia nastúpiť na zvodné, ale nebezpečné plavidlá ideológií, módnych tendencií a sloganov.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, mk-

13/08/2017 18:02