Anjel Pána v Nedeľu Najsvätejšej Trojice: Boh je úplne a jedine Láska

Vatikán 11. júna – Na Slávnosť Najsvätejšej Trojice sa Svätý Otec František na poludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Vatikánskom námestí mariánsku modlitbu „Anjel Pána“. Na úvod stretnutia im ako zvyčajne v krátkej katechéze z okna Apoštolského paláca priblížil tajomstvo viery, ktoré Cirkev slávi.

Trojjediný Boh zjavil svoju tvár v Ježišovi Kristovi, pripomenul Svätý Otec: „Boh je úplne a jedine Láska, vo večnom vzťahu, ktorý všetko tvorí, vykupuje a posväcuje: Otec, Syn a Duch Svätý.“

Na príklade nočného dialógu Ježiša s Nikodémom pápež František ukázal, ako Boh osobne miluje každého človeka: „Boh nás vždy hľadá už v predstihu, ako prvý nás miluje. Je ako kvet mandľovníka, tak hovorí prorok: ‚zakvitá ako prvý‘.“

Po spoločnej modlitbe „Anjel Pána“ a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec pripomenul včerajšie blahorečenie rehoľníčky menom Itala Mela, benediktínskej oblátky, ktorá žila v prvej polovici 20. storočia v Ríme a mala mystický dar prenikania do tajomstva Najsvätejšej Trojice.

Svätý Otec pozdravil aj viacero skupín pútnikov, medzi iným aj bolívijskú komunitu žijúcu v Ríme, ktorá slávi svoj národný sviatok Panny Márie z Copacabany - Virgen de Copacabana.

Plné znenie nedeľnej katechézy Svätého Otca  

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Biblické čítania tejto nedele, sviatku Najsvätejšej Trojice, nám pomáhajú vstúpiť do tajomstva totožnosti Boha. Druhé čítanie predstavuje slová žičenia, ktoré sv. Pavol adresuje spoločenstvu v Korinte: «Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými» (2 Kor 13,13). Toto apoštolovo „požehnanie“ je ovocím jeho osobnej skúsenosti Božej lásky, tej lásky, ktorú mu vzkriesený Kristus zjavil, ktorá premenila jeho život a primäla ho prinášať Evanjelium národom.

Na základe tejto svojej skúsenosti milosti môže Pavol povzbudzovať kresťanov týmito slovami: «Radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, [...] žite v pokoji» (v. 11). Kresťanské spoločenstvo sa popri všetkých ľudských obmedzeniach môže stať odzrkadlením spoločenstva Trojice, jej dobroty a krásy. Ale toto – ako to sám Pavol dosvedčuje – vedie nevyhnutne cez skúsenosť Božieho milosrdenstva, jeho odpustenia.

To je to, čo zažívajú Izraeliti na ceste exodu. Keď ľud prestúpil zmluvu, Boh sa ukázal Mojžišovi v oblaku, aby tú zmluvu obnovil, ohlasujúc svoje vlastné meno a jeho význam: «Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný» (Ex 34,6).

Toto meno vyjadruje, že Boh nie je vzdialený a uzavretý do seba, ale je Život, ktorý sa chce podeliť, je otvorenosť, je Láska, ktorá vykupuje človeka z nevernosti. Boh je „milosrdný“, „zhovievavý“ a „veľmi milostivý“, pretože sa nám ponúka, aby zahladil naše obmedzenosti a naše nedostatky, aby odpustil naše pochybenia, aby nás navrátil na cestu spravodlivosti a pravdy.

Toto zjavenie Boha dospelo k svojmu zavŕšeniu v Novej zmluve vďaka Kristovmu slovu a jeho spásnemu poslaniu. Ježiš nám zviditeľnil tvár Boha, Jediného čo do podstaty a Trojice čo do osôb; Boh je úplne a jedine Láska, vo večnom vzťahu, ktorý všetko tvorí, vykupuje a posväcuje: Otec, Syn a Duch Svätý.

A dnešné evanjelium „stavia na scénu“ Nikodéma, ktorý napriek tomu, že zastával významné miesto v náboženskej a občianskej komunite tej doby, neprestal v hľadaní Boha. Nepovedal si: ja som už dosiahol cieľ. Neprestal hľadať Boha. A teraz zachytil ozvenu jeho hlasu v Ježišovi. V nočnom dialógu s Nazaretským, Nikodém konečne chápe, že Boh ho už prv hľadal a očakával, že je Bohom osobne milovaný.

Boh nás vždy hľadá už v predstihu, ako prvý nás miluje. Je ako kvet mandľovníka, tak hovorí prorok: „zakvitá ako prvý“. Takto mu totiž hovorí Ježiš: «Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život» (Jn 3,16).

Čo je tento večný život? Je to Otcova bezmedzná a nezištná láska, ktorú Ježiš daroval na kríži, keď obetoval svoj život pre našu spásu. Táto láska pôsobením Ducha Svätého novým svetlom prežiarila svet i každé ľudské srdce, ktoré ju prijme; svetlom, ktoré odkrýva tie tmavé kúty, tie zatvrdnutosti, ktoré nám bránia prinášať dobré ovocie lásky a milosrdenstva.

Nech nám Panna Mária pomáha stále väčšmi, celým naším bytím, vstúpiť do Trojičného spoločenstva, aby sme žili a dosvedčovali lásku, ktorá dáva zmysel našej existencii.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-