„Korózia“ – ku knihe o korupcii od kard. Turksona napísal úvod pápež František

Vatikán 15. júna – „Korózia“ (Corrosione) je titul knihy rozhovorov s kardinálom Petrom Turksonom na tému, ktorá sa dotýka spirituálnych koreňov pálčivej rany ľudstva s tragickými prejavmi na úrovni politickej, ekonomickej, sociálnej i kultúrnej. Úvod ku knihe, ktorý napísal osobne Svätý Otec František, priniesol aj taliansky denník Corriere della Sera v dnešnom vydaní.

224-stranová publikácia z vydavateľstva Rizzoli s podtitulom „Bojovať s korupciou v Cirkvi a v spoločnosti“ predstavuje rozhovor prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj s talianskym filozofom Vittoriom V. Albertim, profesorom na Pápežskej Lateránskej univerzite v Ríme.

Kardinál Turkson sa zúčastňuje aj na práve prebiehajúcej medzinárodnej konferencii vo Vatikáne s názvom „Medzinárodná diskusia o korupcii“. Podujatie pripravilo Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj v spolupráci s Pápežskou akadémiou sociálnych vied. Hlavným cieľom je zamyslieť sa nad korupciou ako globálnym problémom, ktorý úzko súvisí s organizovaným zločinom a mafiou.

Svätý Otec František v úvode ku knihe „Korózia“ poukazuje na celú šírku problému. Všetkých ľudí bez rozdielu náboženstva vyzýva zjednotiť sa v spoločnom boji s korupciou:

„Korupcia vo svojom etymologickom základe definuje roztrhnutie, rozkol, rozklad a dezintegráciu. Či už ako vnútorný stav alebo ako sociálna skutočnosť, jej účinok možno pochopiť pri pohľade na vzťahy, ktoré má človek vo svojej najhlbšej prirodzenosti.

Ľudská bytosť má totiž vzťah s Bohom, vzťah so svojím blížnym, vzťah so stvorenstvom, teda s prostredím, v ktorom žije. Tento trojitý vzťah – do ktorého vstupuje ešte vzťah človeka so sebou samým – poskytuje kontext a zmysel jeho konaniu, a vo všeobecnosti jeho životu.

Keď človek rešpektuje požiadavky týchto vzťahov, je úprimný, berie na seba zodpovednosť s poctivosťou srdca a pracuje pre spoločné dobro. Keď však utrpí pád, teda skorumpuje sa, tieto vzťahy sa narúšajú. Takto korupcia vyjadruje všeobecnú formu neusporiadaného života padlého človeka.

Zároveň, stále ako dôsledok pádu, korupcia odhaľuje natoľko silné protispoločenské správanie, že pozbavuje vzťahy platnosti, a tým narúša piliere, na ktorých je založená spoločnosť: ľudské spolunažívanie a povolanie ho rozvíjať.  

Korupcia toto všetko pretrháva, nahradzujúc spoločné dobro jednostranným záujmom, ktorý kontaminuje každú všeobecnú perspektívu. Rodí sa v skorumpovanom srdci a je tou najhoršou sociálnou pliagou, lebo plodí tie najťažšie problémy a zločiny, ktoré postihujú všetkých.

Slovo «skorumpovaný» (tal. corrotto) pripomína rozbité srdce (tal. cuore rotto), srdce naštrbené, niečím zašpinené, zruinované ako telo, ktoré prirodzene vstupuje do rozkladu a vydáva zápach.

Čo je na počiatku vykorisťovania človeka človekom? Čo je na počiatku úpadku a nedostatku rozvoja? Čo je na počiatku obchodovania s ľuďmi, so zbraňami, s drogami?  Čo je na počiatku sociálnej nespravodlivosti a potierania zásluh?

Čo je na počiatku chýbajúcich služieb ľuďom? Čo je koreňom otroctva, nezamestnanosti, nedbalosti o mestá, spoločné dobrá a prírodu? Čo skrátka postupne ubíja základné právo človeka a integritu prostredia?

Korupcia, ktorá je vskutku zbraňou, je tiež najčastejším jazykom mafií a zločineckých organizácií vo svete. Práve preto je procesom smrti, ktorý dáva miazgu kultúre smrti mafií a zločineckých organizácií.  

Je tu hlboká kultúrna otázka, ku ktorej sa treba postaviť. V súčasnej dobe si väčšina ľudí nedokáže ani len predstaviť budúcnosť; pre mladého človeka je dnes ťažké skutočne veriť vo svoju budúcnosť, v akúkoľvek budúcnosť, a to i pre svoju rodinu. Táto naša zmena epochy, čas veľmi rozsiahlej krízy, priťahuje ešte väčšiu krízu, ktorá sa týka našej kultúry.

V tomto kontexte je treba korupciu pomenovať, zasadiť do rámca a porozumieť jej rôznym aspektom. Ide tu o prítomnosť nádeje vo svete, bez ktorej život stráca zmysluplnosť úsilia a možnosť zlepšenia, ktorá ju určuje.

V tejto knihe kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson, v súčasnosti prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj a niekdajší predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, dobre vysvetľuje rozvetvenie týchto významov korupcie, a robí tak s osobitným sústredením sa na vnútorný pôvod tohto stavu, ktorého zárodok je v ľudskom srdci a môže vyrásť v srdci každého človeka. Všetci sme totiž veľmi vystavení pokušeniu korupcie. Aj keď si myslíme, že sme nad ním zvíťazili, môže sa dostaviť nanovo.“

Ako ďalej píše pápež František, „na človeka treba hľadieť vo všetkých jeho aspektoch, nie ho štiepiť podľa jeho činností; a takto treba porozumieť korupcii – ako to čítame v tejto knihe – v jednom celku, v celom človeku, a to rovnako jej prejavom trestným, ako aj politickým, ekonomickým, kultúrnym a duchovným.“

Pápež František pripomína v tejto súvislosti výzvu k pokániu a zmiereniu s Bohom, ktorú zanechal Svätý rok milosrdenstva. Závažnosť korupcie však podľa jeho slov spočíva práve v tom, že človek sa ňou sám uzatvára pred možnosťou záchrany, pretože necíti potrebu žiadať o odpustenie.

„Skazená osoba si neuvedomuje, že si vytvára, sama od seba, vlastné okovy,“ píše Svätý Otec a vysvetľuje: „Korupcia má totiž svoj pôvod v únave z transcendencie, tak ako ľahostajnosť.“

Ghanský kardinál v rozhovore s talianskym filozofom analyzuje rozličné fázy, v ktorých sa rodí a úskočne vtiera korupcia. Nevyhýba sa ani otázke identity a života Cirkvi. Pápež František to vo svojom úvode komentuje týmito slovami: 

„Henri de Lubac napísal, že najväčším nebezpečenstvom pre Cirkev je duchovná svetskosť – čiže korupcia – ktorá je katastrofálnejšia než malomocenstvo. Našou korupciou je duchovná svetskosť, vlažnosť, pokrytectvo, triumfalizmus, ľahostajnosť, dominancia čisto ducha sveta v našich životoch, postoj ľahostajnosti.“

Vo svojom úvode ku knihe „Korózia“ napokon pápež vyzýva všetkých ľudí dobrej vôle k spoločnému zápasu s korupciou:

„My, kresťania i nekresťania, sme snehovými vločkami, ale ak sa zjednotíme, môže sa stať lavínou: hnutím, ktoré je silné a konštruktívne. Hľa, nový humanizmus, toto znovuzrodenie, toto pretvorenie proti korupcii, ktoré môžeme uskutočniť s prorockou odvahou.“ -jb, ej-