2017-07-31 16:12:00

Ctihodná Alfonza Mária Eppingerová a jej 150. výročie narodenia sa pre nebo


Vatikán 31. júla - V dnešný deň vrcholí jubilejný rok, ktorý slávia tri ženské rehoľné kongregácie založené ctihodnou matkou Alfonzou Máriou Eppingerovou. 150. výročie jej smrti, čiže narodenia sa pre nebo si dnes osobitne pripomínajú Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa a Sestry Najsvätejšieho Spasiteľa. Obe spoločenstvá už roky pôsobia na Slovensku. Spolu s nimi slávi dnešný deň aj Kongregácia sestier Vykupiteľa, pôsobiaca v Nemecku.

AUDIO:

Kongregácia poukazujúca svojím názvom na tajomstvo vykúpenia a spásy bola založená 28. augusta 1849 vo francúzskom kúpeľnom meste Niederbronn. V duchu zakladateľky, ctihodnej matky Alfonzy Márie, rozvinula konkrétne formy pomoci trpiacim ľuďom, priliehavo odpovedajúc na potreby doby.

„Môj Ježiš, ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať. Chcem presne to, čo ty, a predsa sa stáva, že hľadám seba.“ (M. Alfonza Mária)

Matka Alfonza Mária, vlastným menom Alžbeta Eppingerová, pochádzala z hlboko zbožnej katolíckej rodiny, ktorá žila uprostred protestantského prostredia. Od útleho veku sa rada modlievala, rozmýšľala nad významom modlitieb a ako každé dieťa kládla rodičom veľa otázok.

Ako 5-ročná hľadiac na kríž sa pýtala: „Mama, prečo ukrižovali Pána?“ odpoveď znela: „Moje dieťa, toto spôsobili naše hriechy“. Na to s veľkou rozhodnosťou svojej malej duše si zaumienila: „Potom sa chcem vyhnúť všetkému, čo je hriech! “ Toto konštatovanie predurčilo celý jej život.

„Najlepší spôsob, ako sa pripraviť na modlitbu, je predstúpiť pred Boha ako dieťa...“ (M. Alfonza Mária)

Predčasná zrelosť v otázkach viery ju viedla k tomu, že ako 14-ročná zložila sľub panenstva, a to hneď po prvom svätom prijímaní. Duchovný život rozvíjala a viedla pod dôverným dohľadom svojho spovedníka.

„S pokornými dušami sa Boh rád zaoberá, pokora je pre tieto duše najväčšou výhodou.“ (M. Alfonza Mária)

V mladom veku Alžbeta trpela na viaceré choroby a počas týchto rokov choroby nadobudla veľmi silnú duchovnú skúsenosť. Bola priťahovaná rozjímať o Ježišovi, jeho živote a utrpení a objavila, ako veľmi Boh miluje všetkých ľudí. Z vlastnej skúsenosti vedela, že utrpenie nemôže byť prekážkou stretnúť túto lásku.

„Duši, ktorá vkladá všetku dôveru v Boha a podriaďuje sa jeho vôli, nebude nikdy nič chýbať – vždy dosiahne, čo potrebuje.“ (M. Alfonza Mária)

Po prvých troch rokoch ťažkého utrpenia sa v nej prejaví túžba pomáhať trpiacim. V roku 1841 vytvára so svojimi priateľkami malú skupinu, ktorá si kladie za cieľ, pod vedením svojho farára, starať sa o chorých vo farnosti. Boh si ju pripravuje na svoje dielo. Pri tejto práci s chorými, chudobnými a núdznymi zbiera prvé skúsenosti. Netrvá to však dlho. Nastáva ďalšie utrpenie, ktoré trvá 4 roky a celkom ju pripútava na lôžko. Je to pre ňu veľmi bolestné obdobie, avšak stáva sa pre ňu obdobím milosti. Mladá Alžbeta osobným utrpením vyzrieva. Samota a prebdené noci jej pomáhajú dozrieť v mimoriadne silnú osobnosť.

