2017-05-04 14:15:00

Ranná homília pápeža Františka: Príbeh o krste Etiópčana ako vzor evanjelizácie


Vatikán 4. mája – Aby bola Cirkev na nohách a kráčala vpred, načúvajúc znepokojeniam ľudí a vždy v radosti. S touto výzvou sa v dnešnej homílii na veriacich v kaplnke v Dome sv. Marty obrátil pápež František. Inšpiráciu pre svoju kázeň našiel Svätý Otec v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov.

V prvých ôsmich kapitolách Skutkov apoštolov „sú v kocke zhrnuté celé dejiny Cirkvi“: „kázanie“, „krst“, „obrátenia“, „zázraky“, „prenasledovania“, „radosť, ale tiež ten strašný hriech tých, ktorí navštevujú Cirkev, len aby robili vlastný obchod... tí dobrodinci Cirkvi, ktorí ju nakoniec podvedú,“ vysvetlil na úvod svojej homílie pápež František. Ako príklad uviedol Ananiáša a Zafiru, ktorí si časť peňazí utŕžených z predaja pozemku ponechali potajme pre seba.

Svätý Otec najprv poukázal na to, že Pán sprevádzal svojich učeníkov od počiatku a svoje slovo potvrdzoval zázračnými skutkami. Nikdy ich nenechával samých, ani s tých najtmavších okamihoch. Pápež sa zamyslel najmä nad troma kľúčovými výrazmi z dnešného prvého čítania. Prvým z nich je výraz „vstaň a choď“, ktorým sa anjel obrátil na diakona Filipa (Sk 8,26-36. 38-40). „Toto,“ vysvetlil Petrov nástupca, „je znak evanjelizácie“. Evanjelizovať je povolanie a veľká útecha Cirkvi:

„Aby si evanjelizoval: ,vstaň a choď’. Nehovorí: ,Zostaň sedieť, pokojne, v tvojom dome.’ Nie! Aby bola Cirkev vždy verná Pánovi, musí stáť na nohách a kráčať: ,Vstaň a choď’. Cirkev, ktorá nevstane, ktorá nekráča, ochorie.“     

Taká Cirkev, pokračoval ďalej Svätý Otec, skončí uzavretá s mnohými psychickými a duchovnými traumami, „uzavretá v malom svete klebiet, pletiek... uzavretá, bez horizontov“. „Vstaň a choď, postav sa a kráčaj. Tak musí Cirkev reagovať pri evanjelizácii,“ dodal pápež František.

„Choď a pridaj sa k tamtomu vozu“ – to je druhý výraz, na ktorý poukázal Svätý Otec. Sú to slová, ktoré Filipovi povedal Duch. Na voze sedel Etiópčan, eunuch a veľmož etiópskej kráľovnej, ktorý sa prišiel pokloniť do Jeruzalema Bohu a ktorý zatiaľ čo bol na ceste, čítal proroka Izaiáša. Ide tu o obrátenie vtedajšieho „ministra financií“, vysvetlil Svätý Otec, a teda o „veľký zázrak“. Pápež zdôraznil, že táto udalosť nám pomáha vidieť, aké je dôležité, aby Cirkev vedela načúvať znepokojeniu srdca každého človeka:

„Všetci muži, všetky ženy majú v srdci znepokojenie, či už dobré alebo zlé, ale je tam. [Duch hovorí:] Načúvaj tomu znepokojeniu. Nehovorí: ,Choď a rob prozelytizmus.’ Nie, nie! ,Choď a počúvaj.’ Počúvať je druhý krok. Prvým je ,vstaň a choď’, druhým je ,počúvaj’. Tá schopnosť počúvať: čo ľudia cítia, čo cíti srdce tých ľudí, čo si myslia... Uvažujú snáď zle? Mal by som chcieť najskôr si tieto veci vypočuť, aby som pochopil, kde sa nachádza to znepokojenie. Všetci máme vo svojom vnútri znepokojenie. Druhým krokom Cirkvi je nájsť [toto] znepokojenie ľudí.“

Ako Sväté písmo ďalej v príbehu pokračuje, keď Etiópčan uzrie Filipa, opýta sa ho, o kom prorok Izaiáš hovorí a pozve ho k sebe na voz. A tak Filip so skromnou miernosťou začína kázať, vysvetlil Svätý Otec. Tento muž tak vo svojom nepokoji nachádza vysvetlenie, ktoré naplní jeho srdce nádejou. „Toto bolo možné len vďaka tomu, že Filip si k nemu prisadol a počúval,“ dodal pápež František.

Zatiaľ čo Etiópčan počúval, Pán pracoval v jeho vnútri. Týmto spôsobom pochopil, že prorok Izaiáš hovoril o Ježišovi. Jeho viera v Ježiša teda rástla do takého bodu, že keď prišli k akejsi vode, požiadal, aby ho Filip pokrstil. „Bol to on, kto žiadal krst, lebo Duch pracoval v jeho srdci,“ poznamenal Svätý Otec a zdôraznil potrebu dovoliť Duchu Svätému pracovať v srdci ľudí.

Keď po krste Duch, ktorý je „stále prítomný“, uniesol Filipa preč, eunuch pokračoval vo svojej ceste „plný radosti“. Tretím kľúčovým výrazom je preto podľa pápeža Františka „radosť“: „radosť kresťana“. Svätý Otec zakončil svoju dnešnú rannú homíliu želaním, aby bola Cirkev vždy „na nohách“, „matkou, ktorá počúva“ a ktorá „s milosťou Ducha Svätého“ nachádza správne slová:

„Cirkev ako matka dáva zrod mnohým synom skrze túto metódu –  povedzme to týmto slovom – metódu, ktorá nie je prozelytická: je to metóda svedectva poslušnosti. Je to Cirkev, ktorá nám dnes hovorí: ,Raduj sa!’. Radosť z toho, že sme kresťania aj v temných okamihoch, lebo po ukameňovaní Štefana vypuklo veľké prenasledovanie a kresťania sa roztrúsili na všetky strany, ako semeno, ktoré nesie vietor. A boli to oni, čo ohlasovali Ježišovo slovo. Nech nám všetkým dá Pán milosť takto „žiť“ Cirkev: na nohách a s vykročením von, načúvajúc znepokojeniam ľudí a vždy v radosti.“ -ej-        








All the contents on this site are copyrighted ©.