Pápež František prijal lídrov Európskej únie pri 60. výročí Rímskych zmlúv

Vatikán 24. marca – Pri príležitosti samitu Európskej únie pri 60. výročí podpísania Rímskych zmlúv prijal pápež František čelných predstaviteľov 27 členských krajín Európskej únie a centrálnych európskych inštitúcií. Pri audiencii, ktorá sa konala o 18. hodine v Kráľovskej sále Apoštolského paláca sa prihovoril hlavám štátov a predsedom vlád, medzi ktorými Slovenskú republiku zastupoval predseda vlády Robert Fico.

Pápež František sa ujal slova po úvodných vystúpeniach predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho a predsedu talianskej vlády Paola Gentiloniho.

Svätý Otec pripomenul význam stretnutia ako nie iba spomínanie na minulosť, ale skôr ako prejav túžby znovuobjaviť „živú pamäť“ minulej udalosti na pochopenie jej prínosu pre prítomnosť. Citoval slová De Gasperiho, že „na počiatku idey Európy stála «postava a zodpovednosť ľudskej osoby s jej kvasom evanjeliového bratstva, [...] s jej túžbou po pravde a spravodlivosti vyformovanou skúsenosťou tisícročí».“

Viacerými citátmi zakladateľských osobností Európy pápež František poukázal na kresťanskú hodnotovú inšpiráciu vzniku zjednotenej Európy, ktorej medzníkom bolo podpísanie Rímskych zmlúv o Európskom hospodárskom spoločenstve a Európskom spoločenstve pre atómovú energiu presne pred 60-mi rokmi.

„Rím je so svojím povolaním k univerzalite symbolom tejto skúsenosti a z toho dôvodu bol vybraný ako miesto podpísania zmlúv, lebo práve na tomto mieste ... «boli položené politické, právne a sociálne základy našej civilizácie».“

Pápež František poukázal na solidaritu ako jednu zo základných hodnôt, na ktorých stojí budúcnosť Európskeho spoločenstva:

„Zo solidarity sa rodí schopnosť otvoriť sa druhým. «Naše plány nie sú egoistické», povedal nemecký kancelár Adenauer. «Nepochybne krajiny, ktoré sa zjednocujú [...] nemajú v úmysle izolovať sa od zvyšku sveta a vybudovať okolo seba neprekonateľné bariéry», doplnil ho francúzsky minister zahraničných vecí Pineau.

Vo svete, ktorý až príliš dobre poznal drámu múrov a rozdelení bolo jasné, že je dôležité pracovať pre zjednotenú a otvorenú Európu a usilovať sa všetci spoločne o odstránenie neprirodzenej bariéry, ktorá od Baltického mora až po Jadranské rozdeľovala kontinent.

Toľko sa len bojovalo za zvrhnutie toho múru! Napriek tomu sa dnes zabudlo na túto námahu. Zabudlo sa tiež na vedomie drámy rozdelených rodín, chudoby a biedy, ktorú to rozdelenie vyvolalo. Tam, kde celé generácie túžili byť svedkom zrúcania znakov nanúteného nepriateľstva, sa teraz diskutuje o tom, ako sa zbaviť ,nebezpečenstiev’ našej doby: začínajúc dlhou kolónou žien, mužov a detí na úteku pred vojnou a chudobou, ktorí prosia iba o možnosť budúcnosti pre seba a pre svojich drahých.

V prázdnote pamäti, ktorá charakterizuje našu dobu, sa tiež často zabúda na ďalší veľký úspech solidarity ratifikovaný 25. marca 1957: najdlhšie obdobie mieru za uplynulé storočia.“

Svätý Otec František vo svojej úvahe o základoch zjednoteného kontinentu poukázal aj na hodnoty, ktoré predstavujú dušu Európy:   

„Ctení hostia, Otcom Európy som venoval túto prvú časť môjho príhovoru, aby sme sa nechali inšpirovať ich slovami, aktuálnosťou ich myšlienok, zanieteným úsilím o spoločné dobro, ktoré ich charakterizovalo, ich istotou, že sú súčasťou diela väčšieho než sú oni sami a veľkosťou ideálu, ktorý ich oduševňoval.

