Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Iné príhovory

Posolstvo pápeža Františka účastníkom stretnutia G20 v Hamburgu

Stretnutie predstaviteľov G20 v Hamburgu - AP

07/07/2017 19:26

Vatikán/Nemecko 7. júla – Svätý Otec František zaslal účastníkom stretnutia G20 v Hamburgu svoje posolstvo. V liste adresovanom nemeckej kancelárke Angele Merkelovej ponúka niekoľko podnetov pre uvažovanie nad svetovými problémami. Robí tak najmä v duchu štyroch filozofických princípov, ktoré predstavil vo svojej exhortácii Evangelii gaudium.

„V srdciach a v mysliach vládcov a v každej etape aktualizácie politických opatrení je potrebné dať absolútnu prioritu chudobným, utečencom, trpiacim, vysídleným a vylúčeným, bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie alebo kultúru a odmietnuť vojenské konflikty,“ píše lídrom G20 pápež František.

Spolu s vysvetlením zásady, že „celok je viac než jednotlivé časti“, pripomína aj skutočnosť, že okrem skupiny G 20, ktorá predstavuje len 10% ľudstva, je tu aj ďalších 90% obyvateľov zeme. V tejto súvislosti sa podľa jeho slov ukazuje dôležitosť úlohy OSN a úsilia o multilaterálnosť.  

Svojím posolstvom pápež František nadviazal na predchádzajúcu iniciatívu pápeža Benedikta XVI., ktorý sa podobne v roku 2009 obrátil listom na účastníkov G20 v Londýne.

Plné znenie Posolstva pápeža Františka účastníkom G20 v Hamburgu

Jej Excelencii pani Angele Merkelovej, kancelárke Spolkovej republiky Nemecko

V nadväznosti na naše nedávne stretnutie vo Vatikáne a odpovedajúc na Vašu priliehavú žiadosť, túžim sa podeliť s niektorými myšlienkami, ktoré mne i všetkým pastierom Katolíckej cirkvi ležia na srdci vzhľadom na stretnutie G20, na ktorom sa zúčastňujú hlavy štátov a vlád skupiny hlavných ekonomík sveta a najvyšší predstavitelia Európskej únie. Pokračujem tak aj v iniciatíve pápeža Benedikta XVI., ktorú začal v apríli 2009 pri príležitosti stretnutia G20 v Londýne. Môj predchodca podobne napísal Vašej Excelencii aj v roku 2006, pri príležitosti nemeckého predsedníctva v Európskej únii a G8.

Chcem v prvom rade vyjadriť Vám a predstaviteľom, ktorí sa stretnú v Hamburgu moje ocenenie úsilia vynaloženého na zabezpečenie zvládnuteľnosti riadenia (governability) a stabilizácie svetovej ekonomiky, s osobitným zreteľom na finančné trhy, na obchod, na daňové problémy, a všeobecnejšie na to, aby rast svetovej ekonomiky bol inkluzívny a udržateľný (porov.  Prehlásenie G20 v Chang-čou, z 5. septembra 2016). Tieto snahy, ako to predpokladá pracovný program stretnutia, sú neoddeliteľné od upriamenia pozornosti na prebiehajúce konflikty a na svetový problém migrácie.

V programovom dokumente môjho pontifikátu adresovanom katolíckym veriacim, v Apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium, som navrhol štyri princípy konania pri budovaní bratskej, spravodlivej a mierovej spoločnosti: čas je nadradený priestoru; jednota prevláda nad konfliktom; skutočnosť je dôležitejšia než myšlienka; celok je viac než jednotlivé časti. Je jasné, že tieto línie činnosti patria k dlhovekej múdrosti celého ľudstva, a preto si myslím, že môžu poslúžiť ako príspevok k reflexii na stretnutí v Hamburgu a aj na hodnotenie jeho výsledkov.

Čas je nadradený priestoru. Závažnosť, komplexnosť a vzájomné prepojenie svetových problémov sú také, že neexistujú okamžité a plne uspokojivé riešenia. Žiaľ, migračná dráma, neoddeliteľná od chudoby a zostrená vojnami, je toho dôkazom. Je zato možné dať do pohybu procesy, ktoré budú schopné ponúknuť pokrokové a nie traumatizujúce riešenia a priviesť v relatívne krátkom čase k slobodnému pohybu a k stabilite osôb, čo je výhodné pre všetkých. Predsa však si toto napätie medzi priestorom a časom, medzi limitom a plnosťou, žiada presne opačný pohyb vo svedomí vládcov a mocných. Účinné riešenie nevyhnutne rozložené v čase bude možné len vtedy, ak cieľový zámer procesu je jasne prítomný v jeho plánovaní. V srdciach a v mysliach vládcov a v každej etape aktualizácie politických opatrení je potrebné dať absolútnu prioritu chudobným, utečencom, trpiacim, vysídleným a vylúčeným, bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie alebo kultúru a odmietnuť vojenské konflikty.

