Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Iné príhovory

Homília na slávnosť Božieho tela: Eucharistia je pamiatka Božej lásky

Eucharistická slávnosť pred Lateránskou bazikou

19/06/2017 17:21

Vatikán 19. júna – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri svätej omši zo Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorej predsedal v nedeľu 18. júna 2017 o 19. hod. na priestranstve pred Lateránskou bazilikou v Ríme.

Pri slávnosti Božieho tela (Corpus Domini) sa viackrát opakuje téma pamäti: «Spomeň si na celú cestu, ktorú Pán tvoj Boh ti dal prejsť [...]. Nezabudni na Pána, [...]ktorý ťa na púšti kŕmil mannou» (porov. Dt 8,2.14.16) – povedal Mojžiš ľudu. «Toto robte na moju pamiatku» (1 Kor 11,24), hovorí nám Ježiš. «Živý chlieb, ktorý zostúpil z neba» (Jn 6,51) je sviatosťou pamäti, ktorá nám pripomína reálnym a hmatateľným spôsobom príbeh Božej lásky k nám.

„Pamätaj“, hovorí dnes Božie slovo každému z nás. Vďaka spomienke na Pánove činy nabral ľud silu kráčať púšťou. Na spomienke všetkého toho, čo Pán pre nás vykonal, sa zakladá náš osobný príbeh spásy. Spomínanie je zásadne dôležité pre vieru, tak ako voda pre strom: ako nemôže žiť a prinášať ovocie strom bez vody, tak ani viera, ak sa nebude sýtiť spomienkou na to, čo Pán pre nás vykonal.

„Pamätaj.“ - Pamäť je dôležitá, pretože nám umožňuje zostávať v láske, pamätať si, to znamená niesť v srdci, nezabudnúť, kto nás miluje a kto nás pozýva k láske. A predsa sa táto jedinečná príležitosť, ktorú nám Pán dal, v súčasnosti skôr oslabuje. Vo chvate, do ktorého sme ponorení sa mnohé osoby a mnohé skutočnosti akoby len mihnú povedľa nás. Rýchlo obraciame list, bažiac vždy po niečom novom, ale sme chudobní na spomienky.

Takto zahadzujúc spomienky a žijúc okamžikom riskujeme, že zostaneme na povrchu, v prúde udalostí ktoré sa dejú, bez toho, aby sme išli do hĺbky, bez tej hĺbky, ktorá nám pripomína, kto sme a kam ideme. Vonkajší život sa takto stáva rozkúskovaným a vnútorný život ustrnutým.

Ale dnešná slávnosť nám pripomína, že v rozkúskovanosti života nám Pán prichádza v ústrety s láskyplnou krehkosťou, ktorou je Eucharistia. V Chlebe života nás Pán prichádza navštíviť stávajúc sa skromným pokrmom, ktorý láskou uzdravuje našu pamäť, chorú na uponáhľanosť. Pretože Eucharistia je pamiatka Božej lásky. Tam sa «koná pamiatka jeho umučenia» (Antifóna na Magnificat, Druhé vešpery Slávnosti Najsv. Kristovho Tela a Krvi), lásky Boha k nám, ktorá je našou silou, oporou v našom putovaní.

Hľa, prečo nám robí tak veľmi dobre eucharistická pamiatka: nie je to pamiatka abstraktná, chladná a informatívna, ale živá a utešujúca pamiatka Božej lásky. V Eucharistii je plná chuť Ježišových slov a činov, chuť  jeho Paschy, vôňa jeho Ducha. Jej prijímaním sa vtláča do nášho srdca istota, že sme milovaní Bohom. A keď toto hovorím, myslím hlavne na vás, chlapci a dievčatá, ktorí ste nedávno prijali Prvé sväté prijímanie a ste tu prítomní vo veľkom počte.

Takto v nás Eucharistia formuje vďačnú pamäť, pretože vnímame, že sme Otcove milované deti, ktoré on nasycuje. [Formuje v nás] slobodnú pamäť, pretože Ježišova láska, jeho odpustenie, uzdravuje rany minulosti a upokojuje spomienky na podstúpené a utŕžené krivdy. [Formuje v nás] trpezlivú pamäť, pretože v protivenstvách vieme, že Ježišov Duch zostáva v nás. Eucharistia nás povzbudzuje: ani na najneschodnejšej ceste nie sme sami, Pán na nás nezabúda a vždy, keď prídeme za ním, nás s láskou posilňuje.

Eucharistia nám pripomína, že nie sme jednotlivci, ale „jedno telo“. Ako ľud na púšti zbieral mannu padajúcu z neba a delil sa s ňou v rodine (porov. Ex 16), tak Ježiš, Nebeský chlieb, nás zhromažďuje, aby sme ho spoločne prijímali a podelili sa s ním medzi sebou. Eucharistia nie je sviatosťou ‚pre mňa‘, ale sviatosťou mnohých, ktorí tvoria jedno telo. Pripomenul nám to sv. Pavol: «Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe» (1 Kor 10,17).

Eucharistia je sviatosť  jednoty. Kto ju prijíma, nemôže nebyť strojcom jednoty, pretože sa v ňom, v jeho „duchovnom DNA“, rodí budovanie jednoty. Tento Chlieb jednoty nás lieči zo ctižiadostivosti prevládať nad ostatnými, z nenásytnosti hrabať pre seba, z podnecovania k rozkolu a šírenia kritiky. Vyvoláva radosť z lásky bez súperenia, závistlivosti a ohováračských rečí.

A teraz prežívajúc Eucharistiu, klaňajme sa Pánovi a ďakujme mu za tento najväčší dar: živú pamiatku jeho lásky, ktorá z nás vytvára jedno telo a vedie nás k jednote.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

19/06/2017 17:21