Pápežský východný inštitút slávi storočnicu – rozhovor s P. Petrom Dufkom SJ

Pápežský východný inštitút (PIO - Pontificio Istituto Orientale) v Ríme si v tomto roku pripomína 100. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti prinášame rozhovor s pátrom Petrom Dufkom SJ, ktorý na inštitúte prednáša a zároveň je prorektorom Pápežského kolégia Russicum.

AUDIO:  

Pôsobíš na škole ako pedagóg od r. 2010. Ako si sa k tomu dostal?

Ešte počas práce vo Vatikánskom rozhlase som mal na Pápežskom východnom inštitúte malý kurz pod názvom „Byzantská hudba“. Bolo to práve v čase, keď sa pripravovala reforma našej fakulty. Páter Richard Čemus SJ, žiak kardinála Špidlíka ma v tom čase oslovil s otázkou, či by som nemohol vyučovať „Spiritualitu kresťanského Východu“ študentov propedeutickeho – prípravného ročníka. Takto som sa postupne dostal k duchovnému bohatstvu kresťanského Východu.

Spiritualita kresťanského Východu ma priam fascinuje. Keď sa hlbšie ponorím do štúdia duchovných autorov, cítim, ako sa medzi nami postupne vytvára vzťah. Začínam ich mať rád a oni sa stávajú mojimi priateľmi. Hovoria ku mne a odpovedajú mi na otázky, ktoré v sebe nosím. Mám pocit, akoby nezomreli a neustále objasňovali duchovné bohatstvá viery.

Ktoré predmety vyučuješ?

Momentálne prednášam predmety s názvami „Spiritualita kresťanského Východu“, „Duchovné sprevádzanie na kresťanskom Východe“, „Rozlišovanie a duchovný boj na kresťanskom Východe“, „Byzantská teológia“ a „Byzantska hudba“. 

Pápežský východný inštitút bol založený 15. októbra 1917 pápežom Benediktom XV. S akým úmyslom?

Cirkev dlhý čas cítila potrebu urobiť niečo pre milióny kresťanov, ktorí sa nachádzali v Tureckom impériu. Po jeho zániku, ktorý sa dal očakávať a predpokladať, bolo potrebné vytvoriť podmienky pre prijatie kresťanov zo zaniknutej Otomanskej ríše a poskytnúť im pomoc. Už na Eucharistickom kongrese v Jeruzaleme v roku 1893 východný patriarcha Joseph upozornil na túto situáciu a na jeho podnet pápež Lev XIII. zvolal konferenciu, na ktorú pozval všetkých východných patriarchov. To bol základ pre zrod apoštolského listu Orientalium dignitas Ecclesiarum. Práve tento dokument podnietil vznik akademickej inštitúcie zameranej na kresťanský Východ.

V roku 1922 pápež Pius XI. zveril vedenie inštitútu jezuitom...

Pôvodne bol Pápežský východný inštitút lokalizovaný pri Vatikáne, neďaleko dnešnej Kongregácie pre východné cirkvi. Nachádzal sa v jednej z budov, ktorú bolo potrebné odstrániť kvôli tomu, aby sa vybudovala široká cesta Via della Conciliazione. Spočiatku pôsobilo na inštitúte len päť jezuitov. Na podnet niektorých kardinálov však pápež Pius XI. - keďže chcel vidieť progres tejto inštitúcie - zveril ju jezuitom. Pius XI. mal o Spoločnosti Ježišovej vysokú mienku a okrem vedenia Pápežského východného inštitútu v tom čase zveril jezuitom i Vatikánsky rozhlas.

Koľko fakúlt a koľko študentov má Pápežský východný inštitút?

Inštitút má viac ako 400 študentov. Na pomerne vysokom čísle výrazne participujú študenti modernej gréčtiny, ktorí k nám prichádzajú z iných univerzít. Inštitút mal po svojom vzniku vlastne iba Fakultu východných cirkevných vied. V roku 1971 k nej pribudla aj Fakulta východného cirkevného práva.

PIO poskytuje len nadstavbové štúdium, čo znamená, že na štúdium sa vyžaduje ukončené základné štúdium teológie. Štúdium licenciátu začína tzv. propedeutickým ročníkom, ktorého úlohou je pripraviť študentov po jazykovej stránke. Ide hlavne o zvládnutie klasických jazykov, ktoré sú potrebné k ďalšiemu štúdiu.

