Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Mobilná aplikácia:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Iné príhovory

V Bazilike sv. Bartolomeja si pápež František uctil mučeníkov dneška

Svätý Otec v Bazilike sv. Bartolomeja - RV

22/04/2017 18:37

Rím 22. apríla Pápež František dnes vo večerných hodinách navštívil Baziliku sv. Bartolomeja, ktorá je od roku 1999 na základe priania Jána Pavla II. miestom pamiatky „novodobých mučeníkov“. Baziliku, ktorá sa nachádza na Tiberskom ostrove v Ríme spravuje Komunita sv. Egídia. Svätý Otec na tomto mieste predsedal liturgii slova s modlitbami vyjadrujúcimi duchovné odkazy svedkov viery od začiatku 20. storočia až po súčasnosť.

Po príchode do baziliky o 17. hodine sa Svätý Otec najprv pri hlavnom oltári pristavil v tichu pred veľkou ikonou moderných mučeníkov. Zakladateľ komunity sv. Egídia Andrea Riccardi v privítacích slovách pripomenul aj výročie únosu pravoslávnych biskupov Mar Gregoriosa Ibrahima a Paula Yazigiho v Sýrii ako aj dodnes rovnako neznámy osud jezuitu Paola Dall´Oglia.

Čítania z Knihy zjavenia sv. Jána o tých, čo prichádzajú z veľkého utrpenia a vyprali si rúcha v krvi Baránka sa pri bohoslužbe slova striedali so spevmi a svedectvami. So spomienkami na svojho otca sa ako prvý podelil Karl Schneider, syn pastora Reformovanej cirkvi Paula Schneidera, zabitého v roku 1939 v koncentračnom tábore Buchenwald za to, že označil nacistické mocenské snahy za „nezmieriteľné so slovami Biblie“.

Svedectvo predniesla aj sestra kňaza Jacquesa Hamela, ktorý bol zabitý 26. júla minulého roku vo francúzskom Rouene pri slávení omše. Rouenská diecéza už začala proces jeho blahorečenia. Vystúpil aj jeden z priateľov Williama Quijana, mladého učiteľa tzv. „Školy pokoja“ komunity sv. Egídia v Salvadore, ktorý bol zabitý v septembri 2009 za to, že sa snažil mladých uchrániť od zlej cesty zločineckých gangov.

Po čítaní úryvku z Jánovho evanjelia s Ježišovým príkazom lásky napriek nenávisti sveta sa prihovoril Svätý Otec v homílii. Pripomenul, že Cirkev je cirkvou mučeníkov a udržiavajú ju svätci. Za príčiny prenasledovania označil „nenávisť kniežaťa tohto sveta voči tým, ktorí boli zachránení a vykúpení Ježišom“. Mučeníctvo nie je vecou odvahy, ale Božej milosti, zdôraznil pápež. Cirkev podľa jeho slov potrebuje rovnako „svätcov bežného života prežívaného s dôslednosťou“, ako aj mučeníkov, ktorí vydajú svedectvo až do krajnosti, obetou života. Pápež František sa podelil aj so zdrvujúcim svedectvom, s ktorým sa stretol na ostrove Lesbos. Týka sa mučeníctva mladej kresťanky, ktorú pre krížik na krku popravili islamskí fanatici pred očami jej manžela moslima. Postavu tejto ženy Svätý Otec symbolicky odovzdal ako dar Bazilike sv. Bartolomeja, ktorá uchováva pamiatku na kresťanských mučeníkov súčasnej epochy.

Plné znenie homílie Svätého Otca

„Prišli sme ako pútnici do tejto Baziliky svätého Bartolomeja na Tiberskom ostrove, kde sa starobylá história mučeníctva spája s pamäťou nových mučeníkov, mnohých kresťanov zabitých šialenými ideológiami minulého storočia - a aj dneška - a usmrtených len kvôli tomu, že boli Ježišovými učeníkmi.

