Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Kúkoľ

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 16. nedeľu cez rok A (Mt 13,24-43): Kúkoľ

Trinástu kapitolu Matúšovho evanjelia by sme, milí priatelia, mohli nazvať Ježišovou rečou v podobenstvách. Obsahuje sedem podobenstiev: o rozsievačovi, o pšenici a kúkoli, o horčičnom zrnku, o kvase, o poklade na poli, o perle a o rybárskej sieti. Prvé štyri predniesol Ježiš zástupom, posledné tri, spolu s výkladom podobenstva o kúkoli iba svojím učeníkom. Minulú nedeľu sme si čítali Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi, v dnešnú nedeľu si čítame podobenstvá o pšenici a kúkoli, o horčičnom zrnku a o kvase, a výklad podobenstva o kúkoli. Na budúcu nedeľu nás čakajú ešte podobenstvá o poklade na poli, o perle a o rybárskej sieti.

Nebudeme sa dnes z časových dôvodov venovať všetkým trom podobenstvám, ktoré si v dnešnom evanjeliu čítame. Podobenstvá o horčičnom zrnku a kvase si necháme na inokedy a sústredíme sa iba na podobenstvo o kúkoli a pšenici. Je tu však jedna zaujímavosť. Toto podobenstvo sa nachádza v dnešnom evanjeliu dvakrát, poučenie – alebo mohli by sme povedať aj dôraz – z nich plynúce je však v každom iné. Iné je v podobenstve samotnom, prednesenom učeníkom aj zástupom a iné iba učeníkom. Pozrime sa na toto podobenstvo a na jeho výklad podrobnejšie.

Odborníci hovoria, že spoločnosť tej časti sveta, v ktorej žil Ježiš bola a zdá sa, že stále až doteraz je, dosť konfliktná. Ľudia mali napätia, zvady a nezhody a tieto neriešili ľahko. Obyčajne na nič nezabúdali a nič si neodpúšťali. Síce navonok sa tvárili, že si vychádzajú, no vo vnútri to bolo iné. Ľudia si vyrovnávali účty skrytým a zákerným spôsobom. Podobenstvo o kúkoli v pšenici je peknou ilustráciou práve takéhoto správania.

Nepriateľ zasial kúkoľ do pšenice. Tento fakt je v podobenstve spomenutý bez komentára. Komentár nebol potrebný, lebo Ježišovi poslucháči veľmi presne rozumeli, o čom je reč. Narodiť sa do rodiny neznamenalo len zdediť postavenie, bohatstvo, pocty a privilégiá, ktoré tá-ktorá rodina mala, ale znamenalo to zdediť aj jej nepriateľov. Na to, prečo sa rodiny v dávnom svete stávali nepriateľmi, jestvovalo pochopiteľne mnoho dôvodov.  No nech bolo tým dôvodom čokoľvek, dôsledok bol vždy ten istý: postupne sa vyvinul stav nevraživosti, ktorý pribúdaním času iba silnel na intenzite a zákernosti. Členovia rodiny si nikdy neboli istí, kedy a odkiaľ príde od ich nepriateľa niečo, čím by im dal príučku a tak ich pred ostatnými zahanbil. Pripomínam, že na Blízkom východe je zahanbenie tým najhorším, čo môžete človeku spôsobiť.

V podobenstve je hanba namierená proti hospodárovi zasiata na jeho pole hneď po tom, ako tam bolo zasiate obilie, no viditeľnou sa nestáva hneď, ale až vtedy, keď oboje – aj obilie aj kúkoľ – narastú do takej podoby, kedy ich bude možné od seba jasne rozoznať. A vtedy, keď sa tak stalo, sa celá dedina prišla na pole pozrieť. A keď tam videli, ako nepriateľ šikovne vybabral s hospodárom,  všetci sa smiali a zabávali. Hospodár vyšiel na smiech a jeho nepriateľ získal body. No ich zábava sa ešte znásobila, keď hospodár svojím sluhom povie, aby kúkoľ nevytŕhali, ale aby ju nechali rásť spolu s pšenicou až do žatvy. Dedinčania čakajú, že hospodár vymyslí na svojho nepriateľa niečo, na čo tak skoro nezabudne. Nič také sa však nestalo.  A hospodár v ich očiach skončí ako bezmocný a porazený.