Ich spoločným menovateľom bol duch služby, spojený s nadšením pre politiku a s vedomím, že «v počiatku európskej civilizácie sa nachádza kresťanstvo», bez ktorého sa západné hodnoty dôstojnosti, slobody a spravodlivosti javili väčšinou nezrozumiteľnými.

«A ešte dnes – potvrdzoval Ján Pavol II. -, duša Európy zostáva jednotná, pretože, okrem svojich spoločných počiatkov, žije tými istými kresťanskými a ľudskými hodnotami ako sú dôstojnosť ľudskej osoby, hlboký zmysel pre spravodlivosť a slobodu, pracovitosť, duch iniciatívy, láska k rodine, úcta k životu, tolerancia, túžba po spolupráci a mieri, ktoré sú jej známymi charakteristikami».

V našom multikultúrnom svete budú tieto hodnoty naďalej plne prítomné, ak si dokážu udržať vitálny vzťah s koreňmi, z ktorých sa zrodili. V plodnosti takéhoto spojenia spočíva možnosť budovať spoločnosti autenticky laické, zbavené ideologických protikladov, v ktorých si nájdu rovnako miesto rodák odinakiaľ i domorodec, veriaci i neveriaci.“

Ďalej Svätý Otec poukázal na zdroje nádeje pre budúcnosť Európy:

 „Európa opäť nachádza nádej, ak je človek v strede a v srdci jej inštitúcií. Tvrdím, že to predpokladá pozorné a dôverné počúvanie žiadostí, ktoré prichádzajú tak od jednotlivcov, ako od spoločností a národov, ktoré tvoria Úniu. Žiaľ, často je tu dojem, že nastáva „citové oddelenie“ medzi obyvateľmi a európskymi inštitúciami, často vnímanými ako vzdialené a nepozorné k rozličným citlivostiam, ktoré vytvárajú Úniu.

Potvrdiť ústredné miesto človeka znamená tiež znova objaviť ducha rodiny, v ktorej každý prispieva slobodne podľa svojich možností a talentov pre spoločný domov. Je vhodné mať na pamäti, že Európa je jedna rodina národov - a ako v každej dobrej rodine – sú rozdielne vnímavosti, ale všetci môžu rásť v tej miere, nakoľko sú jednotní. Európska únia sa rodí ako jednota rozdielností a jednota v rozdielnostiach.“

„Európa opäť nájde nádej v solidarite, ktorá je tiež najúčinnejším protiliekom na moderné populizmy. Solidarita zahŕňa vedomie, že sme súčasťou jedného tela a zároveň predpokladá schopnosť, že každý člen vie „sympatizovať“ s iným a so všetkými.

Ak trpí jeden, trpia všetci (porov. 1 Kor 12,26). Tak aj my dnes oplakávame spolu so Spojeným kráľovstvom obete atentátu, ktorý zasiahol Londýn pred dvoma dňami.

Solidarita nie je len dobrým predsavzatím: je charakterizovaná činmi a konkrétnymi skutkami, ktoré nás približujú k blížnemu, nech by sa nachádzal v akýchkoľvek podmienkach. Naopak, populizmy prekvitajú práve z egoizmu, ktorý uzatvára v obmedzenom a dusivom kruhu a nedovoľuje prekonať limity vlastných myšlienok a „dovidieť ďalej“. Oplatí sa nanovo začať myslieť európskym spôsobom, aby sa zažehnalo opačné nebezpečenstvo sivej jednotvárnosti, alebo víťazstvo partikularizmov.“

Európa opäť nájde nádej, „keď sa neuzavrie v strachu do falošných istôt“, „keď bude investovať do rozvoja a do mieru“ a „keď sa otvorí voči budúcnosti“.

Na audiencii boli prítomní zástupcovia všetkých vrcholných inštitúcií EÚ, medzi nimi predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Jednotliví európski lídri na záver pozdravili pápeža stiskom ruky a udalosť zvečnili spoločnou fotografiou v Sixtínskej kaplnke.

V sobotu 25. marca čaká účastníkov samitu EÚ slávnostné zasadnutie na rímskom Kapitole spojené s podpisom spoločnej deklarácie a tiež stretnutie s talianskym prezidentom v Kvirinálskom paláci. -ej, ab, jb-

Plné znenie príhovoru pápeža Františka