Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Ranné homílie

Ranná homília pápeža Františka: Kresťan sa zrieka, kráča za prísľubom a žehná

Pápež František počas omše v Dome sv. Marty vo Vatikáne

26/06/2017 15:41

Vatikán 26. júna – Nepotrebujeme ani horoskopy ani veštcov na spoznávanie budúcnosti. Skutočný kresťan nie je ten, ktorý zapustí korene a zostane stáť na jednom mieste, ale ten, ktorý dôveruje Bohu a nechá sa viesť cestou otvorenou na Pánove prekvapenia. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorú predniesol počas poslednej rannej omše v Dome sv. Marty pred letnými prázdninami.

Tri dimenzie životného štýlu kresťana: zrieknutie sa, prísľub a požehnanie

Svätý Otec sa pri svojej úvahe nechal inšpirovať prvým čítaním z knihy Genezis (Gn 12,1-9) a zamyslel sa nad postavou Abraháma, v ktorom sa „štýl kresťanského života, štýl nás ako ľudu“ podľa jeho slov zakladal na troch dimenziách. Sú nimi „zrieknutie sa“, „prísľub“ a „požehnanie“. Pán, pripomenul pápež, vyzval Abraháma, aby opustil svoju krajinu, svoju vlasť, dom svojho otca: 

„Byť kresťanom vždy so sebou prináša rozmer zrieknutia sa, ktoré nachádza svoju plnosť v Ježišovom obnažení na kríži. Vždy je tu to «odíď», «zanechaj», aby si urobil prvý krok: ,Zanechaj to a odíď z tvojej krajiny, od tvojich príbuzných, z domu tvojho otca’. Ak si trošku zaspomíname, uvidíme, že v evanjeliách má povolanie učeníkov formu «odíď», «zanechaj» a «poď». Rovnako u prorokov, však? Pomyslime na Elizea obrábajúceho pôdu: ,Nechaj to tak a poď!’ – [a on odpovedal:] ,Dovoľ mi aspoň rozlúčiť sa s rodičmi.’ – ,Choď teda, ale vráť sa.’ ,Zanechaj a poď.’“

Kresťan je stále na ceste, smerom k Pánovým prisľúbeniam

Kresťania musia mať túto „schopnosť“ zrieknuť sa, inak nie sú „autentickými kresťanmi“, tak ako nimi nie sú tí, ktorí sa nenechajú „obnažiť a ukrižovať s Kristom“. Abrahám „na základe viery poslúchol“ a odišiel do krajiny, ktorú mal „dostať do dedičstva“, ale bez toho, aby poznal presné miesto určenia:     

„Kresťan nemá horoskop, aby videl budúcnosť; nejde k veštcovi, ktorý má krištáľovú guľu, nepotrebuje, aby mu čítal z ruky... Nie, nie. On síce nevie, kam ide, ale nechá sa viesť. A to je prvá dimenzia nášho kresťanského života: zrieknutie sa. Ale prečo je tu toto zrieknutie? Pre nejakú nehybnú askézu? Nie. Preto, aby kráčal za prísľubom. A to je druhá [dimenzia]. Sme mužmi a ženami, ktorí kráčajú smerom k prisľúbeniu, k stretnutiu, smerom k niečomu – ku krajine, hovorí [Boh] Abrahámovi – ktorú máme dostať do dedičstva.“

Buďme otvorení pre Božie prekvapenia

Božie slovo, všimol si ďalej Svätý Otec, hovorí o tom, že Abrahám si nepostavil dom, ale „rozložil si stan“, aby naznačil, že „je na ceste a dôveruje Bohu“. Ďalej postavil oltár, aby „mohol uctievať Pána“. A takto „pokračoval v ceste“, bol „vždy na ceste“:  

„Táto cesta sa začína každý deň od rána; ako cesta odovzdania sa Pánovi, cesta otvorená na Pánove prekvapenia: neraz sú dobré, inokedy nepríjemné – pomyslime na chorobu, na smrť. Avšak je to cesta otvorená, lebo ja viem, že ty ma privedieš na bezpečné miesto, do krajiny, ktorú si pre mňa pripravil. Teda, človek na ceste, človek, ktorý žije v stane, duchovnom stane. Keď sa naša duša príliš usadí, príliš sa usídli, vtedy stráca tento rozmer kráčania za prisľúbením. A namiesto toho, aby k prisľúbeniu kráčal, prenáša si ho a vlastní ho. A toto nie je v poriadku, toto nie je vlastné kresťanstvu.“ 

Žehnať znamená „hovoriť dobre o Bohu a o druhých“

Na počiatku tejto našej kresťanskej rodiny, dodal na záver pápež František, vyniká ďalšia charakteristika, a tou je požehnanie. To znamená, že kresťan je muž alebo žena, čo „žehná“, čiže „hovorí dobre o Bohu a hovorí dobre o druhých“ a čo „sa nechá požehnať od Boha a od druhých“, aby kráčal vpred. Toto je schéma „nášho kresťanského života“, lebo všetci, takisto laici, musíme „žehnať druhým, hovoriť dobre o iných a hovoriť dobre Bohu o druhých“

Častokrát sme navyknutí na to, vysvetlil Svätý Otec, že „nehovoríme dobre“ o blížnom, že sa nám „jazyk pohybuje trochu roztopašne“, namiesto toho, aby sme sa riadili Božím prikázaním, ktoré Boh zveril „nášmu otcovi“ Abrahámovi, ako „syntézu života: Je to prikázanie kráčať, nechajúc sa „obnažiť“ Pánom, spoliehajúc sa na jeho prísľuby, aby sme boli bezúhonní. Kresťanský život je v konečnom dôsledku „tak jednoduchý“, zakončil svoju dnešnú rannú homíliu pápež František. -ej- 

26/06/2017 15:41