Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Homílie M. Bubáka

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Odpor voči evanjeliu

Ilustračná snímka - RV

24/06/2017 13:42

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 12. nedeľu cyklu A  (Mt 10, 26-33): Odpor voči evanjeliu

Odpor voči evanjeliu je nevyhnutný. A to až tak, že vždy keď Cirkev nezakusuje odpor voči evanjeliu, mala by si spytovať svedomie. Neprítomnosť odporu či opozície voči evanjeliu je takmer istým znakom toho, že Cirkev prestala byť dôsledná v ohlasovaní evanjeliového radikalizmu voči svetským  praktikám, postojom a činom.

Kontradikcia a odpor boli pevnou súčasťou aj života Ježišovho. Na začiatku jeho života starec Simeon oznámil, že Ježiš bude znamením protirečenia pre mnohé národy; že bude určený na povstanie a pád mnohých, a že bude znamením, ktoré bude odmietnuté. Keď potom Ježiš začal svoju misiu, svojich prvých apoštolov upozornil, že aj oni, podobne ako on, sa budú musieť vyrovnávať s opozíciou, odmietaním a prenasledovaním. U Matúša napríklad čítame: „Budú vás nenávidieť všetci ľudia pre moje meno” (Mt 10, 22). A u Jána: „Ako mňa prenasledovali, tak budú prenasledovať aj vás” (Jn 15, 10).

V dnešnom evanjeliu Ježiš svojím apoštolom predstavuje konkrétnosti tohto odporu a tri krát počujeme jeho povzbudenie: nebojte sa! Možno že tieto tri povzbudenia k odvahe zodpovedajú trom prameňom odporu, ktoré každý veriaci, ak je vo svojej viere dôsledný, zažíva: odpor prichádzajúci z neho samého, ďalej odpor pochádzajúci zo vzdoru iných a konečne odpor, ako výsledok reakcie zlého ducha. Pozrime sa na každý jeden z týchto prameňov možného odporu zbližša.

Prvým zdrojom odporu je naše vlastné vnútro, naša vlastná vnútorná tma. Každý jeden z nás má prirodzený strach pred nepohodlím. A tak je jasné, že sa búrime proti tomu, aby sa v nás niečo menilo. Ďalšou vecou, pred ktorou cítime takmer horor je záväzok. Nechce sa nám zužovať svoje možnosti a oddať sa iba jednej veci a to dôsledne a dôkladne. Niekedy aj chceme, niekedy dokonca aj veľmi, ale bojíme sa vzdať sa bezpečnosti a pevnej pôdy pod nohami. Chceme niečo väčšie, ale nemáme k tomu odvahu. Čo keď to menšie, čoho sa kvôli tomu väčšiemu zriekam stratím a nedosiahnem ani to väčšie? A nebudem mať ani jedno, ani druhé. Pán nás však vyzýva, aby sme sa nebáli. Sme volaní k rastu; k tomu, aby sme boli štepení a strihaní, ako ratolesti, a to preto, aby sme mohli prinášať ovocie. A tak nás Pán pozýva, aby sme všetko v tomto procese v plnej dôvere vložili do jeho rúk.

Ďalším zdrojom odporu budú ľudia a svet okolo nás: ľudia, ktorých choré oči sú ranené svetlom dobroty. Tí, ktorí robia zlo, nenávidia svetlo a vyhýbajú sa mu zo strachu, že ich činy budú odhalené. Svetlo Kristovho učenia odhaľuje všetko, čo je skryté a utajené. Toto je prípad proroka Jeremiáša v dnešnom prvom čítaní. Svoje okolie provokoval nie preto, že by mu bol niečo vyčítal. Ľudí provokoval už svojou čírou prítomnosťou, lebo nežil tak, ako oni. Toto je známe nielen z prostredí, ako sú napríklad kasárne, kde „človek, ktorý nevije z vlkmi” sa stáva terčom nenávisti a útokov mnohých, ale aj z prostredí škôl, pracovísk, internátov, ba – čuduj sa svete – aj z prostredí výslovne náboženských.

Dobrota spôsobuje často panický strach u tých, ktorých svedomie je skompromitované zlom. Ich metódou reakcie je cynizmus, výsmech, konflikt a neskôr dokonca až slepé násilie. Samotný Ježiš bol obeťou politického sprisahania tých, ktorí cítili pred ním strach a žiarlivosť, lebo boli skompromitovaní honbou za mocou, postupom v kariére a túžbou po peniazoch.

