Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Vatikán \ Udalosti

Skupina odborníkov začala archívny výskum vzniku encykliky Humanae vitae

Blahoslavený pápež Pavol VI., autor encykliky Humanae vitae z roku 1968 - ANSA

25/07/2017 20:51

Vatikán 25. júla – Presne o rok uplynie polstoročie od vydania encykliky Humanae vitae blahoslaveného pápeža Pavla VI., venovanej morálnym otázkam tzv. „prokreácie“, čiže zodpovedného odovzdávania ľudského života. Učiteľský úrad Cirkvi sa touto formou vyjadril k problematike regulácie plodnosti a tiež k osobitne citlivej otázke o morálnej prípustnosti antikoncepcie.

V súvislosti s blížiacim sa výročím sa vo Vatikáne skupina odborníkov začala venovať archívnemu bádaniu o procese vzniku dokumentu. Členom skupiny je aj prof. Gilfredo Marengo, ktorý pôsobí v Ríme na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny.

Práve v deň, na ktorý pripadá 49. výročie publikovania encykliky Humanae vitae, prof. Marengo poskytol pre Vatikánsky rozhlas rozhovor, v ktorom vysvetlil opodstatnenosť prebádania historických okolností vzniku dokumentu. Odpovedal aj na nasledujúce otázky redaktorky Roberty Gisottiovej:

Ako vieme, cesta, ktorá viedla k redakcii Humanae vitae bola dlhá a komplikovaná. Zasluhuje si však encyklika, aby sa ešte aj dnes skúmala kvôli jej lepšiemu porozumeniu?

Prof. Marengo: „Čas uviedol na pravú mieru mnohé neužitočné polemiky a mnohé predsudky, s ktorými sa hľadelo na Pavla VI., čo mu spôsobilo okrem iného aj mnoho utrpenia. Je veľavravné, že Pavol VI. odvtedy počas desiatich rokov až do svojej smrti už nevydal žiadnu encykliku. Časom sa stal rozhodujúcim príspevok sv. Jána Pavla II., ktorý nielen obránil jadro učenia Humanae vitae ešte prv než sa stal pápežom, ale neskôr sa ujal prehĺbenia reflexie - myslím osobitne na katechézy o ľudskej láske, v ktorých ukázal plnú odôvodnenosť toho, čo Humanae vitae učí, a tiež jej integrovania a položenia väčšieho dôrazu na niektoré témy, ktoré v Humanae vitae boli len naznačené a boli tak trochu ukrivdené.

Encyklika si bezpochyby stále zasluhuje, aby sa študovala do väčšej hĺbky, aspoň v dvoch smeroch: z jednej strany je potrebné pokročiť pri jej zaradení do kontextu všetkého toho mimoriadne významného a plodného, čo Cirkev povedala o manželstve a rodine za týchto 50 rokov. Myslím, že Cirkev sa nikdy predtým tak neangažovala v tejto veci ako práve v týchto posledných 50 rokoch. Ďalej, z pohľadu historicko-teologického bádania bude veľmi užitočné, keď budeme môcť cestou skúmania dokumentácie uchovanej v niektorých archívoch Svätej stolice zrekonštruovať postup skoncipovania encykliky, ktorý sa vyvíjal v rozličných fázach od júna 1966 až do jej publikovania 25. júla 1968.

Práve vzhľadom na blížiace sa 50. výročie som dostal povolenie začať tieto archívne bádania, spolu s niektorými renomovanými odborníkmi ako profesori Sequeri, Maffeis a Chenaux. Počiatočný dojem je, že sa podarí odsunúť bokom mnohé jednostranné výklady textu. A predovšetkým sa uľahčí chápanie úmyslov a starostí, ktoré viedli Pavla VI. a ktoré ho priviedli cez toľké ťažkosti k pozitívnemu vyriešeniu tejto otázky. Treba poznamenať, že v tých rokoch nemal vždy tú oporu, aká sa žiadala: celá tá komplikované záležitosť s pápežskou komisiou, ktorá pracovala od roku 1963 do roku 1966, a nakoniec mu nedokázala poskytnúť to, čo by mu poslúžilo, aby mohol pristúpiť k vypracovaniu encykliky. Takto musel Pavol VI. kvázi začať sám odznova, navyše v sťažených podmienkach, keď bola v tej dobe verejná mienka v rámci Cirkvi nielen polarizovaná medzi zástancami a odporcami antikoncepčnej pilulky, ale analogicky boli protichodné postoje veľmi citeľné v prostredí teológov tej doby.“

Ak prejdeme k súčasnému pontifikátu pápeža Františka, aká červená niť spája Humanae vitae s apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia?

Prof. Marengo: „Tou spájajúcou červenou niťou je to, že počnúc od [konštitúcie II. vatikánskeho koncilu] Gaudium et spes je vidno, ako Cirkev dáva na prvé miesto starostlivosť o manželstvo a rodinu, priznávajúc týmto skutočnostiam takpovediac prvoradé miesto, v ktorom je kresťanská komunita povolaná stretnúť sa s ľuďmi svojej doby, ujať sa celej ich ľudskej stránky a ponúknuť im novosť kresťanského ohlasovania. V tomto zmysle existuje jedinečná kontinuita vedúca od Pavla VI. k Františkovi a prechádzajúca cez sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI.“ -jb-

25/07/2017 20:51