Doktorandské štúdium vyžaduje niekoľko kurzov a po ich absolvovaní sa študenti pod vedením moderátora venujú písaniu práce. Nemálo doktorandov pracuje mimo Talianska a s vedúcim prace komunikujú prostredníctvom internetu.

Okrem katolíkov tu študujú aj ľudia z iných kresťanských cirkví?

Áno, predovšetkým pravoslávni kresťania, ktorí sú na našej škole pomerne v hojnom počte. Pápež Benedikt XV., za ktorého pontifikátu bol Pápežský východný inštitút založený, sa vyjadril, že táto akademická inštitúcia má byť otvorená ako katolíckym, tak i ortodoxným študentom. V profesorskom zbore v začiatkoch neboli nekatolíci; v posledných desaťročiach však v profesorskom zbore figurujú i profesori z radov ortodoxných kresťanov.

Prítomnosť nekatolíckych kresťanov na našej škole je pre nás veľkým obohatením. Je to vzácna príležitosť ekumenizmu v praxi, ako aj príležitosť k prirodzenému vyhľadávaniu toho, čo spája a povzbudzuje. A to nielen v oblasti teologického poznávania, ale najmä v oblasti ľudských a náboženských prejavov.

A aký je váš profesorský zbor?

Fakulta východných cirkevných vied, na ktorej pôsobím, je azda najbohatšou zo všetkých jestvujúcich teologických fakúlt. Má veľa hosťujúcich profesorov, ktorí pricestujú na Pápežský východný inštitút z rôznych kútov sveta a sú odborníci v jednej z oblastí.

Ak má pedagogický proces na našej škole poskytnúť kompetentnú intelektuálnu formáciu a odhaľovať a prehlbovať duchovné, liturgické i teologické bohatstvo všetkých východných cirkví, musí inštitút spolupracovať s nemalým počtom externých profesorov. Matéria je jednoducho taká pestrá, že ju nemožno pokryť z radov stabilných profesorov.

Na Pápežskom východnom inštitúte zanechali veľmi výraznú stopu slovenskí jezuiti, najmä tí východného obradu...

To je pravda. Niektorí jezuiti si dodnes pamätajú na dobrotivého a ústretového Michala Lacka, ktorý nenechal nikoho, kto sa na neho obrátil s akoukoľvek prosbou, bez povšimnutia. Samozrejme, do dejín inštitútu sa zapísala i ľahkosť a prezieravosť vladyku Cyrila Vasiľa, ktorý s úsmevom a vtipným nadhľadom zladil neľahké povahy jezuitov pôsobiacich na škole.

Avšak tých výrazných stôp tu zanechalo veľa jezuitov. Nedávno prišiel ktosi s myšlienkou umiestniť v našej knižnici bustu kardinála Špidlíka. Táto myšlienka však ako prišla, tak aj odišla. Dôvod bol jednoduchý - ak by mala byť zachovaná spravodlivosť, museli by sme tam umiestniť najmenej desať ďalších búst. Zdá sa mi, že na Pápežskom východnom inštitúte si radi pripomíname veľké osobnosti jeho dejín, veľmi silno sa však bránime akémukoľvek prejavu kultu osobnosti.

Si momentálne na inštitúte jediným Slovákom?

V profesorskom zbore som momentálne jediný zo Slovenska. Avšak na oboch fakultách, na fakulte východného cirkevného práva a východných cirkevných máme zopár študentov zo Slovenska.

Ako osobne vnímaš význam Pápežského východného inštitútu v súčasnom cirkevnom kontexte?

Pápežský východný inštitút má niečo, čo nemá žiadna iná akademická inštitúcia v Ríme. Obrovské duchovné, teologické a liturgické bohatstvo kresťanského Východu nielenže udržuje a zveľaďuje štúdiom, výskumom a rozličnými vedeckými podujatiami, ale poznanie tohto bohatstva zároveň sprístupňuje západnej cirkvi. Takto sa i kresťanský Západ môže výrazne obohatiť bohatstvom kresťanského Východu. Pápežský východný inštitút poskytuje veľký priestor i pre medzináboženský dialóg a snaží sa odpovedať na aktuálne potreby doby. V poslednom čase venuje zvýšenú pozornosť štúdiu arabského jazyka i islamského náboženstva.

(Rozhovor pripravili Samuel Jackanič SJ a Jozef Bartkovjak SJ)