2017-04-05 13:15:00

Generálna audiencia: Nádej poráža zlo pokorou, milosrdenstvom a miernosťou


Vatikán 5. apríla – Pri dnešnej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra Svätý Otec v pokračovaní cyklu katechéz o nádeji vysvetlil, že to, čo nás robí schopnými vyjsť zo seba a odpúšťať je práve kresťanská nádej, ktorá korení vo Veľkej noci. Poukázal pri tom na kresťanský pozdrav slovanských národov „Christos voskrese!“ ako na vyznanie viery v živú Kristovu prítomnosť v nás a v našich bratoch a sestrách.

Veriacich pozval vziať doma do rúk Nový zákon a zahĺbiť sa do odkazu Prvého Petrovho listu: „Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! Neodplácajte sa zlým za zlé...” (porov. 1 Pt 3,8-9).

Ten, kto je bez nádeje, nedokáže prejaviť odpustenie a nedokáže zvíťaziť nad zlom, upozornil pápež, pretože „zlo nemožno poraziť zlom, ale iba pokorou, milosrdenstvom a miernosťou“. Dodal, že mafiáni, ktorí sa nazdávajú, že zlo možno poraziť zlom a konajú pomstu, dávajú najavo, že im chýba nádej.

Pred katechézou Svätého Otca odznel nasledujúci úryvok z Prvého Petrovho listu:

«Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania. Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás» (1 Pt 3,8-9.14-15).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry dobrý deň!

Prvý list apoštola Petra obsahuje mimoriadny náboj! Je potrebné čítať ho dvakrát, trikrát pre pochopenie tohto mimoriadneho náboja. Dokáže dodať veľkú útechu a pokoj, vnímanie ako Pán je vždy blízko pri nás a nikdy nás neopustí, zvlášť v citlivých a ťažších chvíľach nášho života. Ale v čom je ‚tajomstvo‘ tohto listu a zvlášť časti, ktorú sme si práve vypočuli? Toto je otázka. Viem, že dnes si zoberiete Nový zákon, nájdete Prvý list apoštola Petra a pomaličky, bez náhlenia si ho prečítate, tak aby ste pochopili jeho tajomstvo a jeho silu. V čom je tajomstvo tohto listu?

1. To tajomstvo spočíva v skutočnosti, že tento text má svoje korene priamo vo Veľkej noci, v srdci toho tajomstva, ktoré budeme sláviť, dávajúc nám tak vnímať všetko svetlo a radosť, ktoré pochádzajú zo smrti a zmŕtvychvstania Krista. Kristus skutočne vstal z mŕtvych, a to je pekný pozdrav, ktorým sa môžeme zdraviť počas Veľkej noci: «Kristus vstal z mŕtvych!», ako to robia mnohé národy. Pripomínať si, že Kristus vstal z mŕtvych, je živý medzi nami, je živý a je v každom z nás. A preto nás svätý Peter energicky pozýva adorovať ho v našich srdciach (porov. v. 16). Tam Pán prebýva od chvíle nášho krstu, a odtiaľ naďalej obnovuje nás a náš život, zahrňujúc nás láskou a plnosťou Ducha.

Tu vidíme, prečo nám apoštol odporúča preukázať dôvody nádeje, ktorá je v nás (por. v. 16). Naša nádej nie je akási predstava, nie je to pocit, nie je to nejaký mobil či hromada bohatstva: nie! Naša nádej je Osoba, je to Pán Ježiš, ktorého spoznávame živého a prítomného v nás a v našich bratoch, pretože Kristus vstal z mŕtvych. Slovanské národy sa počas Veľkej noci zdravia namiesto «Dobrý deň» či «Dobrý večer» pozdravom: «Kristus vstal z mŕtvych!» «Christos voskrese!». Takto sa ľudia navzájom zdravia a sú šťastní, keď to hovoria! Toto pre nich znamená zaželať si dobrý deň či dobrý večer: «Kristus vstal z mŕtvych!»