„Smútok premáha dušu a telo, znechucuje jej dobro a znemožňuje konať dobro. Je to mučeníctvo, ale skôr dušu zabíja, než ju zachraňuje.“ (M. Alfonza Mária)

Vždy viac sa spája s trpiacim Kristom Vykupiteľom a od marca 1846 dostáva dar  „videnia“ – bola to reťaz videní, zvlášť o politickej situácii a o jej vplyve na náboženský život. O Alžbete sa začínalo hovoriť v šírom okolí a pri jej lôžku sa striedali mnohí ľudia. Boli medzi nimi úprimne súcitní, ale aj posmievační, alebo čisto iba zvedaví na beh budúcich udalostí.

Alžbeta neodmietla nikoho. Mnohí sa po rozhovore s ňou vydali na cestu úprimného pokánia. Na všetky tieto mimoriadne udalosti okolo Alžbety dohliadalo skúsené oko diecézneho biskupa Rässa a spovedníka Dávida Reicharda.

„Milosť poznať naše chyby je drahocennejšia ako zjavenia a zázraky“. (M. Alfonza Mária)

V mladosti prišla Alžbeta do kontaktu s misionármi z rehole redemptoristov. U ich zakladateľa sv. Alfonza ju veľmi oslovila jeho láska k chudobným. Nadchla ju natoľko, že neskôr si ho vybrala za jedného z patrónov kongregácie. V jednej extáze počula jeho hlas, aby založila kongregáciu na pomoc opusteným a úbohým. Hlboká úcta k nemu ju viedla aj k tomu, že po prijatí rehoľného rúcha  prijala rehoľné meno Alfonza a novej kongregácii dala pomenovanie Dcéry Božského Vykupiteľa.

Buďte vo svojich prosbách vždy pokorné a dokonale podriadené Božej vôli – je to hlavná podmienka, aby ste boli vypočuté.“ (M. Alfonza Mária)

Pán ju na založenie novej kongregácie pripravoval utrpením, ktoré trvalo sedem a pol roka. Dňa 25. februára 1849 jasne počuje Vykupiteľove slová: „Netráp sa kvôli tomu, to je moje dielo a práve tým, že si nevzdelaná, chcem, aby iní prostredníctvom teba poznali moje milosrdenstvo.“

Tu sa už Alžbete rysuje jasná cesta. Nová kongregácia bude mať za úlohu priblížiť sa k chudobným a trpiacim v ich príbytkoch, venovať sa tým najopustenejším, nevedomým deťom a tým, ktorí trpia akúkoľvek núdzu. Toto predstavuje charizmu, ktorú daroval Božský Vykupiteľ svetu cez Matku Alfonzu Máriu.

„Tam, kde vládne pokora, je pokoj a tam prebýva Božia milosť“. (M. Alfonza Mária)

Všetko, čo podnikala, zverovala Pánovi. Od mladosti si uctievala svätú Teréziu Avilskú a od nej sa učila veľkej dôvere v Boha, pokoju a radosti. Napriek apoštolskej činnosti viedla svoje sestry k stálemu prehlbovaniu duchovného života a prebúdzala v nich  snahu po dokonalosti. Učila ich spájať kontempláciu s činnosťou. V jednej z extáz jej Pán odporúčal modliť sa za tri veci: za obrátenie hriešnikov, za duše v nebezpečenstve hriechu a za umierajúcich.

„Moja duša je naplnená nevysloviteľnými pocitmi šťastia pri myšlienke, že ťa raz uvidí a večne ťa bude vlastniť ako odmenu svojich bojov.“ (M. Alfonza Mária)

„Pri opatrovaní chudobných nerobila nijaký rozdiel medzi vyznaniami. Konala v duchu evanjelia, i keď nepoznala slovo ekumenizmus“. Po každej návšteve chorého učila sestry tichému poďakovaniu pred bohostánkom.

„Nerobte nič, aby ste sa zapáčili ľuďom. Robte dobro, pretože tak chce Boh, aby ste sa páčili iba jemu samému.“ (M. Alfonza Mária)

Ctihodná Matka Alfonza Mária sa narodila pre nebo vo veku 53 rokov, dňa 31. júla 1867, odkedy práve dnes uplynulo 150 rokov. V roku 2011 Cirkev úradne potvrdila jej heroické cnosti a rímska fáza procesu blahorečenia ďalej napreduje.

(Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ďakuje za spoluprácu p. Eve Žilinekovej a sr. Arimatei Kiškovskej SDR) -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.