Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Spiritualita

Peter Dufka SJ: Vedenie Duchom Svätým

Nikodém v rozhovore s Ježišom - RV

04/06/2017 14:45

V dôležitých životných okolnostiach a pri vážnych rozhodnutiach pociťuje každý človek potrebu poradiť sa s niekým, kto je rozumnejší, rozhľadenejší a kto má viac skúseností ako my. Múdry človek sa obyčajne nespolieha len na svoj vlastný úsudok, ale požiada o radu i svojich najbližších priateľov. Neraz vyhľadáva človeka, o ktorom vie, že žije duchovne a že mu nielen dobre poradí, ale akosi sprostredkuje i Božiu radu. Toto presvedčenie, že cez niektorých ľudí ku mne hovorí samotný Boh a zjavuje mi svoju vôľu, bolo v dejinách duchovného sprevádzania vždy prítomné. Základom tohto presvedčenia je text evanjelia Matúša 10, 20: „Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“

Duchovné sprevádzanie na kresťanskom Východe má veľmi dlhú tradíciu a mnohé apoftegmy hovoria o múdrosti, prezieravosti a dobrej rade starcov, na ktorých sa ľudia obracali s otázkou: Otče, povedz mi, čo mám robiť, aby som dosiahol spásu. Boli presvedčení o tom, že táto duchovná osobnosť má nielen dar kardiognózie, osobitný vhľad do srdca človeka, ale je plná Ducha Svätého a jeho prostredníctvom vníma i Božie zámery. Skúsme si všimnúť niekoľko znakov prítomnosti Ducha Svätého, ktoré by duchovným sprievodcom nemali chýbať. Podľa niektorých autorov sú znakmi toho, že ich prostredníctvom nás vedie samotný Duch Svätý.

Integrita:  Takáto osoba jedno a to isté myslí, hovorí a koná. Je jej cudzí spôsob hovoriť podľa toho, čo chce počuť okolie a pritom myslieť a konať rozdielne. Prítomnosť Ducha Svätého je charakterizovaná niečím, čo Simeon Nový Teológ nazýva umenie umení. Podľa neho ide o vlastnenie toho, čo duchovný sprievodca radí druhým. Poznamenáva, že nič nie je ťažšie, ako práve táto úloha a nič nie je ľahšie, ako viesť slovami. Je však potrebné viesť svojím vlastným životom.  

Možno trochu netypické je vyjadrenie, ktoré sa vzťahuje na hudobné umenie. Nikdy nezabudnem na poznámku istého profesora na Hudobnej fakulte VŠMU. „Slovami sa dá oklamať, ale hudbou nie. Ona o vás povie všetko, prezradí i veci ukryté, ktoré sa na prvý pohľad nevidia“. A skutočne. Hudba prezradí o interpretovi nielen jeho intelektuálne danosti, ale i jeho citlivosť a vnímavosť. Preto je schopná vypovedať viac, ako len slovo. Podobne je to i s vedením vlastným životom. I tu sa odhalí všetko ukryté a zamaskované.  

Nenaviazanosť: Podľa Evagria Pontika je nenaviazanosť znakom prítomnosti Ducha Svätého. Hovorí o troch úrovniach nenaviazanosti, či istej slobody: 1. od materiálnych dobier, 2. od ľudí, 3. od vlastných názorov. Pre Evagria je prítomnosť Ducha Sv. tak strhujúca, fascinujúca, že akákoľvek naviazanosť na skutočnosti menej hodnotné stráca zo svojej príťažlivosti. A tak človek plný Ducha Svätého nelipne na materiálnych dobrách. Nie je príliš viazaný na ľudí a nevyhľadáva ich len pre príjemný pocit.

A nakoniec, nie je fixovaný na len svoje ideológie, na svoje predstavy a myšlienkové schémy. Na získanie očí viery, ktoré otvára Duch Svätý, je podľa Evagria potrebné privrieť alebo úplne zavrieť iné oči. Oči, ktoré sú fixované na materiálne dobrá, oči uprené na ľudí a oči zahľadené do nás samotných.

Pokora: Pokora je ďalší rozoznávací znak prítomnosti Ducha Svätého. Podľa Teodora Studitu sa pri duchovnom vedení medzi iným prejavuje i v istej tendencii nepôsobiť dokonalo. Hovorí o tom, ako je ťažko človeku vyznať svoje nedostatky a poklesky pred zdanlivo dokonalou osobou duchovného sprievodcu. Teodor Studita, pohnutý Duchom Božím a pokorou, nemal ťažkosti priznať i svoje boje a zápasy, ktoré nekončili vždy  víťazne. Takýto pravdivý postoj duchovného sprievodcu  je neraz povzbudením a posilou pre sprevádzanú osobu.

Jedna apoftegma hovorí o tom, ako k istému starcovi prišiel mladík, ktorý veľmi dlho váhal zveriť sa s ťažkosťou, ktorú nosil na srdci mnoho rokov. Konečne našiel odvahu a otvoril mu svoje srdce. Keď to starec počul, podrobne mu vyrozprával, ako on sám bojoval s tou istou ťažkosťou dlhé roky a poukázal i na prostriedky, ktoré mu pomohli nad ňou zvíťaziť. Mladík povzbudený starcovou pokorou a úprimnosťou za krátky čas skoncoval s hriešnym zlozvykom, ktorý nedokázal ani len vypovedať niekoľko rokov.

Duchovnosť: V spiritualite kresťanského Východu sa udomácnili výrazy, ako sú zbožstvenie a zduchovnenie človeka. Sv. Irenej o tom hovorí: „Duša i telo, prijímajúc Ducha Božieho sa mení a robí človeka duchovným.“ A dodáva: „Ak sa Boží Duch zjednotí s človekom, to, čo je silnejšie, zvíťazí nad tým, čo je slabšie“. A tak telo človeka prenikne sila Ducha Svätého a takýto človek už nie je viac telesný, ale duchovný. Na kresťanskom Východe sa práve tento proces nazýva  zduchovnenie.

Faktom zostáva, že i na tvári človeka sa po istých rokoch života toto zduchovnenie  odráža. Ľudia na prvý pohľad spozorujú, či majú pred sebou duchovnú osobu, alebo len rutinného vysluhovateľa sviatosti.  

Milí priatelia, ako rozoznať dobrého radcu, duchovného sprievodcu, ktorého potrebuje pri vážnych životných rozhodnutiach každý človek? Viacerí autori sú presvedčení o tom, že ak na ňom spozorujeme uvedené znaky, to jest integritu, nenaviazanosť, pokoru a duchovnosť, je to samotný Duch Svätý, ktorý nás vedie jeho prostredníctvom.  Poprosme práve v dnešný deň, aby nám nikdy nechýbali takíto duchovní priatelia.

AUDIO:

 

04/06/2017 14:45