Pápež František pri Anjel Pána: Čo sa zdalo byť kúkoľom, môže sa stať pšenicou

Vatikán 23. júla – Nedeľňajšie poludnie patrilo na Vatikánskom námestí modlitbe Anjel Pána, po ktorej veriaci prijali požehnanie Svätého Otca. V krátkom zamyslení pápež František rozobral Ježišovo podobenstvo o pšenici a kúkoli. Vysvetlil, že Boh nám svojou múdrosťou „pomáha pochopiť, že dobro a zlo nemožno stotožňovať s istými vymedzenými územiami či určitými ľudskými skupinami“ a nálepkovať ľudí ako dobrých či zlých. „Deliaca čiara medzi dobrom a zlom prechádza srdcom každej osoby“, pripomenul Svätý Otec.

Ježišovo podobenstvo nás chce naučiť trpezlivým „Božím časomieram“ a „Božiemu pohľadu“, vysvetlil ďalej pápež František. Výsledkom toho je podľa jeho slov naplnenie nádeje na obrátenie hriešnika: „Vďaka blahodarnému vplyvu túžobného očakávania sa to, čo bolo alebo sa zdalo byť kúkoľom, môže nakoniec stať dobrou plodinou,“ povedal v dnešnom príhovore z okna Apoštolského paláca pápež František.

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec vyslovil naliehavú výzvu k pokojnému riešeniu súčasných napätí v Jeruzaleme:

„S rozochvením sledujem vážne napätia a násilnosti v týchto dňoch v Jeruzaleme. Cítim potrebu vyjadriť dôraznú výzvu k umiernenosti a dialógu. Pozývam vás pripojiť sa ku mne v modlitbe, aby Pán všetkým vnukol úmysly zmierenia a pokoja.“

Celý príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Milí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná evanjeliová stať nám podáva tri podobenstvá, ktorými Ježiš hovorí zástupom o Božom kráľovstve. Pristavím sa pri tom prvom: o dobrej pšenici a kúkoli, ktoré znázorňuje problém zla vo svete a zdôrazňuje Božiu trpezlivosť (porov. Mt 13,24-30.36-43). Koľko trpezlivosti má Boh! Toto môže povedať aj každý z nás: „Koľko trpezlivosti má so mnou Boh!“ Evanjeliový príbeh sa odohráva na roli a má dvoch opačných protagonistov. Na jednej strane majiteľa role, ktorý reprezentuje Boha a rozsieva dobré semeno, na druhej strane nepriateľa, ktorý znázorňuje Satana, a rozsieva burinu.

Postupom času medzi pšenicou rastie aj kúkoľ. A k tomuto majú majiteľ role a jeho sluhovia rozdielne postoje. Sluhovia by chceli zasiahnuť a kúkoľ vytrhať; avšak majiteľ, ktorému záleží predovšetkým na záchrane pšenice, im oponuje slovami: „Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu“ (v. 29). Týmto obrazom Ježiš hovorí, že dobro a zlo sú natoľko vzájomne prepletené, že je nemožné ich oddeliť, a tak vykoreniť všetko zlo. To môže urobiť iba Boh, a urobí tak pri poslednom súde. So svojimi dvojznačnosťami a zloženým charakterom je prítomná situácia tým poľom slobody, poľom slobody kresťanov, na ktorom sa odohráva náročné konanie rozlišovania medzi dobrom a zlom.

Na tomto poli teda ide o spojenie – vo veľkej dôvere v Boha a jeho prozreteľnosť – dvoch zjavne si odporujúcich prístupov: rozhodnosti a trpezlivosti. Rozhodnosť je vo vôli byť zo všetkých svojich síl dobrou pšenicou – všetci to chceme, zo všetkých síl –, a teda strániť sa zla a jeho lákadiel. Trpezlivosť znamená dať prednosť takej Cirkvi, ktorá je kvasom v ceste a nebojí sa, že si zašpiní ruky pri praní šatstva svojich detí, pred akousi Cirkvou „čistých“, ktorá si nárokuje súdiť prv než nastane čas, kto je v Božom kráľovstve a kto nie.

Pán, ktorý je vtelenou Múdrosťou, nám dnes pomáha pochopiť, že dobro a zlo nemožno stotožňovať s istými vymedzenými územiami či určitými ľudskými skupinami: „Títo sú dobrí, a tamtí zlí“. Hovorí nám, že deliaca čiara medzi dobrom a zlom prechádza srdcom každej osoby, prechádza srdcom každého z nás, čiže: všetci sme hriešnici. Mám chuť požiadať vás: „Kto nie je hriešnik, nech zdvihne ruku“. Nikto! Pretože všetci nimi sme, všetci sme hriešnici.

Ježiš Kristus, svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním, nás oslobodil z otroctva hriechu a dáva nám milosť kráčať novým životom; ale spolu s krstom nám dal aj sviatosť zmierenia, lebo vždy potrebujeme odpustenie našich hriechov. Pozerať sa stále a výlučne len na to zlo, ktoré je mimo nás, znamená nechcieť uznať hriech, ktorý je aj v nás.

A ďalej, Ježiš nás učí inému spôsobu, ako hľadieť na pole sveta, ako pozorovať skutočnosť. Sme pozvaní naučiť sa Božím časomieram – ktoré nie sú ako tie naše – a naučiť sa aj Božiemu „pohľadu“: vďaka blahodarnému vplyvu túžobného očakávania sa to, čo bolo alebo sa zdalo byť kúkoľom, môže nakoniec stať dobrou plodinou. Toto je skutočnosť obrátenia. Je to perspektíva nádeje!

Nech nám Panna Mária pomáha vnímať uprostred reality, ktorá nás obklopuje, nie iba to, čo je nečisté a zlé, ale aj to, čo je dobré a krásne; aby sme strhli masku Satanovmu dielu, ale najmä aby sme dôverovali Božiemu pôsobeniu, ktoré zúrodňuje dejiny.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, mk-