2. Chápeme teda, že táto nádej nemá nachádzať potvrdenie len na teoretickej úrovni, v slovách, ale hlavne vo svedectve života, a to tak vo vnútri kresťanskej komunity, ako aj mimo nej. Ak Kristus je živý a prebýva v nás, v našom srdci, tak musíme umožniť, aby sa stal viditeľným, neskrývať ho, dovoliť mu, aby reagoval v nás. Toto znamená, že Pán Ježiš sa stáva stále viac naším vzorom: vzorom života, a my sa musíme učiť správať tak, ako sa správal on. Robiť to isté, čo robil Ježiš.

Nádej, ktorá je v nás teda nemôže ostať ukrytá v našom vnútri, v našom srdci. Nuž, bola by to slabá nádej, ak by nemala odvahu vyjsť von a ukázať sa. Ale naša nádej, ako to ukazuje Žalm 33 citovaný Petrom, musí nevyhnutne vytrysknúť navonok, prejaviť sa v ušľachtilej a nezmýliteľnej forme vľúdnosti, rešpektu, dobroty voči blížnemu, dospieť až k odpusteniu tomu, kto nám spôsobuje zlo. Taká osoba, ktorej chýba nádej, nedokáže odpustiť, nedokáže dať útechu odpustenia a mať útechu z odpúšťania.

Áno, [musí dospieť až k odpusteniu,] pretože takto konal Ježiš a koná tak naďalej cez tých, ktorí mu dajú priestor vo svojom srdci a vo svojom živote, vo vedomí, že zlo sa neporazí zlom, ale pokorou, milosrdenstvom a miernosťou. Mafiáni si myslia, že zlo sa dá poraziť zlom, a tak sa mstia a robia mnoho vecí, o ktorých my všetci vieme. Ale nepoznajú, čo je to pokora, milosrdenstvo a miernosť. A prečo? Pretože, mafiáni nemajú nádej. Pomyslite na to.

3. Hľa, prečo svätý Peter tvrdí, že «je lepšie trpieť robiac dobre ako robiac zle» (v. 17): nechce povedať, že je dobré trpieť, ale že keď trpíme pre dobro, sme v jednote s Pánom, ktorý akceptoval utrpenie a ukrižovanie pre našu spásu. Keď teda aj my, v malých alebo väčších situáciách nášho života prijmeme utrpenie pre dobro, to je ako keď vysejeme okolo seba semienka zmŕtvychvstania, semienka života, a necháme v tme zažiariť svetlo Veľkej noci.

Práve z tohto dôvodu nás apoštol nabáda odpovedať vždy «prajúc dobro» (porov. v. 9): požehnanie nie je formalitou, nie je to len znak slušnosti, ale je to veľký dar, ktorý sme my sami dostali ako prví a s ktorým máme možnosť podeliť sa s bratmi. Je to ohlasovanie lásky Boha, lásky bez miery, ktorá sa nevyčerpá, ktorá sa nestratí a ktorá tvorí skutočný základ našej nádeje.

Milí priatelia, rozumieme tiež prečo nás apoštol Peter nazýva «blahoslavenými», keď musíme trpieť pre spravodlivosť (porov. v. 13). Nie je to len z morálneho alebo asketického dôvodu, ale pretože vždy, keď prijmeme miesto posledných a vylúčených alebo keď neodpovieme zlom na zlo, ale odpustíme, bez odplaty, odpustiac a žehnajúc, vždy keď toto urobíme, zasvietime ako živé a žiarivé znaky nádeje, stávajúc sa tak nástrojmi útechy a pokoja, podľa Božieho srdca. Takže, len ďalej s vľúdnosťou, s miernosťou, buďme láskaví a robme dobro aj tým, ktorí nás nemajú radi, alebo nám robia zlo. Vpred!”

Na dnešnej generálnej audiencii sa zúčastnila slovenská delegácia predstaviteľov kresťanských cirkví a židovských náboženských obcí, ktorá je v dňoch od 4. do 7. apríla na spoločnej návšteve Ríma. So Svätým Otcom Františkom sa stretli predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Igor Rintel, rabíni Josh Ahrens a Miša Kapustin i ďalšie osobnosti. 

