Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Je to naozaj jednoduché

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na nedeľu Najsvätejšej Trojice cyklu A (Jn 3, 16-18): Je to naozaj jednoduché

Ak chceme mať správnu vieru, je veľmi dôležité, milí priatelia, aby sme mali správny obraz Boha. Ak naše chápanie Boha nebude správne, potom ani žitie našej viery nebude správne. Deformovaný obraz Boha plodí deformovanú vieru a deformovaná viera deformovaný život. Aký je ale ten správny obraz Boha?

Istý príbeh hovorí o šiestich slepých mužoch, ktorí chceli vedieť, ako vyzerá slon. Priviedli ich teda k slonovi a oni ho začali skúmať. Je jasné, že jediný zmysel, ktorým to mohli urobiť, bol ich hmat.

Prvý muž sa priblížil k slonovi z boku. Keď ho nahmatal, mal dojem, že sa dotýka obrovskej hladkej plochy. Z toho usúdil, že slon sa podobá na stenu. Chcel na ňu vyliezť, no keďže sa mu to nedarilo, slona nechal tam a odišiel.

Druhý muž sa k slonovi priblížil tiež  z boku, pri hlave. Keď ho ohmatal, dotkol sa jeho klov. Boli dlhé, ohnuté, tvrdé, hladké a špicaté. Z toho usúdil, že slon má tvar ostrého oštepu, ktorý všetko prepicháva. A tak so strachom ušiel.

Tretí muž sa k slonovi priblížil spredu. Prvá vec, ktorú zacítil, bol jeho chobot. Keď sa ho dotkol, slon ním začal hýbať a krútiť. Tento muž z toho usúdil, že slon má tvar obrovského hada. Naľakal sa a zmizol tak rýchlo, ako len mohol.

Štvrtý muž bol dosť malej postavy. Keď k slonovi prišiel, na čo narazil, bola jeho noha. Snažil sa ju občiahnuť svojimi rukami, no bola tak veľká, že to nedokázal. Jeho záver bol, že slon sa podobá na strom. A keďže stromy nemal rád, pretože na svojich prechádzkach ako slepý často do nich vrážal a sa zraňoval, od slona s nezáujmom odišiel.

Piaty muž sa dotkol slonovho obrovského ucha. Slon začal ním mávať, čo spôsobovali dosť silné prúdenie vzduchu. A tak si povedal, že slon vyzerá ako ventilátor. A keďže nemal rád ani vietor ani chlad, od slona rýchlo odkráčal. 

A konečne šiesty  človek k slonovi pristúpil zozadu, a to, čoho sa dotkol bol jeho chvost. Slon ním plieskal ako s bičom. Muž si to uzavrel tak, že slon sa podobá na lano. A keďže nevedel, načo by mu lano mohlo byť dobré, nechal slona tam, kde bol a odišiel.

Títo šiesti muži sa potom spolu stretli a začali sa o slonovi a o tom, ako vyzerá rozprávať. Ich debata sa však stávala čím ďalej, tým hlučnejšou a náruživejšou. Každý nástojil na tom, že slon vyzerá tak, ako ho zažil on. Podľa jedného slon bol ako stena, podľa ďalšieho sa podobal oštepu, podľa iného hadovi, ďalších sa podobal ventilátoru, uchu alebo lanu. Začali sa hádať, na seba kričať až sa napokon v hneve rozišli. Aká to škoda. Keby si boli svoje zistenia pospájali ako mozaiku do jedného celku, nielen že by im z toho vyšiel kompletný obraz slona, ale boli by i oni sami so seba utvorili skupinu priateľov. Namiesto toho sa v hneve rozišli, každý ostal so svojím obrazom a so správaním, ktoré bolo na jeho obraze založené.

Týmto šiestim slepcom sa podobáme, milí priatelia, my vo svojej snahe nájsť a pochopiť Boha. Každý z nás je schopný pochopiť iba niečo, a často to, na čo prídeme, je silne ovplyvnené našimi vlastnými predsudkami alebo túžbami. Len sa pozrime na dejiny kresťanstva, aké všelijaké čudné predstavy o Bohu ľudia mali. Najhoršie však na tom bolo, že podľa svojich predstáv sa aj správali. Toto nám možno aspoň čiastočne vysvetlí všetky tie odpudivé formy náboženstva, s ktorými sa v dejinách u „veriacich“ ľudí stretávame.