Spomienka na týchto hrdinských starobylých a nedávnych svedkov nás upevňuje vo vedomí, že Cirkev, ak je Cirkvou, je Cirkvou mučeníkov. A mučeníci sú tí, ako nám to pripomenula Kniha Zjavenia apoštola Jána, «čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi» (7,14). Oni mali milosť vyznávať Ježiša až do konca, až po smrť. Oni trpia, dávajú život a my prijímame Božie požehnanie pre ich svedectvo. Je aj mnoho skrytých mučeníkov, tých mužov a tých žien verných tichej moci lásky, hlasu Ducha Svätého, ktorí sa v každodennom živote snažia pomáhať bratom a bezvýhradne milovať Boha.

Ak sa dobre pozrieme, dôvodom každého prenasledovania je nenávisť. Nenávisť kniežaťa tohto sveta voči tým, ktorí boli zachránení a vykúpení Ježišom prostredníctvom jeho smrti a zmŕtvychvstania. V úryvku evanjelia, ktorý sme si vypočuli (porov. Jn 15,12-19) Ježiš používa silné a hrôzostrašné slovo: slovo „nenávisť“. On, ktorý je učiteľom lásky, ktorý tak veľmi rád hovoril o láske, hovorí o nenávisti. On však chcel vždy nazývať veci po mene. A hovorí nám: „Nestrachujte sa! Svet vás bude nenávidieť; avšak vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás“.

Ježiš si nás vybral a vykúpil nás nezištným darom svojej lásky. Prostredníctvom svojej smrti a zmŕtvychvstania nás vykúpil z moci sveta, z moci diabla, z moci kniežaťa tohto sveta. A pôvodom nenávisti je toto: lebo sme Ježišom spasení, a to knieža sveta nechce, on nás nenávidí a vzbudzuje prenasledovanie, ktoré od Ježišových čias a čias rodiacej sa Cirkvi pokračuje až po dnešné dni. Koľko kresťanských spoločenstiev je dnes predmetom prenasledovania! Prečo? Z dôvodu nenávisti ducha sveta.

Koľkokrát bolo v ťažkých chvíľach histórie počuť: „Dnes vlasťpotrebuje hrdinov“. Mučeníka môžeme chápať ako hrdinu, ale v zásade je mučeník tým, kto bol obdarený milosťou. To, čo nás robí mučeníkmi, je Božia milosť, nie odvaha. Dnes sa rovnako sa môžeme pýtať: „Čo dnes potrebuje Cirkev?“ Mučeníkov, svedkov, čiže každodenných svätých, pretože Cirkev udržiavajú svätci. Svätci, bez nich Cirkev nemôže napredovať.

Cirkev potrebuje svätcov každodennosti, svätcov bežného života prežívaného s dôslednosťou; ale aj tých, ktorí majú odvahu prijímať milosť byť svedkami až do konca, až po smrť. Títo všetci sú živou krvou Cirkvi. Sú svedkami, ktorí nesú Cirkev vpred; tými, čo dosvedčujú, že Ježiš vstal z mŕtvych, že Ježiš je živý a potvrdzujú to prostredníctvom dôslednosti života a sily Ducha Svätého, ktorého prijali ako dar.

Chcel by som dnes pridať jednu ikonu navyše do tohto kostola. Jednu ženu. Neviem meno. Ale ona na nás hľadí z neba. Bol som na Lesbose, zdravil som utečencov a stretol som muža, tridsiatnika, s troma deťmi. Pozrel na mňa a povedal mi: „Otče, som moslim. Moja manželka bola kresťanka. Prišli do našej obce teroristi, prezerali nás a pýtali sa na náboženstvo a zbadali na nej krížik. Žiadali ju, aby si ho dala dole. Ona tak nespravila a podrezali ju predo mnou. Tak sme sa mali radi!“ – Toto je ikona, ktorú sem dnes prinášam ako dar. Neviem, či ten muž je ešte na Lesbose alebo sa mu podarilo ísť inde, neviem, či sa mu podarilo opustiť ten koncentračný tábor, pretože utečenecké tábory – mnohé – sú koncentračné, pre to množstvo ľudí, ktorí sú tam ponechaní. A veľkodušné národy, ktoré ich prijímajú, musia tiež uniesť toto bremeno, pretože sa zdá, že medzinárodné dohody sú dôležitejšie než ľudské práva. A tento muž neprechovával zášť. On, moslim, mal tento kríž bolesti, ktorý niesol bez nenávisti. Utiekal sa k láske manželky, omilostenej mučeníctvom.