Zástupcovia Trnavskej univerzity Svätému Otcovi odovzdali významné teologické dielo, ktorým je čerstvo vydaný odborný biblický komentár ku knihe Žalmov ako výsledok dlhodobej práce tímu slovenských odborníkov v biblických vedách. Knihu pápežovi Františkovi odovzdal dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave P. Miloš Lichner SJ.

Ešte pred generálnou audienciou sa pápež František stretol v priestoroch Auly Pavla VI. s delegáciou moslimských náboženských predstaviteľov z Veľkej Británie. Návšteva skupiny imámov v sprievode kardinála Vincenta Nicholsa je gestom pokoja v reakcii na nedávny teroristický útok v londýnskom Westminsteri. Svätý Otec im pri krátkom srdečnom stretnutí okrem iného povedal:

„S radosťou vás vítam. Rád premýšľam nad tým, že najdôležitejšou prácou, ktorú musíme dnes vzájomne konať v rámci ľudstva, je práca „ucha“: vzájomne si načúvať. Počúvať sa, bez náhlivého dávania odpovede. Prijať slovo brata, sestry, a potom predložiť moje vlastné.“

V závere generálnej audiencie reagoval pápež František na dva tragické prejavy násilia, ktoré otriasli svetovou verejnosťou: teroristický útok v pondelok 3. apríla v petrohradskom metre a včerajší útok v Sýrii so stovkou obetí chemických zbraní. Svätý Otec dnes predniesol nasledovné výzvy:  

„Moje myšlienky smerujú v tejto chvíli k ťažkému atentátu z predchádzajúcich dní v petrohradskom metre, ktorý spôsobil obete a otriasol celým obyvateľstvom. Zatiaľ čo odovzdávam Božiemu milosrdenstvu tých, čo tragicky zomreli, vyjadrujem moju duchovnú blízkosť ich rodinám a všetkým, ktorí trpia v dôsledku tejto tragédie.

So zhrozením sledujeme posledné udalosti v Sýrii. Vyjadrujem moje rozhodné odsúdenie neakceptovateľného masakru, ktorý sa odohral včera v provincii Idlib, kde boli zabité desiatky bezbranných ľudí, vrátane mnohých detí. Prosím za obete a ich rodiny a apelujem na svedomie tých, ktorí majú politickú zodpovednosť, na miestnej a medzinárodnej úrovni, aby sa zastavila táto tragédia a nastala úľava pre toto milované obyvateľstvo, ktoré už predlhý čas vyčerpáva vojna. Povzbudzujem tiež úsilie tých, ktorí sa aj napriek  neistote a ťažkostiam snažia priniesť pomoc obyvateľom tejto oblasti.“

Svätý Otec dnes v krátkom príhovore poľským pútnikom pripomenul duchovný odkaz osobnosti sv. Jána Pavla II.:

„Srdečne pozdravujem tu prítomných krajanov Jána Pavla II. V prvých dňoch apríla si pripomíname jeho odchod do Otcovho domu. On bol veľkým svedkom Krista, horlivým obhajcom dedičstva viery. Predniesol svetu dve veľké posolstvá Milosrdného Ježiša a Fatimy. Prvé sme si pripomenuli počas mimoriadneho Jubilea milosrdenstva; druhé, ktoré sa týka víťazstva Máriinho Nepoškvrneného Srdca nad zlom, nám pripomína storočnica zjavení vo Fatime. Prijímajme tieto posolstvá, aby nám prenikli do srdca a otvorme dvere Kristovi.“

V príhovore talianskym veriacim pápež František osobitne pozdravil Komunitu pápeža Jána XXIII., ktorá pracuje pre záchranu obetí prostitúcie a v súvislosti s tým pozval obyvateľov Ríma k účasti na krížovej ceste v piatok 7. apríla vo štvrti Garbatella, zameranú práve na tento úmysel.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, ab-








All the contents on this site are copyrighted ©.