Poludňajší príhovor pápeža na Deň matiek: Úcta voči životu a materstvu

Vatikán 14. mája – V poludňajšom príhovore na Piatu veľkonočnú nedeľu sa pápež František vrátil k svojej práve skončenej púti do Fatimy. Potvrdil stálu aktuálnosť fatimskej výzvy k obráteniu a pokániu. Kráľovnej pokoja zveril všetkých, čo trpia vojnami, osobitne na Blízkom východe. Pripomenul aj výzvu dnešného Dňa matiek k pozornosti voči životu a materstvu. Okrem iného spomenul aj včerajšie blahorečenie írskeho jezuitu Johna Sullivana v Dubline.

Deň po svojom návrate z apoštolskej púte do Fatimy sa Svätý Otec František v ranných hodinách vybral do hlavnej mariánskej baziliky Santa Maria Maggiore, aby sa poďakoval za úspešnú cestu. Na oltár pred milostivým obrazom Salus populi romani položil kyticu bielych ruží a asi 20 minút zotrval v tichom rozjímaní.

Ďalším bodom jeho nedeľného programu bolo poludňajšie stretnutie s veriacimi pri modlitbe Raduj sa, Nebies kráľovná. Námestie sv. Petra v už takmer letom slnečnom počasí zaplnilo približne 25-tisíc ľudí. Pápež sa im prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Včera večer som sa vrátil z púte do Fatimy – pozdravme Pannu Máriu Fatimskú! – a naša dnešná mariánska modlitba nadobúda osobitný zmysel, ktorý má v sebe pamäť i proroctvo pre toho, kto hľadí na dejiny očami viery. Vo Fatime som sa pohrúžil do modlitby veriaceho Božieho ľudu, do modlitby, ktorá tam tečie už sto rokov ako rieka, aby som vyprosoval materskú ochranu Márie pre celý svet. Vzdávam vďaky Pánovi, že mi umožnil prísť k nohám Panenskej Matky ako pútnik nádeje a pokoja. A ďakujem zo srdca biskupom, biskupovi Leirie-Fatimy, štátnym predstaviteľom, prezidentovi a všetkým, ktorí prispeli svojou spoluprácou.

Od začiatku, keď som v Kaplnke zjavení zostal dlhšie v tichu, sprevádzaný tichom modlitby všetkých pútnikov, vytvorila sa uzobraná a kontemplatívna atmosféra, v ktorej sa odvíjali viaceré momenty modlitby. A centrom všetkého bol Zmŕtvychvstalý Pán, prítomný uprostred svojho ľudu v Slove a v Eucharistii. Prítomný uprostred veľkého počtu chorých, ktorí sú protagonistami liturgického a pastoračného života Fatimy, tak ako každej mariánskej svätyne.

Vo Fatime si Panna Mária zvolila nevinné srdce a jednoduchosť malého Františka, Hyacinty a Lucie, ako nositeľov jej posolstva. Tieto deti sa ho dôstojne ujali, a tak mohli byť uznaní za spoľahlivých svedkov zjavení a stali sa vzormi kresťanského života. Svätorečením Františka a Hyacinty som chcel predložiť celej Cirkvi ich príklad oddanosti Kristovi a evanjeliové svedectvo, a tiež som chcel predložiť celej Cirkvi, aby bola starostlivá voči deťom. Ich svätosť nie je dôsledkom zjavení, ale vernosti a horlivosti, s ktorou odpovedali na privilégium, ktorého sa im dostalo, keď mohli vidieť Pannu Máriu.

Po stretnutí s „krásnou Paňou“ – tak ju nazývali -, často sa modlievali ruženec, konali pokánie a podujímali sa na obety na dosiahnutie skončenia vojny a za duše, ktoré najviac potrebujú Božie milosrdenstvo.

A aj dnes je tak veľmi treba modlitbu a pokánie na vyprosenie milosti obrátenia, na vyprosenie konca toľkých vojen, ktoré sú všade vo svete a šíria sa stále viac, ako aj skončenia absurdných konfliktov, veľkých i malých, ktoré znetvorujú tvár ľudstva.

Dajme sa viesť svetlom, ktoré prichádza z Fatimy. Nech je Máriino Nepoškvrnené srdce vždy naším útočiskom, našou útechou a cestou, ktorá nás privádza ku Kristovi.“

Po spoločnej modlitbe „Raduj sa, Nebies kráľovná“ s veriacimi prítomnými na Námestí sv. Petra ako aj  tými, ktorí sledovali udalosť cez médiá, pápež František všetkým udelil svoje apoštolské požehnanie. Na záver dodal:

„Drahí bratia a sestry, zverujem Márii, Kráľovnej pokoja, osud obyvateľstiev sužovaných vojnami a konfliktmi, osobitne na Blízkom východe. Toľko nevinných ľudí je tvrdo skúšaných, ako kresťanov, tak moslimov či príslušníkov menšín ako sú jazídi, ktorí podstupujú tragické násilie a diskrimináciu. K mojej solidarite sa pripája spomienka v modlitbe, zatiaľ čo ďakujem všetkým, čo sa nasadzujú pre pomoc v humanitárnej núdzi. Povzbudzujem rozličné komunity k napredovaniu cestou dialógu a sociálneho priateľstva pre vytváranie budúcnosti úcty, bezpečia a pokoja, preč od akéhokoľvek druhu vojny.

Včera bol v Dubline vyhlásený za blahoslaveného jezuitský kňaz John Sullivan. Žijúc v Írsku na prelome 19. a 20. storočia, zasvätil svoj život vyučovaniu a duchovnému formovaniu mladých, a bol veľmi obľúbený a ako otec vyhľadávaný zo strany chudobných a trpiacich. Poďakujme Bohu za jeho svedectvo.“

Po týchto slová Svätý Otec z okna Apoštolského paláca pozdravil skupiny veriacich z Talianska i ďalších krajín. Osobitne oslovil skupinu matiek a členov iniciatívy nazvanej „Prázdne kočíky“ (Passeggini vuoti). Prihovoril sa im týmito slovami:

„Budúcnosť našej spoločnosti si vyžaduje zo strany všetkých, osobitne inštitúcií, konkrétnu pozornosť voči životu a materstvu. A tento apel má osobitný význam dnes, keď sa v mnohých krajinách slávi Deň matiek. Pamätajme s vďačnosťou a láskou na všetky mamy, aj na naše mamy v nebi, zverujúc ich Márii, Ježišovej mame. A teraz vám navrhujem, aby sme zostali chvíľu v tichu, každý v modlitbe za svoju mamu.“

Po minútke stíšenia zaželal Svätý Otec František všetkým požehnanú nedeľu a ako vždy, poprosil ich o modlitbu za neho. Rozlúčil sa so želaním: „Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-