Pamätať na týchto svedkov viery a modliť sa na tomto mieste je veľkým darom. Je darom pre Komunitu sv. Egídia, pre Cirkev Ríma, pre všetky kresťanské komunity tohto mesta a pre mnohých pútnikov. Živé dedičstvo mučeníkov nám dnes daruje pokoj a jednotu. Oni nás učia, že so silou lásky, s tichosťou sa dá bojovať proti panovačnosti, násiliu, vojne a s trpezlivosťou je možné dosiahnuť pokoj. A tak sa môžeme takto modliť: Ó Pane, urob nás hodnými svedkami evanjelia a tvojej lásky; vylej na ľudstvo tvoje milosrdenstvo; obnov tvoju Cirkev, chráň prenasledovaných kresťanov, daruj pokoj celému svetu. Tebe, Pane, sláva, a nám, Pane, zahanbenie.“

Pápež František si postupne uctil skupiny mučeníkov z Európy, Afriky, Ameriky a Ázie, počnúc od Arménov a iných kresťanov, ktorí boli vyvraždení počas Prvej svetovej vojny, cez mučeníkov pokoja a dialógu akými boli trapistickí mnísi z Notre Dame de Atlas v Alžírsku, ďalej kňaz Andrea Santoro zavraždený v Turecku, obete mafie ako blahoslavený kňaz Pino Puglisi až po mnohých misionárov vo svete, ktorí obetovali svoj život pre evanjelium. Početné skupiny predstavujú mučeníci komunizmu a nacizmu.

Pri každej zo šiestich bočných kaplniek baziliky s relikviami mučeníkov sa Svätý Otec pristavil v modlitbe, ktorú sprevádzalo zapálenie sviece. Pápež požehnal z dreva vyrezanú podobu holubice, pochádzajúcu zo starého kostola v Aleppe, zbombardovaného počas obliehania mesta. Holubica, ktorú do Ríma priniesol jeden z utečencov, zostane ako symbol v Bazilike sv. Bartolomeja. Umiestnili ju do kaplnky s pamiatkou mučeníkov Ázie a Blízkeho východu.

Po skončení liturgie sa Svätý Otec stretol v blízkosti kostola so skupinou utečencov, ktorí prišli do Talianska vďaka humanitárnemu koridoru za pomoci Komunity sv. Egídia. Pred bazilikou sa na záver prihovoril týmito slovami:

„Ďakujem vám za prítomnosť a za modlitbu v tomto kostole mučeníkov. Myslime na tú krutosť, na krutosť, aká sa dnes vŕši na toľkých ľuďoch; na ťaženie z ľudí. Ľudia, ktorí prichádzajú na člnoch a potom zostávajú tam, v krajinách štedrých ako Taliansko a Grécko, ktoré ich prijímajú, ale potom medzinárodné dohody nedovolia... Keby sa v Taliansku prijali dvaja, dvaja migranti na obec, bolo by miesto pre všetkých. A kiež táto veľkodušnosť juhu, Lampedusy, Sicílie, Lesbosu, dokáže trochu nakaziť sever. Je to pravda: sme civilizáciou, ktorá nemá deti, ale aj zatvárame dvere migrantom. Toto sa volá samovražda. Modlime sa!“    

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

22/04/2017 18:37