Ako ale prísť na správny obraz Boha, ktorý by nás potom aj neomylne viedol k správnym formám správania sa a žitia našej viery? Sú na to dva spôsoby. Tým prvým bude dať sa dokopy a o svoje predstavy Boha  sa navzájom deliť a tak si ako z farebných kamienkov vytvárať spoločný obraz Boha. Tento spôsob je síce nedokonalý, no je predsa užitočný, hlavne pre nekresťanov, alebo členov tzv. nezjavených náboženstiev. Ide tu o budovanie predstáv na spoločnej múdrosti.

Druhý spôsob je ten, ktorý používame my kresťania. Boh nás nenechal v tme, a dal sa nám spoznať. My kresťania sme presvedčení, že Boh sa nám dal spoznať špeciálnym, jedinečným a úplným spôsobom v Kristovi.

Na pozadí tohto potom otázka kto je Boh a ako Boh vyzerá bude mať jasnú odpoveď: Pozri sa na Ježiša Krista. On je viditeľným obrazom neviditeľného Boha. Ježiš o sebe hovoril, že on je ako dobrý pastier. Svoje slová potvrdzoval svojimi mocnými skutkami. Jestvuje krajší obraz ako je obraz dobrého pastiera? Toto je Kristus. A prví kresťania to vedeli, preto obraz Dobrého pastiera nachádzame tak často na ich zobrazeniach. A čo Boh Otec? Ako Otec vyzerá, aký je? Keď chceme na tieto otázky dostať odpoveď znova: treba sa pozrieť na Ježiša. Spomíname si, čo Ježiš povedal Tomášovi, ktorý ho pri poslednej večerí prosil: „Ukáž nám Otca!“ „Tomáš, kto vidí mňa, vidí Otca!“ Ježiš Kristus je Otcov autoportrét.

A čo Duch Svätý? Duchu Svätý je darom od nich dvoch, od Otca i Syna. On je putom lásky medzi Otcom Synom a medzi Synom a nami. Možno si povieme: Toto je strašne komplikované. Naozaj? Najdôležitejšia vec, ktorá bola o Bohu kedy povedaná, je to, čo povedal Ján: „Boh je láska!“ Preto sa už konečne prestaň pýtať sám seba, či v Boha veríš alebo neveríš. Vždy, keď milujeme, zažívame Boha a poznávame Boha a každá pochybnosť sa rýchlo vyparuje, tak ako sa ranná hmla vyparuje pred vychádzajúcim slnkom. No ale ak sa potom nesprávame podľa toho, v čo veríme, náš jasný obraz Boha sa začne pomaly strácať, až kým sa nám z nášho života nestratí úplne.

Tajomstvo Trojice nie ja na to, aby sme sa o ňom hádali, ba dokonca ani na to, aby sme ho študovali. Tajomstvo Trojice je skorej na to, aby sme sa nad ním modlili a hlavne ho žili.  Kresťanský život je život vo svete Otca i Syna i Ducha Svätého. Tento svet nie je niekde mimo nášho kozmu. Je tu, je to svet nášho každodenného života.

Boh je môj Otec, ja som jeho dieťa. On ma miluje a to aj vtedy, keď ja nie som jeho lásky hodný. Kristus, Syn Boží, je môj Brat. On za mňa zomrel a vstal z mŕtvych. Cez neho sa všetci ostatní ľudia stávajú mojimi bratmi a sestrami. A Duch Svätý je puto lásky medzi nami všetkými. Toto nie je nič ťažké na pochopenie. Aj dieťa cíti a vie, čo je otec, matka, brat a sestra. Dieťa akosi automaticky rozpoznáva lásku, keď tá láska tam je. Toto je všetko, čo potrebujeme vedieť o Bohu. Je to naozaj také zložité?