Na tomto mieste nemôže chýbať v príhovore k predstaviteľom štátov a vlád krajín G20 a celej svetovej komunite naliehavá výzva vzhľadom na  tragickú situáciu v Južnom Sudáne, v panve Čadského jazera, v oblasti Afrického rohu a v Jemene, kde je 30 miliónov ľudí bez jedla a vody potrebnej na prežitie.  Postavenie sa k týmto situáciám na zaistenie okamžitej pomoci týmto národom bude znakom serióznosti a úprimnosti nasadenia v strednodobom horizonte reformy svetovej  ekonomiky a garanciou jej efektívneho rozvoja.

Jednota prevláda nad konfliktom. História ľudstva, aj dnes, nám predstavuje široký záber aktuálnych a potenciálnych konfliktov. Vojna, jednako nie je nikdy riešením. V tesnej blízkosti storočnice Listu Benedikta XV. predstaviteľom bojujúcich národov, cítim povinnosť žiadať svet ukončiť všetky tieto nezmyselné krviprelievania. Cieľom G20 a iných podobných každoročných stretnutí je vyriešiť v pokoji ekonomické rozdiely a nájsť spoločné finančné a obchodné pravidlá, ktoré umožnia integrálny rozvoj všetkých, aby sa dosiahlo naplnenie Agendy 2030 a Cieľov udržateľného rozvoja (porov. Prehlásenie G20  v Chang-čou z 5. septembra 2016). Toto však nebude možné, ak sa všetky strany nezasadia za celkové zníženie úrovne konfliktov, za zastavenie súčasných pretekov v zbrojení a nezrieknu sa priameho či nepriameho zapájania sa do konfliktov, a rovnako ak sa neakceptuje diskusia čestným a transparentným spôsobom o všetkých názorových rozdieloch. Tragickým protirečením a nezrovnalosťou je na jednej strane zdanlivá jednota vyjadrovaná na spoločných fórach o ekonomických a sociálnych otázkach, a na druhej strane zámerné či pasívne akceptovanie pretrvávania vojenských konfliktov.

Realita je dôležitejšia ako myšlienka. Tragické ideológie prvej polovice 20. storočia  boli nahradené novými ideológiami absolútnej autonómie trhu a finančnej špekulácie (porov. EG 56). Tie zanechávajú boľavú stopu vylúčenia, skartácie a tiež smrti. Avšak v politických a ekonomických  úspechoch, ktoré tiež nechýbali v minulom storočí, vždy badať zdravý a múdry pragmatizmus, ktorý sa riadi prvenstvom človeka a úsilím o integrovanie a koordinovanie odlišných a často protichodných skutočností, vychádzajúc z rešpektu voči každému jednotlivému občanovi. V tomto zmysle prosím Boha, aby stretnutie v Hamburgu bolo osvietené príkladom európskych a svetových predstaviteľov, ktorí vždy uprednostňovali dialóg a hľadanie spoločných riešení: Schuman, De Gasperi, Adenauer, Monnet a mnohí ďalší.

Celok je viac než jednotlivé časti. Problémy sa musia riešiť konkrétne a so všetkou potrebnou pozornosťou k ich osobitosti, ale aby riešenia boli trvácne, nemôžu byť bez širšej vízie a musia brať do úvahy dopady na všetky krajiny a všetkých ich obyvateľov, a tiež rešpektovať ich pohľady a názory. Chcem zopakovať varovanie, ktoré adresoval Benedikt XVI. stretnutiu G20 v Londýne v roku 2009. I keď je opodstatnené, že stretnutia G20 sú vymedzené pre limitovaný počet krajín, ktoré reprezentujú 90% svetovej produkcie materiálnych dobier a služieb, táto  skutočnosť má viesť prítomných k hlbokej reflexii. Tie štáty a osoby, ktorých hlas má menšiu silu na svetovej politickej scéne, sú presne tí, ktorí najviac trpia škodlivými dôsledkami ekonomických kríz, za ktoré nesú malú či nijakú zodpovednosť. Zároveň  táto  veľká väčšina, ktorá v ekonomických termínoch reprezentuje len 10% z celku, je tou časťou ľudstva, ktorá má najväčší potenciál prispievať k rozvoju všetkých. Preto je na mieste stále poukazovať na OSN, na programy a pridružené agentúry a regionálne organizácie, rešpektovať a ctiť si medzinárodné zmluvy a naďalej podporovať multilaterálnosť, aby riešenia boli skutočne univerzálnymi a trvácnymi, v prospech všetkých (porov. Benedikt XVI., List p. Gordonovi Brownovi, 30. marca 2009).

Chcel som ponúknuť tieto úvahy ako príspevok k práci G20, dôverujúc v ducha zodpovednej solidarity, ktorý vedie všetkých prítomných. Zvolávam preto požehnanie Boha na stretnutie v Hamburgu a na všetky snahy medzinárodného spoločenstva na sformovanie novej éry rozvoja, ktorý bude inovatívny, vzájomne prepojený, udržateľný, rešpektujúci životné prostredie a zahŕňajúci všetky národy a všetkých jednotlivcov (porov. Prehlásenie G20 v Chang-čou).

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, ab-

07/07/2017 19:26