Pápež František v Koloseu: Modlitba k umučenému Kristovi za hriešne ľudstvo

Vatikán 15. apríla – V rímskom Koloseu sa včera s pápežom Františkom modlilo Krížovú cestu 20 tisíc veriacich, stovky miliónov sa k nej pripojili cez médiá. Štrnásť zastavení s meditáciami nad Kristovým umučením z pera francúzskej biblistky Anne-Marie Pelletierovej uzavrel Svätý Otec slovami záverečnej modlitby, ktorú prinášame v plnom znení:

„Ó, Kriste ponechaný osamote a zradený dokonca aj tvojimi blízkymi a lacno predaný. Ó, Kriste, súdený hriešnikmi, vydaný vodcami. Ó, Kriste, fyzicky trýznený, korunovaný tŕňmi a zaodetý purpurom. Ó, Kriste, bitý po tvári a surovo pribitý klincami.

Ó, Kriste, prebodnutý kopijou, ktorá pretrhla tvoje srdce. Ó, Kriste, zomrelý a pochovaný – ty, ktorý si Bohom života a existencie. Ó, Kriste, náš jediný Spasiteľ, aj tento rok sa k tebe vraciame s pohľadom skloneným v hanbe a so srdcom plným nádeje:

V hanbe za všetky obrazy devastácie, ničenia a stroskotania, ktoré sa v našom živote stali bežnými. V hanbe za každodenne prelievanú nevinnú krv žien, detí, imigrantov a osôb prenasledovaných kvôli farbe ich pleti alebo pre ich etnickú a spoločenskú príslušnosť a pre ich vieru v Teba.

V hanbe za to, že sme ťa príliš veľakrát, tak ako Judáš a Peter, predali a zradili a ponechali osamote umierať za naše hriechy, zbabelo utekajúc od našich zodpovedností.

V hanbe za naše mlčanie zoči-voči nespravodlivostiam. Za naše ruky lenivé darovať a nenásytné v uchytávaní a v podmaňovaní si. Za náš hlas – zvonivý pri bránení našich záujmov, no ostýchavý hovoriť v záujme druhého. Za naše nohy – rýchle na ceste zla a paralyzované na ceste dobra.

V hanbe za každý raz, keď sme my biskupi, kňazi, zasvätení a zasvätené pohoršili a zranili tvoje telo, Cirkev; a zabudli sme na našu prvotnú lásku, naše prvotné nadšenie a našu úplnú disponibilitu, nechávajúc zhrdzavieť naše srdce a naše zasvätenie.

Mnoho hanby Pane, avšak naše srdce clivo túži aj po dôveryplnej nádeji, že s nami nezaobchádzaš podľa našich zásluh, ale jedine podľa hojnosti tvojho milosrdenstva; že naše zrady neuberajú z nekonečnosti tvojej lásky; že tvoje srdce, materské a otcovské, na nás nezabúda za tvrdosť nášho najhlbšieho vnútra.

Túži po bezpečnej nádeji, že naše mená sú vryté do tvojho srdca a že sme zreničkou tvojich očí. Po nádeji, že tvoj kríž premieňa naše zatvrdnuté srdcia na srdcia z mäsa schopné snívať, odpúšťať a milovať; premieňa túto temnú noc tvojho kríža na žiarivý východ tvojho Zmŕtvychvstania.

Po nádeji, že tvoja vernosť sa nezakladá na tej našej. Nádeji, že zástup mužov a žien verných tvojmu krížu naďalej verne žije a bude verne žiť ako kvas dávajúci chuť a ako svetlo otvárajúce nové obzory v tele nášho raneného ľudstva.

Túži po nádeji, že tvoja Cirkev sa bude usilovať byť hlasom volajúcim na púšti ľudstva, aby pripravila cestu tvojho víťazného návratu, keď prídeš súdiť živých a mŕtvych. Po nádeji, že dobro zvíťazí aj napriek svojej zdanlivej porážke!

Ó Pane Ježišu, Syn Boží, nevinná obeť nášho vykúpenia, pred tvojou kráľovskou zástavou, pred tvojím tajomstvom smrti a slávy, pred nástrojom tvojho umučenia padáme na kolená, zahanbení a dúfajúci, a prosíme ťa, aby si nás umyl v kúpeli krvi a vody, ktoré vyšli z tvojho prebodnutého Srdca; aby si nám odpustil naše hriechy a naše viny.

Prosíme ťa, aby si pamätal na našich bratov zrážaných násilím, ľahostajnosťou a vojnou. Prosíme ťa, aby si rozlámal reťaze, ktoré nás robia väzňami v našom egoizme, v našej dobrovoľnej slepote a v márnosti našich svetských kalkulácií.

Ó, Kriste, prosíme ťa, aby si nás naučil nikdy sa nehanbiť za tvoj kríž, nezneužívať ho, ale ctiť si ho a klaňať sa mu, lebo prostredníctvom neho si nám ukázal obludnosť našich hriechov, veľkosť tvojej lásky, nespravodlivosť našich súdov a moc tvojho milosrdenstva. Amen.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-