Avšak zdanie klame. Hospodár je nielen prešibaný človek, ale je aj odborník, ktorý pozná svoju robotu. On vie, že pšenica je dosť silná na to, aby v boji s kúkoľom o živiny a vodu nielen prežila, ale dokázala aj prosperovať. A nemýlil sa. V deň žatvy tak má nielen svoju pšenicu, ale aj čosi naviac. Niečo s čím nepočítal: kurivo do svojej pece. A tak príbeh končí tak, že jeho nepriateľ namiesto zahanbenia hospodára zahanbí sám seba. Posledným smiechom je smiech hospodára a jeho sluhov a nie smiech nepriateľa. Kto druhému  jamu kope, sám do nej padne.

Aké poučenie z toho plynie? Ježišovým poslucháčom muselo byť jasné, že toto, čo im tu  hovorí, nie je prednáška o poľnohospodárstve ani pestovaní pšenice. Ako vieme kúkoľ (Agrostemma githago) je jednoročná rastlina, ktorá v jednom steble vyprodukuje i stovky semien. Celá rastlina je jedovatá. Rastie len v prítomnosti jednoročných rastlín, hlavne obilia, ktoré keď sa od jeho semien dostatočne nevyčistí, tak je nepožívateľne horké. Je to burina, ktorá sa šíri všade, kde sa pestuje obilie. V takom prípade by bolo lepšie, keby sa pole od kúkoľa očistilo a to čím skôr, tým lepšie.

Takže ešte raz, toto nie je učenie o agrikultúre. Je to učenie o duchovných, morálnych a kulturálnych hodnotách. V spoločnosti, ktorá sa rada mstila a radovala z neprávosti, ktorá si rada pestovala a ničila svojich nepriateľov, lekcia o neodplácaní sa zlom za zlo a o neničení tých, ktorí sa správali inak než my musela byť veľmi silná. A určite je silná aj pre nás dnes.

No poďme ďalej. Ako sme si povedali, Ježiš podobenstvo o kúkoli, po tom čo rozpustil dav svojich poslucháčov, vyloží, ale iba svojím učeníkom. A tu je to poučenie, alebo ten dôraz trocha iný, než bol pri rozprávaní podobenstva samotného. Je zameraný viac na otázky, ktoré si ľudia vždy kladú: ako je možné, že je tu zlo? Odkiaľ prišlo? Nemá Boh nad tým vari moc? Ako je možné, že spravodlivý často trpí a bohapustému sa darí? Odpoveď na všetky tieto otázky tu nenachádzame. No nachádzame tu uistenie, že aj keď sa bezbožnému možno nateraz darí, predsa pri poslednom zúčtovaní si ho Boh nájde. Božie mlyny melú pomaly, ako to zvykneme povedať, ale isto. A tak ten, čo konal nespravodlivo bude vždy konfrontovaný. Ale až na konci. A tiež nám z toho vyplýva, že „spravodlivý sa bude skvieť ako slnko v kráľovstve svojho Otca!“

Možno sme týmto záverom podobenstva prekvapení a možno tak trocha aj sklamaní. No mali by sme my lepšie riešenia? Čistky? Inkvizície? Tresty smrti? Genocídy? Toto všetko sme tu už mali. Pomohlo nám to? Ani najmenej.

Dôvera hospodára v pšenicu a v jej schopnosť, že v boji s kúkoľom obstojí a že teda prežije stojí za povšimnutie aj pre nás, ľudí dneška. Možno tomu neveríme, ale dôvera v dobro, že ono je väčšie a silnejšie, než akékoľvek zlo a násilie,  je silnou zbraňou proti nezmyselnému a surovému násiliu, s ktorým sa aj dnes vo svete stretáme. Fungovalo to vždy dejinách, a bude to fungovať určite aj dnes, avšak iba za podmienky, že tomu dáme šancu.   

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.