Anjel Pána so Svätým Otcom: Pre učeníka je Ježiš vždy na prvom mieste

Vatikán 2. júla – Svätý Otec František sa v nedeľu napoludnie prihovoril veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra na modlitbou Anjel Pána. V krátkej katechéze im z okna Apoštolského paláca ponúkol výklad Ježišových slov o prioritách, ktoré sa vyžadujú od učeníka - misionára. Predniesol tiež výzvu na pokojné riešenie politickej a ekonomickej krízy vo Venezuele.

Svätý Otec pripomenul, že vzťah s Ježišom musí u učeníka zaujímať prvé miesto. „Čím viac je Ježiš stredom učeníkovho srdca a života, tým viac z tohto učeníka presvitá Ježišova prítomnosť,“ povedal Svätý Otec. Prvoradá otázka určená každému kresťanovi je preto podľa pápežových slov nasledovná: „Stretávaš sa s Ježišom?“  

Plné znenie príhovoru Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná liturgia nám prináša posledné výroky prejavu o misijnom poslaní v 10. kapitole Matúšovho evanjelia (porov. 10,37-42). Ježiš nimi poučuje dvanástich apoštolov v okamihu, keď ich po prvýkrát vysiela na misiu do dedín Galiley a Judey. Ježiš v tejto záverečnej časti zdôrazňuje dva aspekty, ktoré sú podstatné pre život učeníka-misionára. Tým prvým je, že učeníkovo puto s Ježišom je silnejšie ako akékoľvek iné puto. Druhým aspektom je, že misionár neprináša seba samého, ale Ježiša, a skrze neho lásku nebeského Otca. Uvedené dva aspekty navzájom súvisia, pretože čím viac je Ježiš stredom učeníkovho srdca a života, tým viac z tohto učeníka „presvitá“ Ježišova prítomnosť. Oba aspekty idú ruka v ruke.

Ježiš hovorí: «Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden...» (v. 37). Otcovská láska, nežnosť matky, vrúcne priateľstvo medzi bratmi a sestrami, to všetko je veľmi dobré a oprávnené, nemôže to mať ale prednosť pred Kristom. Nie preto, že by Kristus chcel, aby sme nemali srdce, či aby sme boli nevďační, práve naopak. Byť učeníkom si vyžaduje mať v prvom rade vzťah s majstrom.

U akéhokoľvek učeníka - či už je to laik, laička, kňaz, biskup - ide o tento prednostný vzťah. Azda prvá otázka, ktorú by sme mali klásť kresťanovi, je táto: „Stretávaš sa s Ježišom? Prosíš Ježiša?“ - Vzťah. Mohla by sa tu takmer parafrázovať Kniha Genezis:  Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k Ježišovi Kristovi a budú jedným telom (porov. Gn 2,24).

Kto sa nechá pritiahnuť k Pánovi Ježišovi týmto putom lásky a života, stane sa jeho reprezentantom, jeho „vyslancom“, najmä čo sa týka spôsobu bytia, spôsobu života. A to až do tej miery, že sám Ježiš, keď vysiela učeníkov na misiu, hovorí im: «Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal» (Mt 10,40).

Potrebné je, aby ľud mohol vnímať, že pre tohto učeníka je Ježiš skutočne „Pán“, že je skutočne stredom jeho života, že je pre neho všetkým. Nezáleží na tom, či má potom učeník - tak ako každá ľudská bytosť - aj svoje limity a či schybí, len aby mal dostatok pokory si to priznať. Dôležité je, aby učeník nemal dvojtvárne srdce. To je nebezpečné.

„Som kresťan, som Ježišov učeník, som kňaz, biskup“ -  a pritom mám dvojtvárne srdce? Nie, takto to nejde. Učeník nesmie mať srdce dvojtvárne, ale jednoduché a jednoliate; srdce, ktoré nesedí na dvoch stoličkách, ale je úprimné samo k sebe i k ostatným. Dvojtvárnosť nie je kresťanská. Preto Ježiš prosí Otca, aby učeníci neprepadli duchu tohto sveta. Buď si s Ježišom, s jeho duchom, alebo si s duchom tohto sveta.

Skúsenosť nás kňazov nás učí jednu veľmi peknú, veľmi dôležitú vec: je to práve táto pohostinnosť voči svätému veriacemu Božiemu ľudu, je to práve ten «pohár studenej vody» (v. 42) o ktorom dnes hovorí Pán v Evanjeliu, podaný s vrúcnou vierou, ktorý ti pomáha byť dobrým kňazom! Aj v misii je prítomná istá vzájomná reciprocita: ak všetko zanecháš kvôli Ježišovi, ľudia v tebe rozpoznávajú Pána; ale súčasne ti pomáhajú, aby si sa dennodenne obracal k nemu, obnovoval sa a očisťoval z kompromisov a aby si prekonával pokušenia. Čím bližšie je totiž kňaz k Božiemu ľudu, tým bližšie sa bude cítiť k Ježišovi; a čím bližšie je kňaz k Ježišovi, tým bližšie sa bude cítiť k Božiemu ľudu.

Panna Mária osobne zažila, čo to znamená milovať Ježiša v nadobudnutí odstupu od seba samej, dajúc tak rodinným vzťahom nový zmysel na základe viery v neho. Nech nám svojím materským príhovorom pomáha byť slobodnými a radostnými misionármi Evanjelia.“

Po udelení požehnania pripojil pápež František výzvu na pokojné riešenie politickej a ekonomickej krízy vo Venezuele, sprevádzanej nepokojmi a protestmi, ktoré si už vyžiadali viacero desiatok obetí. Svätý Otec predniesol nasledujúcu výzvu:

„Drahí bratia a sestry, 5. júla si Venezuela pripomenie sviatok nezávislosti. Uisťujem o svojej modlitbe za túto drahú krajinu a vyjadrujem svoju blízkosť rodinám, ktoré prišli o svojich synov pri pouličných manifestáciách. Vyzývam, aby sa urobil koniec násiliu a našlo sa pokojné a demokratické riešenie krízy. Nech Naša Pani z Coromoto oroduje za Venezuelu!“

Po týchto slovách sa pápež František spolu s celým námestím pomodlil „Zdravas Mária“.  

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, mk-