Kardinál Jozef Tomko: O vode a rope

V prírode nachádzame niektoré vzácne dary, ktoré sú nám veľmi osožné pre život. Ako prvé nám prídu na myseľ chlieb a voda. Sú natoľko dôležité pre ľudský život, že sa stávajú predmetmi boja medzi ľuďmi, ba aj medzi národmi. Bez vody nemožno pripraviť ani chlieb, čiže potravu.

V prírode sa nachádza ešte iný dar, ktorý má skôr protichodné vlastnosti ako voda. Je to ropa, o ktorú sa tiež zvádza zápas medzi ľuďmi. Stačí pozrieť na dejiny posledných storočí. Ovláda ich snaha zaistiť si práve dva prírodné dary: vodu a ropu, ktoré majú protichodné vlastnosti.

Voda prináša vlahu a dážď, zavlažuje polia a rieky, udržiava prírodný, rastlinný i ľudský život, hasí oheň a hasí smäd. Ropa zas horí, vydáva teplo, plameň a svetlo, dodáva pohonnú silu. My kresťania hľadíme na vodu aj na ropu ako na ozajstné dary prírody, čím myslíme na dielo Stvoriteľa. On nám ich odovzdal do úžitku a do správy. Dnes sa sústreďme na dar vody.

Keď hovoríme o vode, tak myslíme na mnohotvárnu podobu, v ktorej ju nachádzame v prírode: je to lesná studnička v údolí, ktorá sa stala prameňom a dodáva minerálnu vodu, alebo je to silný podzemný prúd, ktorý vyrazí na povrch a stane sa počiatkom potôčka, rozrastá sa na potok a rieku, spája sa s podobnými tokmi a prítokmi, kým nesplynie vo väčšiu rieku, splavnú pre stále väčšie plavidlá, až kým sa nevleje do širokého mora. Cestou však živí porast, krovie, polia, lúky, stromy, lesy. Tichá vodička sa rozmnoží a neustále vzrastá, kým neskončí v mori, ale medzi tým poskytuje človeku rôzne služby. Stáva sa pitným nápojom nesmierne dôležitým pre ľudský organizmus. Slúži aj na očisťovanie v rôznych formách ako aj na prípravu rôznych tekutín.

Keď voda nakoniec skončí ako rieka, ktorá sa vlieva do mora, tým ešte nekončí  svoju službu. Morská voda sa vyparuje a utvára mraky, ktoré v podobe dažďa zavlažujú zem a umožňujú život rastlinám, zvieratám i ľuďom. Voda teda značí život, mnohoraký život.

Pre svoje vlastnosti a služby voda je dôležitým a častým symbolom v náboženskom živote. O vode hovorí aj naša Biblia, aj evanjelia, aj iné posvätné spisy. Spomína ju aj sám Ježiš Kristus. Prorok Ján krstil vodou v rieke Jordáne a pokrstil na výslovnú žiadosť aj samého Ježiša z Nazaretu. Aj Ježišovi učeníci krstili vodou. On ako Boží Syn prehlásil, že všetci sa máme znovu zrodiť z vody a Ducha. Nikodémovi povedal: „Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5). V Káne Galilejskej premenil vodu na víno, aby pomohol svadobníkom.

Samaritánke pri studni sľúbil zvláštnu vodu: „Každý, kto pije túto vodu (zo studne), bude znovu smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky... stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4, 13-14). Premenil tak vodu na nástroj Božej milosti, dal jej sviatostnú silu, urobil z obradu obliatia vodou sviatostný obrad krstu. Sľúbil svojim učeníkom, že z ich „vnútra potečú prúdy živej vody“, to je Duch Svätý.

Pri poslednej večeri sám poumýval svojim učeníkom nohy. Po vode jazera však kráčal ako po pevnej zemi. Ukázal sa teda aj ako vládca prírody a teda aj pán vody. Preto sv. František z Assisi vzdáva chválu Stvoriteľovi: „Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru vodu, ktorá je veľmi užitočná a pokorná a drahocenná a čistá“ (Laudato sí´, mi Signore, per sora acqua, la quale é molto utile et umile et pretiosa et casta).

Pápež František viac ráz upozornil na životnú hodnotu vody. Nedávno, 24. júna tohto roku povedal športovcom plaveckého klubu: „Voda je život a bez vody niet života. A hovoriť o živote značí hovoriť o Bohu, počiatku a prameni života. Aj náš kresťanský život začína v znamení vody v krste. V styku s vodou sa naučíte mať odpor voči všetkému, čo znečisťuje v živote a v športe.“

Inokedy poukázal na právo každého človeka mať slobodný prístup k vode a upozornil na všeľudskú potrebu vody a na jej základnú hodnotu pre dobro ľudstva. Vyzval tiež všetkých, aby spojili svoje hlasy na obranu vody proti plytvaniu a otvorili uši na počúvanie brata, ktorý má smäd. Predovšetkým štáty majú povinnosť zaručiť všetkým obyvateľom prístup k čistej a kvalitnej vode. Také je osobné právo každého občana, nielen tých bohatých...

Svätý Otec sa odvážil poukázať na počiatočné pokusy niektorých mocných tohto sveta dostať sa ku kontrole vody, lebo niektorí vedci poukazujú na jej  postupný úbytok a zneužívanie. Tak sa ten cenný Boží dar môže premeniť na predmet rozporu medzi ľuďmi, krajmi a národmi. Tak by sme ju my ľudia pretvorili na pole sporov, ba aj vojen. Podobne ako sa to stalo s ropou, tiež veľkým darom prírody.

Štáty musia zaručiť prístup k vode najmä chudobným vrstvám. Preto sa Cirkev v niektorých krajinách už postavila proti úplnej privatizácii vodných zdrojov, ktorá vedie k obohacovaniu skupín alebo jednotlivcov na úkor chudobnejších a slabších.

Zachovajme si ten spomínaný hlboký a pekný postoj k vode, ktorý vyriekol ospevovateľ Božích tajomstiev, svätý František z Assisi: „Laudato sí, mi Signore, per sora acqua... Buď pochválený, môj Pane, za sestru vodu!“

AUDIO: