Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Homílie M. Bubáka

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Všetko dobro vo svete je dielom Ducha Svätého

Ilustračné foto - RV

03/06/2017 10:44

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na nedeľu Zoslania Ducha Svätého cyklu A (1 Kor 12,3-7,12-13): Všetko dobro vo svete je dielom Ducha Svätého

„Pred mnohými rokmi, niekedy  na začiatku 70-tych rokov minulého storočia, som strávil leto vypomáhaním v jednej farnosti v San José v Kalifornii, čo je asi 80 km na juh od San Francisca,“ spomína istý kňaz. „Jedného večera ma skupina farníkov pozvala medzi seba na stretnutie svojej modlitebnej skupiny. Bolo tam spolu asi tak 30 až 40 ľudí, boli tam muži i ženy, mladí i starí. Spievali sme piesne, držali sme sa za ruky, modlili sme sa a meditovali. Ako sme tak meditovali v tichu, zrazu jeden zo skupiny začal z ničoho nič nahlas rozprávať. Alebo ani nie rozprávať; skôr to bolo ako keby z neho prýštil silný prúd reči. Problémom bolo to, že táto jeho reč bola absolútne nezrozumiteľná, bolo to doslova bľabotanie. Tento zážitok bol pre mňa tak desivý, že som sa začal celý chvieť. Keď tento človek svoj výstup skončil, začal hovoriť ďalší člen skupinky. Ten sa modlil za to, aby sme všetci dostali dar porozumieť tomu, čo tu bolo povedané. Po istej odmlke sa ujal slova tretí člen skupiny; ten prekladal alebo lepšie vykladal to, čo ten prvý človek hovoril. Na moje prekvapenie nebolo to nič mimoriadne. Všetko úplne jednoduché a vlastne všetko známe veci.

Čo bolo mimoriadne na tomto všetkom, aspoň pre mňa, bola udalosť samotná. Čo som vtedy ešte nevedel a čo som sa dozvedel až neskôr bolo to, že toto bolo jedno z prvých stretnutí toho, čo sa neskôr začalo nazývať charizmatické skupiny. Vlastne tá skupina, v ktorej som sa v ten večer nachádzal, bola druhá takáto skupina na celom svete. Počas ďalších desiatich rokov sa charizmatické hnutie šírilo obrovskou rýchlosťou a stávalo sa čím ďalej tým známejším. To, čo som v ten večer zažil v San José a čo ma tak vydesilo, bol prejav tzv. daru jazykov, ktorý sa po grécky nazýva glosolália. Píše sa o ňom v Skutkoch apoštolov, kde sa po prvý raz praktizoval v deň Turíc a potom ďalej počas apoštolských čias.“

A tento kňaz pokračuje vo svojich spomienkach ďalej tým, že toto hnutie – s odstupom rokov – aj akosi hodnotí. A myslím si, že jeho slová by mohli byť platné i pre nás, v našej dobe, na Slovensku, nakoľko i u nás je charizmatická spiritualita dosť rozšírená, hlavne medzi mladými. Postoje k nej sú však rôzne: jedni ju vyhľadávajú a sú ňou nadšení, iní ju nenávidia a nemôžu ju ani cítiť a sú aj takí, ktorí sú z nej v rozpakoch. Kňaz k tomu všetkému hovorí toto: „Napriek veľkému dobru, ktoré charizmatické hnutie doteraz vykonalo a stále ešte bezpochyby koná, vždy som voči nemu mal dve výhrady. Po prvé, cítil som u týchto ľudí presvedčenie, (1) ako keby iba členovia charizmatického hnutia mali akýsi privilegovaný prístup k Duchu Svätému, a že ako keby Duch Svätý uprednostňoval iba komunikáciu s organizovanými skupinami. (2) A po druhé bola tu tendencia, ako tomu bolo aj v ten večer v San José, akoby silne zvýrazňovať mimoriadne prejavy Ducha Svätého, ako napríklad dary jazykov či dar uzdravovania na úkor iných, omnoho početnejších bežných prejavov Ducha Svätého, s ktorými sa stretávame v každodennom živote.

A my predsa vieme, že k Duchu Svätému má prístup každý jeden človek bez rozdielu a naopak Duch Svätý má prístup ku každému človeku. Patria sem nielen tí, ktorí sú veriaci, ale dokonca aj neveriaci. Hoci veriaci v Krista dostávajú Ducha v prvom rade, ako to nachádzame v Jánovom evanjeliu: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. ... z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. (7, 37-39). Avšak stopy prítomnosti Ducha Svätého, ako to učí Cirkev, je možné nájsť aj medzi neveriacimi či veriacimi aj z nekresťanských náboženstiev. Lebo „Duch veje kam chce“, hovorí Ježiš u Jána. Je samozrejme jasné, že najviac a najvýraznejšie sa Duch Svätý prejavuje cez jedincov, ktorí sú obdarení špeciálnymi darmi, no bežne sa prejavuje aj cez mnohých iných a jeho prejavy nemusia byť vždy hneď spozorované.

Myslím, že tieto pripomienky spomínaného kňaza sú na mieste a sú veľmi dôležité. Dávajú nám totiž na vedomie, že Duch Svätý je vlastne v činnosti stále, od stvorenia sveta, a že vlastne všetko dobré, čo sa vo svete odohráva, či je to niečo malé a nepatrné, alebo niečo veľké a významné je dielom Ducha Svätého. Náš svet nie je bez inšpirácií, len škoda, že je stále tak málo ľudí, ktorí ich berú vážne a ich nasledujú. Veď či každý z nás už nezažil vo svojom živote chvíle a momenty, kedy sme mali nutkanie prekročiť samých seba a vykonať niečo, čo hraničilo takmer s hrdinstvom? Alebo keď sme mali silné nutkanie vyjsť zo seba von a pomôcť niekomu, kto sa práve nachádzal v problémoch, či obetovať svoj čas alebo svoje pohodlie veci, z ktorej sme my osobne nemali vôbec žiaden úžitok? Najväčšími zlyhaniami v našom živote nebudú pravdepodobne pokušenia k zlu, ktorým sme sa poddali, ale skorej to bude dobro, ktoré sme odmietli vykonať, hoci nás k nemu naše vnútro – vlastne Duch Svätý v našom vnútri – pohýnal. Preto veľkodušným impulzom a pozvaniam Ducha Svätého ku konaniu dobra, ktoré sa v každom z nás nachádzajú, by sme sa mali učiť načúvať a ich nasledovať. Tak bude svet okolo nás lepší a náš život šťastnejší.

Okrem týchto malých nepatrných inšpirácií a pozvaní k dobru v živote každého z nás sa Duch Svätý z času na čas prejavuje aj výzvami a pozvaniami skutočne veľkými, ktoré však, žiaľ, nie sú tiež vždy vypočuté. No mnohé vypočuté sú a my ďakujeme Bohu za jedincov, ktorí mali odvahu tieto hnutia Ducha Svätého vo svojom vnútri realizovať. Každé jedno hnutie, ktoré zatriaslo povrchom zeme bolo výplodom uvažovania, dumania a snov nejakého jedinca, ktoré v ňom inšpiroval Duch Svätý. Aby som menoval aspoň niektorých: Čím by dnes bola Cirkev bez sv. Benedikta, ktorý svojou spiritualitou doslova zatriasol Európou v mnohých sférach jej života, alebo bez sv. sv. Františka Assiského, Ignáca z Loyoly, Vincenta z Pauly, Jána XXIII., Matky Terezy, pápeža Jána Pavla II.? Alebo Jeana Vaniera, zakladateľa spoločenstva pre mentálne postihnutých s názvom Archa, Rogera Schutza, zakladateľa komunity Taizé? Alebo u nás pátra Kolakoviča, ktorý počas totality kládol spolu s inými základy podzemnej cirkvi, sr. Bernadetty, zakladateľky komunity Nepoškvrnenej, či o. Mariána Kuffu, tohto neúnavného apoštola narkomanov a závislých? Dejiny dobra vo svete nie sú ničím iným, iba dejinami Ducha Svätého. Títo – a mnohí im podobní – jedinci, spolu s Duchom Svätým obnovili a obnovujú zem a svet.

Aj ja či ty, brat, sestra, môžeme robiť to isté, ak sa budeme viacej otvárať pre Ducha Svätého.

Želám vám požehnané Turíce.

03/06/2017 10:44