Ranná homília pápeža Františka: Nedajme sa ochromiť duchovnou lenivosťou

Vatikán 28. marca – Veriť v Ježiša znamená brať život taký, aký je a ísť vpred s radosťou, bez bedákania, bez toho, aby sme sa nechali paralyzovať hriechom duchovnej lenivosti. Pán nám hovorí: „Vstaň!“ Týmito slovami sa v dnešnej homílii obrátil pápež František na veriacich v Dome sv. Marty, kde v ranných hodinách slávil svätú omšu.

V lenivosti, ktorá sa po latinsky označuje acedia a patrí k siedmim hlavným hriechom, človek  len bezcieľne živorí a nevie už ani čo to znamená radosť, vysvetlil Svätý Otec. Podnet pre svoju úvahu našiel v dnešnom úryvku z Evanjelia podľa Jána (Jn 5,1-3.5-16). V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bol rybník, zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí, kde ležalo mnoho slepých, chromých a ochrnutých. Bol tam aj istý človek, chorý už 38 rokov. Ježiš ho tam videl a povedal mu: «Chceš ozdravieť?». Pápež František pokračoval:  

„Je to krásne, Ježiš nám vždy hovorí tieto slová: ,Chceš ozdravieť? Chceš byť šťastný? Chceš zlepšiť svoj život? Chceš byť plný Ducha Svätého? Chceš sa uzdraviť?’. [To sú] tie Ježišove slová... Všetci ostatní, ktorí tam boli, chorí, slepí, chromí, ochrnutí by povedali: ,Áno, Pane, áno!’ Tento muž je však zvláštny. Ježišovi odpovedal:  «Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde». Odpoveď je bedákanie: ,Pozri len, Pane, aký zlý a nespravodlivý bol ku mne život. Všetci ostatní môžu ísť a uzdraviť sa a ja sa o to snažím už 38 rokov a stále nič...’.“  

Tento muž, pokračoval ďalej pápež František, bol ako strom zasadený pri rieke, o ktorom hovorí prvý Žalm. „Mal však suché korene“, lebo „jeho korene nesiahali k vode, nemohol načerpať z vody zdravia,“ dodal ďalej Svätý Otec:

„Toto poznať z postoja, z bedákania a tiež z neustálej snahy zvaliť vinu na druhého: ,Sú to iní, ktorí idú predo mnou, ja som tu iba chudák, už 38 rokov...’. Je to nepekný hriech, hriech duchovnej lenivosti. Tento muž bol chorý nie tak z ochrnutia ako z tejto duchovnej znechutenosti, čo je ešte horšie než mať vlažné srdce, oveľa horšie. Znamená to len živoriť, v zmysle zostať nažive, ale bez vôle ísť vpred, bez chuti niečo v živote urobiť, zabudnúť, čo to znamená radosť. Tento muž nepoznal radosť dokonca ani po mene, stratil ju. A toto je ten hriech. Je to strašná choroba: ,Veď mi je takto pohodlne, zvykol som si... Život bol ku mne nefér...’. A vidno tu zášť a zatrpknutosť toho srdca.“ 

Ježiš ho však nepokarhal, vysvetlil Svätý Otec, ale povedal mu: «Vstaň, vezmi si lôžko a choď!». Ochrnutý sa uzdravil, ale keďže bola sobota, Židia ho upozornili, že nie je povolené nosiť lôžko a zisťovali od neho, kto ho to uzdravil v sobotný deň. „Ide proti predpisom, tento muž nie je Boží,“ hovorili si.

Svätý Otec si ďalej v evanjeliovom texte všimol skutočnosť, že ochrnutý sa ani Ježišovi nepoďakoval, ani sa ho nespýtal na meno: „Vstal spolu s tou duchovnou lenivosťou“, v ktorej „žije, lebo kyslík je zadarmo“ a „žije pozerajúc vždy na druhých, že sú šťastnejší než ja“ a ostáva „v smútku“, zabúda na radosť.

„Duchovná lenivosť je hriech, ktorý paralyzuje, ktorý nás ochromuje. Nedovolí nám kráčať. Aj dnes Pán hľadí na každého z nás, všetci sme zhrešili, všetci sme hriešnici, avšak vidiac tento hriech“ nám hovorí: «Vstaň!»:  

„Dnes Pán každému z nás hovorí: ,Vstaň, vezmi svoj život taký, aký je, krásny či škaredý, nech je to akokoľvek, vezmi ho a kráčaj vpred. Nemaj strach, choď vpred so svojim lôžkom’ – ,Ale Pane, nie je to najnovší model...’. Nevadí, choď vpred s tým možno aj škaredým lôžkom, hlavne napreduj! Je to tvoj život, je to tvoja radosť. ,Chceš ozdravieť?’ – túto otázku nám ako prvú dnes kladie Pán. ,Áno, Pane!’ – [Tak teda] ,Vstaň!’. V antifóne, na začiatku omše, bol veľmi pekný úvod: ,Vy, čo máte smäd, pristúpte k vodám – je to voda zadarmo, nie za peniaze – ,Uhaste svoj smäd s radosťou’. A ak Pánovi odpovieme: ,Áno, chcem ozdravieť. Áno, Pane, pomôž mi, lebo chcem vstať’, budeme vedieť, ako chutí radosť zo spásy.“ -ej-