Aj tu je odporúčaním Pána nemať strach. Tí, ktorí mučia telo, by si mali uvedomiť, že takýmto postojom ducha človeka, ktorého „mučia” iba posilňujú. Tí, ktorí zabíjajú telo sa zrejme nikdy nenaučili, že duch je nesmrteľný. Dejiny nám hovoria, ako je mučeníctvo vždy semenom nových kresťanov. A ako odvaha každého jedného svedka je sviečkou, ktorá je schopná zažať tisícku ďalších sviečok.

Len si tu treba dať pozor na jedno: musíme byť veľmi opatrní pri rozlišovaní toho, čo nazveme slovom mučeníctvo či prenasledovanie zo strany iných pre Krista a čo naozaj ním aj je. Niekedy si odpor iných zasluhujeme nie pre svoju vernosť kresťanským ideálom, ale pre zlo, ktorú konáme a pritom sa skrývame pod rúško kresťanstva. V -takomto prípade sme terčom ľudí celkom oprávnene a jediné, čo sa od nás žiada je obrátenie srdca.

Konečne, tretím zdrojom odporu voči evanjeliu je zlý duch. Je jasné, že napredovanie Božieho kráľovstva musí nevyhnutne vyprovokovať spätnú reakciu od toho, ktorého panstvo je tým ohrozené. Sv. Pavol v Liste Efezanom hovorí: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12).

Poznáme zaiste ľudí, na ktorých tvárach je nielen viditeľná, ale na ich životoch priam až hmatateľná takmer až satanská nenávisť voči ľuďom, ktorí konajú alebo sa rozhodnú pre dobro. Sú to obyčajne tí, ktorí úplne zapredali svoje duše a vedome zradili svoje princípy. Tu je diabolstvo takmer stelesnené.

Niečo podobné zažívajú aj tí, ktorí sa snažia o vyslobodenie sa z nejakej závislosti či neresti, alebo ktorí sa snažia o prehĺbenie si života modlitby alebo o dôkladnejšie nasledovanie svojho duchovného povolania. Títo všetci sa budú musieť často vyrovnávať s tým, že ich čaká ťažký odpor a pokušenie od zlého ducha, ktorému toto nie je príjemné. Životy mnohých veľkých svätých, ktorí sa usilovali o obrátenie ľudí alebo o privedenie ľudí k Bohu  sú dôkazom toho, že boli zlým duchom jasne prenasledovaní – sv. Ján Vianney, sv. Leopold Mandič, sv. Ján Bosko, či sv. Páter Pio. Ježiš na to upozorňoval a odporúčal nám: Nebojte sa! „Bojte sa radšej toho, kto môže zničiť aj telo aj dušu v pekle.”

Brat a sestra, nech už ten odpor v tvojom živote pochádza z akéhokoľvek prameňa uvedom si jedno: odpor v tvojom živote, ak si sa rozhodol kráčať za Kristom, je čímsi normálnym, lebo kráčaš proti prúdu. No dôležité je vedieť, Boh je v celom tom procese s tebou, aby ti pomáhal.

Na záver sa modlime slovami voľného prekladu piesne amerického jezuitu Boba Dufforda Be Not Afraid, ktorá pekne sumarizuje to, čo sme si práve povedali:

Budeš  kráčať cez vyschnutú púšť, avšak nezomrieš od smädu.

Budeš sa túlať v diaľavách a hoci nebudeš poznať cestu, budeš v bezpečí.

Budeš prednášať svoje slová v cudzích krajinách a všetci ti budú rozumieť.

Budeš vidieť tvár Božiu a predsa budeš žiť.

Neboj sa! Ja kráčam vždy pred tebou. Ty len poď, nasleduj ma a ja ti dám odpočinok!

Aj keby si prechádzal cez divoké vody mora, neutopíš sa.

Aj keby si kráčal cez blčiace ohne, nič sa ti nestane.

Aj keby si stál pred mocnosťami pekla a smrť by bola pri tebe,

vedz, že ja som s tebou v tom všetkom.

Neboj sa! Ja kráčam vždy pred tebou. Ty len poď, nasleduj ma a ja ti dám odpočinok!

Blahoslavení sú chudobní, pretože Kráľovstvo bude ich.

Blažení ste vy, ktorí plačete a žalostíte, lebo jedného dňa sa budete smiať.

A ak vás ničomné jazyky urážajú a ak vás kvôli mne nenávidia všetci,

požehnaní, požehnaní ste.

Neboj sa! Ja kráčam vždy pred tebou. Ty len poď, nasleduj ma a ja ti dám odpočinok! 

24/06/2017 13:42